Wicked

Kapitola XVI.

„Aký je teda tvoj plán?" opýtala sa ho Christine.

Práve vyšli z cintorína, postávali pri kovovej bráne a Christine prižmúrila oči. Rozdúchal sa silný vietor a začalo snežiť.

„Budeš dostávať súkromné doučovanie. U mňa doma," skonštatoval. „Tým pádom sa nikto nebude môcť čudovať, prečo chodíš ku mne. A tam začneme s tréningom, kde by som si preveril, aká mocná je vlastne tvoja mágia a na čo všetko ju môžeš využiť."

„Fajn," povedala. „Ale nikoho z tohto mestečka sa ani len nedotkneš."

„Sľubujem."

„Môžem teda ísť?" opýtala sa.

„Nech sa páči."

Chvíľku pri ňom stála a neveriacky na neho zízala. Nechá ju ísť? Len tak? Neverila tomu. Nečakala ale nato, kým si to rozmyslí a zvrtla sa mu chrbtom. Kým pešo zájde domov, možno aj zapadne snehom.

Vietor jej rozvieval vlasy a husté vločky jej padali na plecia. Neverila mu ani slovo. Možno si myslel, že ju obalamutil tými rečami o novom rode, o tom, že ju chce. Iste, každé dievča by bolo z takých rečí unesené. A on sa navyše i bozkával fantasticky.

Ale po celý ten čas, čo sa spolu rozprávali, Christine nedokázala zo seba striasť zvláštny pocit v žalúdku, ktorý jej tvrdil presný opak. Nemala by mu veriť. Nech už mu išlo o čokoľvek, nepovedal jej celú pravdu.

Keď sa vrátila domov, jej otec práve telefonoval. Videl ju vojsť, no obrátil sa chrbtom, aby pokračoval vo svojom telefonáte týkajúcom sa tohto domu. Myslela si, že ju bude aj naďalej ignorovať, no on iba čosi navrieskal do telefónu a potom ho zavesil naspäť do stojanu na stene.

„Čo sa dialo?" opýtal sa jej.

„Nič extra," pretrela si oči. „Rozprával niečo o tom, čo by chcel a to je všetko."

„A to je?"

„Chce ma stiahnuť na svoju stranu," pokračovala vo svojej lži. „Prišiel sem preto, lebo sa dozvedel, že tu kedysi fungoval mocný rod čarodejníc. Myslela som si, že mi chce zobrať moc, ale on ju chce iba využiť pre seba."

„Skutočne?"

„Hej," prikývla.

„Dobre teda," vzdychol si. „Nech si robí čo chce, o pár týždňov odchádzame. Nebudeme tu trčať cez Vianoce."

Christine pookriala: „Skutočne?"

„Mám tohto mesta tak akurát po krk," odvetil. „Hoci som sa tu narodil."

„Nečudujem sa ti," uškrnula sa.

Vyšla hore schodmi a otcovi povedala, že potrebuje chvíľku pre seba. Pochopil, že sa mu tým snaží naznačiť, že sa chystá čarovať.

Pri jej kúzlach nikdy nechýbal horiaci oheň. Nejako začínala chápať, že bol jej elementom. Keď vo svojej izbe zapálila niekoľko sviečok, obrátila sa k dverám.

Odteraz kráčala po veľmi tenkom ľade. Presvedčiť Gabriela, že mu naletela, bude veľmi zložité. Nielen, že sa nevedela poriadne proti nemu brániť, ak sa pokúsi o akékoľvek ochranné kúzlo, bude mu to podozrivé. Kým tu sedí, môže ju po celý čas sledovať bez toho, aby o tom vedela.

Existovalo pár dôvod, pre ktoré mu stále odmietala veriť. Tým prvým dôvodom bolo, že jej zhabal karty od starej mamy. Boli to ich rodinné vykladacie karty a Christine bola presvedčená, že mali jej moc násobiť. Mali jej pomôcť orientovať sa a nestratiť v tomto meste s tak dlhou a zložitou históriou.