Wicked

Kapitola XVII.

Christine nasledujúci deň išla do školy. Gabriel už predsa získal to, čo chcel, nemalo viac význam skrývať sa v dome. Navyše, musela sa tváriť, že mu po tom všetkom, čo sa uplynulú noc dozvedela, stále verí. Jedna vec bola hrať to, no nech z nej bude akákoľvek dobrá herečka, ak sa jej raz dostane do hlavy a prečíta si jej spomienky, hra sa skončila.

Christine si nemohla pomôcť, keď ho videla vstúpiť na ich hodinu a usadiť sa za katedru, aby sa nič nestalo, cítila vo svojom vnútri, že žalúdok sa jej chveje. V hrdle jej vyschlo, na povrch jej bytosti začínal presakovať strach.

Preglgla a snažila sa ho zatlačiť naspäť. Namiesto toho obrátila svoju pozornosť na prázdne miesto v lavici vedľa nej. Amber dnes neprišla do školy.

„Usaďte sa. A ticho, poprosím," tíšil Bowman triedu žiakov, ktorá sa ráno akosi nešla upokojiť.

Dvere na triede sa otvorili a dnu vošla Amber. Christine zízala na jej premenu. Jej svetlé vlasy, ktoré mala dlhé a vlnité, boli teraz čierne a rovné, ostrihané tak, aby jej siahali po plecia. Zafarbila si vlasy?

Zdalo sa, že aj ostatní žiaci v triede boli ohúrení jej náhlou premenou. No vlasy neboli tým jediným, čo sa zmenilo. Christine videla, že na očiach mala tmavý mejkap a hrubú čiernu očnú linku. V ušiach náušnice, hoci predtým jej žiadne na ušiach nevidela.

Aj svoje typické vlnené šaty vymenila za čierne nohavice a priliehavé tričko. A kým si vyzliekala bundu, zdalo sa, že má čosi napísané na predlaktí? Christine pochybovala o tom, že si to nechala vytetovať, čerstvé tetovanie predsa bolo začervenané a troška opuchnuté, no vyzeralo to, akoby si iba niečo nakreslila na ruku.

Amber vyzerala akoby sa snažila Christine kopírovať. Ich pohľady sa stretli, Christine neuniklo, že má na krku povešaných niekoľko príveskov s magickými symbolmi. Pochybovala však o tom, že by mali nejakú magickú moc, nakoľko z nej nič necítila.

Aj Gabriel Bowman bol jej zmenou zaujatý natoľko, až zabudol, že mu meškala na hodinu. Nechal ju preto mlčky usadiť sa na svoje miesto a až po hodnej chvíli sa spamätal a začal kontrolovať dochádzku.

Christine sa pozrela na Amber. Ich pohľady sa znova stretli. V jej očiach nebolo po priateľstve ani stopy.

„Amber," zašepkala Christine, „musíme sa pozhovárať."

„Nemám ti čo povedať," odvetila jej a potom sa odvrátila.

Christine si vzdychla. Amber mala byť osoba, ktorá jej s týmto všetkým pomôže, no ona všetko pokazila. Neostávalo jej nič iné, len bojovať so všetkým sama.

„Christine, poď sem na chvíľu," ozval sa Gabriel, keď zazvonilo na koniec prvej vyučovacej hodiny.

Christine vstala a odišla za ním. Videla, že Amber ich uprene pozoruje a cítila z nej závisť. Myslela si, že to s ním vzdala, no vyzeralo to tak, že ona sa o jeho priazeň rozhodla bojovať. Ale Christine vedela, že Gabriel Bowman o ňu nebude mať nikdy záujem. Spomenula si na Scarlett a zovrelo jej žalúdok. Aj keby mal, ona bude musieť byť tou, ktorá sa obetuje.

„Čo chceš?" zavrčala na neho cez zaťaté zuby.

„Chcem sa s tebou porozprávať. Mohli by sme ísť do môjho kabinetu."

„Si len študent vysokej školy na praxi," rozprávala, kým kráčali nahor po schodoch. „Ako je možné, že si vyfasoval vlastný kabinet?"

„Skutočne sa nato musíš opýtať?" uškrnul sa.

„Zmanipuloval si ich?"

Mykol plecami: „Čo som mal robiť? Potrebujem súkromie."

Vošla za ním do kabinetu a snažila sa pripraviť na čokoľvek, čo sa udeje za zatvorenými dverami. No on si sadol na stoličku a prekrížil nohy.