Každodenné problémy introvertov

Problém č.60

Aj keď sme tichý a veľa toho nenahovoríme, tak keď nato príde, vieme byť úprimný. Alebo skôr sme. 

Toto neplatí samozrejme na každého. 

Keď už príde na konverzáciu a človek povedzme chce počuť niečo od nás na neho alebo na niečo, tak sa snažíme byť čo najúprimnejší. 

Úprimnosť je buď dobrá alebo zlá... záleží od situácie. Viete ako ľudia hovoria... Hovoria, že chcú aby boli ľudia k ním úprimný, ale keď sa tak stane, tak to nedokážu zniesť.

Úprimnosť neprináša len zlé veci. Dokáže urobiť veci aj lepšími. Musíte len vedieť ako veľmi môžte byť úprimný a ako to aj správne povedať.

Veľakrát záleží od situácie. Niekedy človek nedokáže byť úprimný, lebo vie, že by tú danú osobu len zranil a nič by nenapravil. Naopak, ak by klamal, tak by tá osoba to mohla zistiť niekedy v budúcnosti a bolo by potom ešte horšie.

Je jedna vec byť úprimný a druhá vedieť svoju úprimnosť ovládať. Keď viete kedy a ako môžete byť úprimný, tak potom viete aj ako môžete na danú situáciu zareagovať bez toho aby ste tú danú osobu veľmi zranili.

Človek by ale mal byť úprimný... najviac čo sa dá. Ľudia by naopak mali vedieť úprimnosť zasa zniesť. Pretože aj keď úprimnosť niekedy bolí, tak ta bolesť vždy nakoniec prejde...

Ak vás ale daná osoba začne nenávidieť zato, že chcela aby ste bol k nej úprimný, tak vám zato ta daná osoba nestojí...

Človek by mal byť vždy úprimný aj keď s tým niekoho môže zraniť.

Viete... ako ja sám hovorím: Je lepšie najprv plakať a potom sa usmievať, než najprv sa usmievať a potom plakať.