Každodenné problémy introvertov

Problém č.192

Slová do vetra...

...

Toto neplatí na každého...

...

..

.

Keď si ešte malé dieťa... Tak si hovoríš, že aký je ten svet krásny...

Keď už si dospelý... Tak si hovoríš, že aký je ten svet naopak odporný...

...

Keď si malé dieťa, tak ľudia a spoločnosť ako taká, sa snažia ťa obklopiť iba tými peknými, sladkými a roztomilými vecami, plných smiechu, radosti a snov...

Tvoj život ako dieťa spočíva len v tom, že celé dni nemusíš nič robiť a je o teba krásne postarané...

Tráviš čas tým, že chodíš s rodičmi alebo kamarátmi na preliezky, kolotoče, bicyklovať sa, kúpať sa... Na rôzne výlety...

Doma sa hráš s hračkami, kreslíš si... Dívaš sa na rozprávky v televízore...

Rodičia ti čítajú krásne príbehy z rôznych kníh...

Správajú sa k tebe pekne a snažia sa ťa chrániť pred všelijakými zlými vecami, ktoré by ti mohli ublížiť... Alebo kvôli ktorým by si bol nešťastný a smutný...

Rodičia ti opisujú, že aké všetky možnosti budeš mať v budúcnosti a aké pekne to bude...

Tvoríš si sny... Hovoríš si, že čo všetko by si chcel byť a čo všetko by si chcel robiť ako dospelý...

Ako sa nato tešíš...

Určite byť dospelým musí byť super...

Tá sladká nevedomosť a naivita, akú máš keď si dieťa...

...

Zrazu sa ocitneš ako dospelý a veľmi rýchlo zistíš, že to vôbec nieje také aké si si myslel, že to bude...

Dospelosť... je len život plný, stresu, nervozity, depresie, následkov a dôsledkov...

Robíš veci, ktoré ťa nebavia, aby si prežil vo svete v ktorom nechceš žiť, ale musíš, inak by si ublížil ľuďom, ktorých ani nemáš rád...

Nikto sa už k tebe nebude správať pekne...

Všetci sa snažia spraviť seba samých šťastnými tým,  že budú využívať druhých medzi ktorých budeš patriť...

Všade na vôkol len vidíš, ako ľudia jeden druhému neustále len klamú...

Ako si navzájom ubližujú...

Okrádajú sa, podvádzajú sa, zabíjajú sa...

Ako nemôžeš nikomu v ničom veriť... Lebo ťa ľudia buď len využijú vo svoj vlastný prospech alebo ťa oklamú a zradia...

Ako si nebudeš môcť nájsť ani jedného kamaráta alebo niekoho v zmysle lásky, lebo sa bojíš, že ťa hneď opustí, podvedie, alebo vymení za niekoho lepšieho...

Ako tvoj život sa stane len pomalým stereotypom...

Plný čierno-čiernej temnoty, depresie a úzkosti...

Čierno-čierny svet plný všade chodiacich monštier...

...

Keď si malý, tak vidíš svet plný farieb a hovoríš si aký je krásny a farebný...

Ale ako dospelý ho vidíš len čierno biely...

...

Uvedomíš si akurát to...

Že detstvo je len jedno veľké klamstvo...

A že realita... Nieje v ničom pekná...

Je iba čierna...

A jediné čo budeš chcieť urobiť...

Je z nej utiecť...

Navždy...

~~(8:>