Každodenné problémy introvertov

Problém č.156

Toto neplatí pre všetkých...

Ak sme dlhodobo sami a nemáme žiadnych priateľov... tak si začneme samozrejme idealizovať ako by sme chceli aby ten náš človek v zmysle priateľstva alebo lásky vyzeral, správal sa a akú mal osobnosť, vlastnosti a podobne... To je viacmenej normálne...

Problém nastáva u toho... keď nám napríklad zrazu z ničoho nič niekto napíše... Vtedy to začne...

Pre nás to je hotový zázrak, dar z nebies, šanca ktorú už nikdy nemusíme znovu dostať...

Samozrejme dostaneme z toho strach a najprv nevieme či chceme tomu človeku odpovedať... Preto že čo ak to nevyjde, nieje ten pravý atď...

Hlavou nám behajú X takýchto myšlienok...

Nakoniec sa odhodláme a odpovieme... Začneme si s tým človekom písať...

My to berieme ako šancu, ktorú už nemusíme nikdy znovu dostať a tak nejak v hĺbke sebe tajne dúfame a prajeme si aby ten človek, ktorý nám napísal bol ten pravý... spriaznená duša ako sa hovorí... Máme bohužiaľ až priveľké očakávania... a to nieje nikdy bohužiaľ dobré...

Veľké očakávanie = sklamanie

A tak si napríklad s tým človekom píšeme a snažíme sa zistiť či má podobné záujmy a čo robí a podobne no...

A zvyčajne z 99% zistíme že je úplne iný než čo sme čakali a príde to sklamanie...

Problém je aj u toho... že my to berieme až príliš vážne... Keďže napríklad niekto nemal priateľov a bol dlho sám a zrazu sa niečo také stane, tak logicky má ten človek od toho až nereálne očakávania, ktoré vedú automaticky k sklamaniu... Preto že toto nieje film ale realita... A také pekné veci sa v tejto realite nedejú bohužiaľ...

Takže, keď zistíme, že ten človek nieje čo sme dúfali a nieje nám sympatický, tak sa to budeme snažiť čo najrýchlejšie ukončiť... Aby sme mali znovu kľud a pokoj... Znovu len sám zo sebou...

...

To isté sa môže stať aj mimo internetu...

Napríklad v škole alebo v práci...

Znovu... nemáš žiadnych priateľov a nikto sa s tebou nebaví a to isté aj naopak...

A zrazu by ťa niekto oslovil... Dal by sa s tebou do reči a chcel by sa s tebou rozprávať...

A ideme znovu do toho...

Šanca, ktorú už nemusíme nikdy dostať...

To, že sa vôbec nám niekto rozhodol prihovoriť...

Začneme si s tým človekom automaticky predstavovať celú budúcnosť spolu... (Aké hlúpe a naivné...)

Bohužiaľ znova... z 99% zistíme, že s tým človekom nemáme nič spoločné, je nám nesympatický a radšej sa budem snažiť to ukončiť a vyhnúť sa tomu...

Hovorím znovu to... že problém je v tom, že my takéto pre niekoho "normálne" situácie a veci berieme až príliš vážne a dôležite, ale pre toho daného človeka, ktorý nás oslovil alebo nám napísal, tak to je len bežná rutina, ktorú robí s hocikým a zvyčajne to urobí len aby zabil čas, skrátil chvíľu, lebo sa nudí...

Takže pre neho to je prakticky nič a pre nás všetko...

A preto zvyčajne vždycky budeme sklamaný a budeme si aj naďalej radšej len predstavovať aké by to mohlo byť... To je to jediné čo môžme robiť... Iba si predstavovať...

~~(8:>