Sme tichý... a keď už niečo povieme, tak rozprávame strašne potichu... To samozrejme znamená, že sa dosť často stretávame so situáciami ako napríklad, že keď už niečo mi povieme alebo sa nás niekto niečo spýta a mi mu musíme odpovedať, tak nás NIKDY na prvýkrát nepočuje.
A vždy potom nasledujú tie hnusné otázky typu:
"Čo?"
"Čo si hovoril?"
"Nepočul som ťa, ešte raz to zopakuj"
"Rozprávaš veľmi potichu, skús hlasnejšie"
"Zvýš volume"
"Skús nešepkať a normálne nahlas rozprávaj"
a X ďalších...
Mne sa to deje stále... a to myslím doslovne stále... cez školu, mimo nej až doma... Od každého.
Ale samozrejme je to vždycky "naša" vina... koho iného...
Proste nikto nepochopí, že ty nerád rozprávaš a keď už tak potichu... Jednoducho nevieme hlasnejšie rozprávať... a najradšej by sme vôbec... To ale tým chorým ľuďom nevysvetlíš a samozrejme že ty budeš vždy na vine...
~~(8:>
YOU ARE READING
Každodenné problémy introvertov
Short StoryToto je zbierka každodenných problémov introvertov. Budem vychádzať hlavne z mojich osobných skúseností , ale dopredu upozorňujem, že sa môže stať, že tu nájdete niečo čo ste už videli niekde inde. Nebude to však naschvál. Budem to písať svojím osob...
