Každodenné problémy introvertov

Problém č.191

Toto neplatí na každého...

...

Konverzácie sú niečo, čomu jednoducho človek nikdy neunikne aj keby sa sebeviac snažil.

Človek môže byť izolovaný... Môže byť celé dni ticho...

Ale aj tak... jedného dňa bude vystavený tomu ísť niekde a musieť sa s niekým o niečom rozprávať...

A väčšinou práve v tom negatívnom slova zmysle...

Nikdy to nebudú nejaké pekné konverzácie...

V našom prípade to budú iba nepríjemné, stresové, vyčerpávajúce, nechutné konverzácie s ľuďmi s ktorými by sme dobrovoľne nikdy nechceli mať nič spoločné...

Keď už vieš, že budeš nútený sa v blízke budúcnosti musieť s niekým rozprávať... Tak tráviš celé dni a celé noci si iba prianím a prosením si v duchu, aby to dopadlo dobre...

Aby sa nič zlé nestalo...

Aby si toho človeka nechtiac nejako nenaštval, neurazil...

Aby si sa nič zlé alebo nepríjemné nedozvedel...

Aby si o tebe ten človek čokoľvek divné, zlé, nepríjemné nepomyslel...

Aby bol hlavne už koniec...

...

Človek si môže skúšať trénovať rôzne situácie a cvičiť si to... Naučiť sa nejaké frázy alebo presne čo povie a byť pripravený na rôzne varianty na odpoveď a ako na ňu zareagovať, tak aby si nič nepokazil...

Ale... aj tak nikdy nebudeš pripravený...

Hlavne v tvojom prípade...

Reálna konverzácia nieje ako napríklad konverzácie v hrách, kde máš čas na výber odpovede, alebo ti to ukazuje, že či sa konverzácia vyvíja dobre alebo zle, alebo ak niečo pokazíš, tak to prekrútiš naspäť a vyberieš inú možnosť až dostaneš ten perfektný výsledok...

Reálna konverzácia je jednoducho ako duel na divokom západe...

Obidvaja nervózne čakáte, aký bude prvý krok toho druhého...

A potom to na seba vystrelíte... A buď máš šťastie a prežiješ to, alebo to schytáš a padneš...

Alebo možno ešte ako prechádzka po mínovom poli...

Je jedno čo povieš, aj tak to bude zle...

...

Rôzne dôvody v živote nás donútia k tomu ísť viesť s niekým tú nepríjemnú konverzáciu...

Pre ostatných je divné a zvláštne, keď by sme chceli zostať najradšej navždy ticho...

Nevysvetlíš im to... Nepochopia to...

Budú si o tebe myslieť čokoľvek, len nič pekné...

Najradšej by ťa zavreli na psychiatriu a zahodili kľúč...

Zbavili by sa ťa najradšej...

...

Občas si človek predstavuje konverzáciu s niekým...

Ale... tie predstavy ani nie sú konverzácie...

Sú to skôr len veci, čo by si chcel od toho druhého počuť...

A ak to nepovie presne tak, ako si to ty predstavuješ, tak radšej utečieš a už to radšej nikdy znovu viac neskúsiš...

Aj keď vieš, že je to zlé čo robíš, tak je to jednoducho jednoduchšie.

...

Viesť s niekým konverzáciu a je jedno či online alebo v realite je veľakrát viac nepríjemnejšie než uspokojujúce...

Sa tak občas zamýšľaš... že čo za človeka by to musel byť, aby si sa s ním dokázal normálne, bez strachu, bez stresu a bez nervozity porozprávať...

Aby si ani raz neľutoval to, čo mu povieš...

Veľakrát rozmýšľaš... že či niekto taký vôbec existuje...

Kdo ví...

~~(8:> <:8)~~