Nerád sa pozerám ľuďom do očí. Vždycky keď sa ocitnem v nejakej situácií, kde stojím pred tým daným človekom a musím sa s ním rozprávať, tak vždycky mi oči behajú všade, len nie do jeho očí...
Ono to môže vyznieť ako keď si na súde a ak sa človek nepozerá druhému do očí alebo mu uteká zrak všade inde, tak je vinný alebo cíti vinu... Tak to u mňa, ale nieje... Mne to je proste len nepríjemné a strašne stresujúce...
Samozrejme to môže vyznieť aj neslušne, keď sa niekto s tebou rozpráva a ty sa dívaš inde, tak to vyzerá akoby si ho nepočúval, alebo ťa nezaujímalo čo rozpráva... Znovu... tak to u mňa nieje... Ja toho človeka vždy počúvam... len sa jednoducho nedokážem mu pozerať priamo do očí...
To ale nedokážeš iným vysvetliť... Oni si budu stále myslieť, že máš niečo proti ním, alebo si nevychovaný... S tým nič nenarobíš...
Naučil som sa, že jednoducho niekedy nemá význam niekomu niečo vysvetľovať, lebo už dopredu vieš, že to ten človek nepochopí alebo si to pochopí po svojom... ale vždy zle alebo úplne ináč to pochopí... Takže je lepšie ich nechať radšej v tom a ty proste neriešiš... Je to jednoduchšie...
~~(8:>
STAI LEGGENDO
Každodenné problémy introvertov
Storie breviToto je zbierka každodenných problémov introvertov. Budem vychádzať hlavne z mojich osobných skúseností , ale dopredu upozorňujem, že sa môže stať, že tu nájdete niečo čo ste už videli niekde inde. Nebude to však naschvál. Budem to písať svojím osob...
