Každodenné problémy introvertov

Problém č.141

Slová do vetra...

...

Noc je najkrajšia...

V noci sa človek cíti voľný...

Noc má svoje tajomné čaro... A na každého vplýva ináč...

...

Pamätám si, že keď som chodil na strednú školu, tak som asi ako jediný človek z celej školy chodil dobrovoľne čo najskôr tam... Nie preto, lebo by som sa tam tešil (to fakt nie...), ale preto, aby som mohol zažiť tú rannú tmu, tú rannú zimu a to veľké prázdne ticho v celej škole...

Už na základnej škole som zhruba od piateho ročníka chodieval veľmi skoro do školy... Fakt skoro... Bolo tam pár dôvodov...

Jeden z hlavných bol ten, že som neznášal chodiť v autobuse, ktorý bol plný ľudí a študentov... Preto som si naschvál pozisťoval o koľkej kedy chodí autobus a koľko ľudí vtedy chodí...

A nakoniec som začal chodievať do školy už zhruba okolo pól až trištvrte na sedem ráno... (škola začínala až o ôsmej normálne)

Takže, keď som prišiel do školy, tak som tam býval skoro vždy prvý... (nerátam školníka... Ten je tam vždy skorej...)

Na základnej nás ale do budovy nepúšťali skôr než o trištvrte na osem... Takže sme vždycky museli stáť vonka... Iba v zime, keď bola veľká zima, tak sme mohli ísť dnu...

Ja som ale vždycky rád stál vonka...

Aby som sa dostal k veci...

Jeden z dôvodov bol ten, ako som už hovoril, že som neznášal chodiť plným autobusom, takže som chodil tým, kedy v ňom nebol prakticky nikto alebo len pár ľudí...

Ten ďalší dôvod je ten, že ja nerád prichádzam niekde, kde už dávno sú ostatný... (kvôli tým pohľadom typu... "aha! to je on... už ide (nejaké ohováračky a robenie si srandy s neho kým nepríde až k ním))

Niečo podobné som už raz písal v jednom probléme...

...

Takže ja sa vždycky všade snažím byť čo najskôr a prvý, alebo aspoň medzi prvými aby som nemusel znášať tie hnusné pohľady alebo hnusný pocit, kedy tam ideš, ale už sú tam dávno aj ostatný...

Takže už takto od základnej som chodieval vždycky skoro do školy... Ostatný si z toho robili samozrejme občas srandu...

"Kto by dobrovoľne chodil tak skoro do školy? To sa ti chce tak skoro vstávať? Si fakt divný"... Niečo takéhoto typu...

Ja som to ignoroval...

...

Ja som si hlavne vždycky užíval ten pocit...

Prázdny autobus, ulice takmer prázdne, škola prázdna... To ticho, kľud...

Ja som iba niekde sedel a buď som počúval niečo v sluchátkách alebo niečo hral na mobile...

Hlavne v zime to bolo super... Lebo v zime, keď ráno vstaneš je tma... A dosť dlho je ráno tma... Takže ísť do školy po tme bolo pre mňa fakt že najlepšie... Hlavne ak ešte k tomu pršalo alebo snežilo... Proste nádhera...

V lete to už takéto super nebolo... Lebo síce bolo viacmenej prázdno a tak... Ale v lete už je svetlo snáď už od štvrtej rána... Takže vtedy, kedy som ja išiel do školy, tak to vyzeralo ako keby bolo dvanásť hodín už...

A ja neznášam svetlo... Takže v lete to bolo horšie...

Napríklad aj keď sme išli niekde na exkurziu a bolo to niekde ďaleko a museli sme sa už stretnúť niekde okolo štvrtej rána, tak samozrejme všetci prevracali očami a ja ako jediný som bol šťastný, že tak skoro niekde budem môcť byť...