New beginning... [DOKONČENÉ]

3.

Dievča:
Pred mesiacom som oslávila 21 rokov a moja spriaznená duša sa tu ešte neobjavila. Väčinu dievčat si ich druhá polovička najde tak vo veku 15-18 rokov ale môj si teda dáva na čas. Je pravda ,že žijem v tej najmenšiej a najchudobnejšiej svorke ale aj tak nemalo by nás naše puto nejako privolať k sebe?! Babka hovorí ,že sa tu nikdy neobjavi lebo kto by len sem išiel hladať ak je z niakej inej svorky a možno má pravdu.

Žijem v malej chatrči na kraji malej dedinky. Všetci sa tu poznáme a sme ako rodina. Vychovávala ma iba mama a babka, iných súrodencov nemám a otec zomrel ked som bola malá. Ale som šťastná hlavne ,že sme všetci zdravý.
Idem práve s košíkom špinavého prádla ku potoku neďaleko našej dedinky. Voda je krištáľovo čistá s idealnou teplotou. Už som skoro končila s praním keď sa pri mne objavil cudzí bojovník z inej svorky. Mal blond rozhádzané vlasy a hnedé oči. Oblečenie mal špinavé a dotrhané vyzeral,že bol veľmi dlho na cestách.[fotka hore]
,, Slečna.. tešíma moje meno je Grek a prišiel som pre vás..." ,,Ste moja spriaznena duša?!" Skočila som mu do reči. Vyzeral byť chvílu zaskočeny ale hneď sa spametal. ,, Nie slečna ale môj alfa je ním a mojou úlohou je vás nájsť a odviesť k nemu" Čo?! Alfa?! To bude omyl ja predca nemôžem byť Luna! Určite sa to niako vyrieši. ,, Do-dobre t-tak ja sa idem pobaliť a rozlúčiť s rodinou".,,Budem vás tu čakať a prosím švihnite si nemáme veľa času pred zotmením." Utekala som domov a pri vchode stretla mamu. ,, Bože Emma kde sa tak ponáhlaš a čo ťa tak vystrašilo?!" Pozrela som na ňu so slzami v očiach. ,, Mama... je tu nejaký bojovník ktorý ma má zobrať za mojou spriaznenou dušou!.." Prekvapene na mňa pozrela... totíš nikto nečakal že sa tu niekedy niekto objavi kto by si ma chcel zobrať. ,, Veď to je užasné srdiečko tak prečo tie slzi?" ,, Keby ste len vedeli... je to alfa!! A ja som neni pripravená sa stať lunou!!"
Mama sa na mňa milo usmiala. ,, Ale no taak si silné dievča s veľkým srdcom a verím ,že budeš ta najlepšia luna aká kedy bola." Maminé slová mi dodali odvahu. Zbalila som si veci do plachty a jej konce zviazala, našťastie nemám veľa vecí. Rozlúčila som sa s mamou a babkou a vybrala sa naspäť k potoku. Kde ma čak bojovník a s ním aj nový začiatok...

Dúfam ,že sa páčio❤️