New beginning... [DOKONČENÉ]

19.

Bežím po lese. ,,Počkaj!" kričí na mňa Emma a smeje sa. Zastanem a obrátim sa jej smerom, ale ako rýchlo za mnou utekala tak nestihla zastaviť a skončili sme na zemi. ,,Dávaj pozor." Zasmial som sa a prekrútil ju pod seba. Boli sme celý od snehu ale bolo nám to jedno. Líca mala od behu červené a drobné vločky sa jej topili na tvári. Vyzerala ako zimná víla a ja som sa nemohol vynadívať. Priblížil som sa k jej tvári a zastrčil za ucho neposlušné vlasy. Jej oči žiarili ako diamanty. ,,Tak už to urob!" pritiahla si moje pery bližšie a pobozkala ma. Telo okamžite reagovalo na jej dotyky a celý som horel od túžby. Srdce sa mi rozbúchalo a dochádzal mi kyslík, žiaľ som musel opustiť tie sladké pery a prijať vzduch do pľúc. ,,Toto ma nikdy neomrzí." Zamrmlal som jej blízko pier a zase ju pobozkal ,usmiala sa do bozku.

Už je to týždeň čo sme spolu a bol to ten najlepší týždeň v mojom živote! Nechápem ako som to predtým mohol bez nej prežiť. Vždy keď som s ňou som ako iný človek, srdce mi vždy podskočí vždy keď ju vidím, s ňou sa netrápim nad zbytočnosťami a život sa mi zdá šťastnejší. Je to to najlepšie čo sa mi mohlo v mojom temnom živote stať.

,,Kris je mi tu s tebou úžasne ale začína mi byť už zima." Usmiala sa a dala mi jemný bozk na pery. Ani sa jej nečudujem veď beháme po lese už 2 hodiny a bavíme sa tu. ,,Jasné poďme domov." Zdvihol som sa a aj jej pomohol sa zdvihnúť z toho studeného snehu.

Vykročili sme naspäť na zámok cez lesnú cestičku. ,,Čo by si povedala nato že by si sa presťahovala ku mne?" so strachom čo nato povie som sa opýtal. Už ma to predtým napadlo ale až teraz som sa odvážil opýtať. ,,Hm ešte si to premyslím."  Povedala vážne ale iskierky v očiach a jemne zdvíhajúce sa kútiky úst ju prezradili ,že si robí srandu. ,,Ja ti dám ,že premyslieť! Ideš ku mne a bodka!" chytil som ju za pás a zatočil sa s ňou. Začala sa smiať a ja s ňou. ,,Dobree prekukol si ma ale teraz ma pusti! A jedine pod podmienkou ,že to tam budem môcť trochu prerobiť !" rozkázala a ja som na povel poslúchol a položil ju ,,Hmm dobre ale žiadne dúhy a jednorožce!" uistil som sa. Ruka v ruke sme pokračovali až na zámok a rozprávali sa o blbostiach.

Vošli sme do vnútra zámku a vyzliekali si mokré plášte od snehu. ,,Fuu tam bola ale zima." Objala sa rukami aby sa zahriala. ,,Mám super nápad." zdvihol som Emmu na ruky. ,,Kam ma to nesieš? Daj ma dolee som ťažká." Vyzvedala Emma. ,,To uvidíš a nie si ťažká ,si ako pierko." Usmial som sa a vykročil do zeleného salóniku. Zelený kvôli tomu ,že sú v ňom veľké okná a výhľad je na obrovský les ktorý cez leto je zelený, taktiež tam je obrovský krb s veľkým pohodlným gaučom.

Otvoril som dvere a mieril s Emmou ku gauču kde som ju položil, no samozrejme hneď z neho vyskočila a utekala ku oknu. Bohovia to dievča neobsedí ani minútu. ,,To je krásne!" pozerala sa von na les. ,,Tak to sa teš keď bude teplo, vtedy je výhľad ešte lepší. Prišiel som ku nej a objal ju zozadu a tvár položil medzi krk a rameno kde som si užíval jej vôňu. ,,Čo budeme robiť?" otočila sa ku mne. ,,Nič." Spýtavo sa na mňa pozrela a usmiala sa.

Myšlienkami som dal doniesť hrubé deky a horúcu čokoládu a rozkázal zapáliť krb. Za chvíľu prišli slúžky a všetko prichystali. Emma s nadšením nato pozerala. Keď slúžky odišli som si sadol do gauča a naznačil Emme nech si sadne pri mňa. Zababušil som nás dekami a do rúk sme si chytili horúce čokolády. ,,To to je super! Ďakujem!" pobozkala ma a spravila si na mne väčšie pohodlie, doslovne bola vyvalená na mne ale mne to nevadí aspoň ju mám blízko u seba.

,, Ako si sa spriatelil so Simonom?"  nechápal som odkiaľ ju tá otázka napadla ale nevadí.

,,Už od malička sme spolu vyrastali. Naše rodiny si boli blízke a často sa navštevovali." Prikývla a napila sa čokolády. ,, A ty si mala nejakú najlepšiu kamarátku v starej svorke?" zaujímalo ma. ,,Áno ,boli sme taká partia troch dievčat. Ja, Lia a Ela , často sme sa hrávali s bábikami na lúke za Eliným domom. A veľmi sme si rozumeli. Ale keď mala Ela 16 rokov tak si pre ňu prišla spriaznená duša a to iste sa stalo aj s Liou ale v 18 rokoch a odvtedy som ich nevidela." Smutne sa pozrela do hrnčeka s čokoládou.  ,,To je mi ľúto." Smutne som ju sledoval. ,,A tu si si našla nejaké kamarátky?" Stále sledovala hrnček z ktorého sa nakoniec napila. ,,Všetci sú tu ku mne milí." Usmiala sa na mňa. ,,Ale ,že by som tu mala nejaké kamošky tak to nie, ale spoznala som jedno zlaté dievčatko ,volá sa Tamara." Zamyslel som sa. ,,Tuším viem ktorá to je. Moc tu deti nepoznám ale ona je tuším taká ukecaná nie?"  ,,Anoo to je ona." Smiala sa Emma.

Dopili sme čokoládu a položili prázdne šálky na stolík vedľa gauča. ,,Emma?" začal som byť nervózny. ,,Ano." Pozrela na mňa. ,,Už dlho som sa ťa to chcel opýtať ale ako si nebol čas a taak. Ale čo sa ti stalo vtedy v lese?" So strachom v očiach sa na mňa pozrela keď som vyslovil moju otázku. ,,J-j-ja neviem... o-o-odišla som vtedy naštvaná od teba... nikdy som tak naštvaná nebola... nevedela s-som nájsť cestu naspäť tak som chvíľu blúdila kde ma nohy zavedú...a-a zrazu som započula hlasy... šepkajúce hlasy... n-nerozumela som im a chcela som aby prestali... začalo ma ťažiť na hrudi a zrazu len biele svetlo som videla... a-a potom som sa zobudila v liečebni." Vystrašene s trasúcim sa hlasom mi povedala. ,,Čiže nevieš presne čo sa stalo?" nervózne som si prešiel po vlasoch. ,,Nie vôbec... prečo?" neisto som sa na ňu pozrel. ,, Keď som ťa našiel a potom neskôr aj Simon tak naokolo teba boli dolámané a zhorené stromy sa popol a bolo tam cítiť nejakú divnú mágiu ktorú nevieme identifikovať." Vystrašene na mňa pozerala a mala slzy v očiach. ,,A žiaľ som ju pár krát ucítil u teba napríklad keď si bola „námesačná" alebo čo sa ti stalo a taktiež aj pri tej nočnej more." Plakala mi v náručí. „J-j-je so mnou niečo zle?" uplakane zašepkala ako by sa bála odpovede.

„J-Ja neviem zlatko... ale sľubujem, že zistím čo sa to tu deje a zabránim tomu." Dal som je pusu na čelo a objal som ju nech sa upokojí. Musí to byť na ňu moc. Oheň už dohorieval a začalo zapadať slnko.  Emma sa po chvíli upokojila ale stále sa ma pevno držala. „Ďakujem." Povedal som po chvíli ticha. „A začo?" nechápavo sa na mňa pozrela. „Za ten najlepší týždeň môjho života." Pobozkal som ju ,hneď začala spolupracovať. Pritiahol som si ju za boky bližšie ku mne a ona sa podopierala o moju hruď. Prehĺbil som náš bozk a telom mi prechádzala elektrika.

Začala ma bozkávať na krku. Prebohov Emma! Ja sa z teba zbláznim! Jej energia mnou prúdila a v nej zase moja. Nedokážem to opísať. Ako keby sme si vymieňali energie cez naše dotyky a navzájom sa povzbudzovali. Boli sme prepojený každou bunkou nášho tela a označením by sa naše puto ešte zväčšilo. „Emmaa..." prosebne som zavzdychal, stále pokračovala s bozkávaním krku. „Ak budeš ďalej takto pokračovať tak sa neudržím." Ako odpoveď ma jemne kusla na krku a začala si ma označovať vlastným spôsobom. Robila mi malé cucfleky po celom krku. Achh mala ma tak omotaného okolo prstu v tej chvíli by som jej dovolil všetko. Pretočil som nás a konečne som ja mal kontrolu nad tým čo sa tu dialo. „Zlatko si úžasná a ver ,že ťa strašne moc chcem." Hovoril som svojím nadržaným hlasom lebo už za pár sekúnd sa jej podarilo ma vyšachovať z hry a robiť si so mnou čo chce. ,,Ale chcem si nato počkať keď budeš naozaj nato pripravená a nie tu a teraz po tom všetkom čo si sa dozvedela." Súhlasne prikývla a znova som ju pobozkal.

  Ahojte tak tu ju máte a dúfam ,že nezabudnete dať ⭐️ a aj 💬