Najmocnejší alfa zo všetkých...je krvilačný a nebojacný... všetci majú predním rešpekt... neverí na lásku a už vôbec nie na spriaznené duše... ale vie ,že niekde po svete behá dievča ktoré by sa malo stať jeho lunou a spriaznenou dušou... dlho sa ju...
Alfa Už je tu... neverím... oni ju vážne našli... Pozerám sa na ňu z mojej kancelárie na najvyššiom poschodí ako vchádza cez hlavnú bránu v doprovode 5 mojích bojovníkov.
Musím uznať že vyzerá celkom zlato. Ale určite to bude krava ako všetky ostatné ženske ktoré som mal predtím ako prišla... a vlastne prečo by som mal prísť o tento koníček ved jej to bude jedno a ja si budem ďalej užívať.
Na sebe má jemné a tenké ružové šaty až po zem... no skôr to je plachta okolo nej omotana ako šaty... a okolo pása má fialovú šatku ako opasok a v ruke drží ďalšiu plachtu v ktorej tipujem má svoje veci. Keď som ju uvidel takto oblečenú chytil som strašné nervy na bojovníkou. Ved už je koniec leta! Musí jej byť strašna zima v tej látke aj z tejto dialky vidim ako sa trasie! Ja ich zabijem tích skurvisynov ! To jej nemohli dať niaky hrubší plášť?! Okrem trasenia som si už nič viac nevšimol lebo mi zmizla z dohladu... ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Ponahlám sa do tróniej miestnosti kde má prebehnúť súd zlodeja. Ako sa blížim ku dverám miestnosti služobníctvo pri dverách mi otvorí dvere a ja s kamenou tvarou a pevným krokom vstúpim a prejdem až na môj trón. Miestnosť je plná tak ako vždy pri súde a všetci sa pozerajú do zeme preukazujúc mi rešpekt okrem jednej osôbky. Presnejšie dievčiny v prvej rade so stále ružovou roztrhanou a špinavou látkou pripominajúce šaty. Strašne sem tie šaty nezapadajú... musí pochádzať z nejakej teplejšieš krajiny lebo tu by s tímto oblečením neprežila. Až teraz si všimnem je dokonalú tvár a krásne modré oči ktore so strachom na mňa čumia. Vlasi má rozpustené a blond farby. Vyzerá dosť podvyživene a vystrašene... až ma pichlo pri srdci ale neviem prečo ved ju ani nepoznám...
Príde ku mne Simon a opýta sa ma či môžeme začať. Ja len prikívnem hlavou a stráže prinesú zlodeja. ,,Zišli sme sa tu kôli súdu tu prítomného Exima Dorala ktorý je odvinený z krádeže hrudy syra a dva pecne chleba" začal Simon nahlas. Zlodej ma na sebe špinavé a dosť doničené oblečenie a je vidno že je vyhladovaný. ,, Chceš niečo povedať na svoju obhajobu?" Spýtam sa ho. ,, Prosím Alfa odpuste mi mam doma manželku a 2 hladné deti robil som to pre ne." Zlodej si klakol na kolená a s výrazom v zemi prosíl o odpustenie. ,, Máme tu prísne zákony čo sa tíka kradnutia a dobre to vieš... nato ,že máš rodinu si mal myslieť predtím ako si kradol." Povedal som prísnym hlasom,, Poviem ti to takto mal by si dostať 1 mesiac mučenia a nakoniec odseknutie jednej ruky... ale maš šťastie ,že som sa dobre vyspal a davam ti trest len na 3 mesiace mučenia a potom si volný." Zlodej sa rozreval neviem teraz či od strachu z mučenia alebo šťastia ale mal by byť rad že nepríde o ruku... ,,Ď-ďa-ďakujem pán alfa ste veľkorisí" vykoktal zo seba zlodej a stráže ho zobrali a odniesli do mučiarne.,, Toto je varovanie pre vás všetkých! Nikdy nechodte proti svorke a zákonom a hlavne proti mne!" Zrevem po všetkych a odídem. Pri odchádzani si všimnem jej výraz... vystrašený a plný slz
![New beginning... [DOKONČENÉ]](https://img.wattpad.com/cover/207170218-64-k447837.jpg)