New beginning... [DOKONČENÉ]

11.

Sedeli sme tam už dosť dlho. Mohlo byť už aj po polnoci, hviezdy nad nami svietili a my sme sedeli v objatí a nevedeli sme sa prestať rozprávať. Stále sme mali čo riešiť. ,, Počkať to vážne si vybil svojmu učitelovy zub?!" Pozrela na mňa neveriacky Emma. ,, Áno! Hovorím ti pravdu! Strašne ma na hodine nasral lebo nechcel pripustiť ,že mám pravdu tak som na neho skočil a jednú mu vrazil. A skoro sa ním zadusil mala si ho vidieť." Začali sme sa smiať. Už ma bolia ústa veď sa smejem už minimalne 4 hodiny vkuse. Ach je nám s ňou úžasne. Dlho si sa takto neusmieval ,vlastne ani neviem či niekedy si sa vôbec usmieval. Ale nepreháňaj. Len si celkom rozumieme to ešte nič neznamená. ,, Ach je mi s tebou úžasne." Široko sa na mňa usmiala Emma. Aj mňe s ňou je. Z jej teľa vyžarovalo tak príjemné teplo. Zastrčil som jej strapané vlasy za ucho a pohľadil ju po líci. Mala tak hebkú pleť. Usmieval som sa na ňu a pozeral jej do očí. Neviem či sa jej to odrážali hviezdy od očí alebo iskierky šťastia ale nech to bolo čokoľvek chcem to tam nechať navždy. Jej pery boli len pár centimetrov od mojích. Strašne ma priťahovali k sebe. Musia byť tak sľadké. Musím to vyskúšať. Približovali sa ku mne. Jej modré oči svietili v tme a navádzali na správnu cestu bližšie ku nej. Naše pery sa skoro dotýkali. Už som nedokázal viac odolávať a jemne ju pobozkal od strachu ,že utečie. Našťastie neutiekla a začala s nimi pohybovať. Hneď som sa pridal a užíval si tých motýlikov v bruchu. Vážne som nikdy nečakal ,že to zažijem mysľel som ,že je to len taká metafora ale bol som na omyle. Telom mi prechádzala elektrina do jej tela a naspäť. Všade kde sme sa dotýkali sme si vymieňali energiu a cítil som sa konečne uplný. Neviem čo to je za pocit a energiu ale bolo to super.

Odtiahli sme sa od nedostatku vzduchu a opreli si o seba čelá a pozerali si do očí. ,, Tak teraz už to je určite rozprávka."

Zamračil som sa ,, Smola ale mňa nedostaneš." Odtiahol som sa a všetká ta energia sa vytratila. ,,Čo? Čo tým myslíš?" Pozrela na mňa nechápavo. ,,Haha veľmi vtipné skoro si ma dostala to musím uznať. Ale MŇA si len tak lahko nezískaš!" Povedal som naštvane. ,,Nechápem o čom rozprávaš." Znela viac zmetene ale ja jej nenaletím. ,,Ale zlatko netvár sa tak blbo. Dobre viem čo si zač! Si len obyčajná kurva ktorá dá každému!" Zhúknem na ňu ,,No dovol!" Zhúkne tiež ale so slzami v očiach. ,,Dobre si počula! Ideš len po mojích peniazoch a prisahám ,že má nikdy nebudeš mať omotaného okolo prsta ty chudera! Prepáč ale ja nie som žiadný princ z rozprávky" Postavil som sa. ,,T-t-to máš teda pravdu s-si kokot bez emocii!" Zakričí ale triasol sa jej hlas,,Môžeš si ísť za kým chceš kludne aj za Simonom ten ti celkom ľahko naletel." Hnusne som sa na ňu pozrel a ona sa dusila vzlikmi. ,,T-t-tak toto tu ja nebudem p-počúvať!" Snažila sa byť silná ale videľ som ako sa z vnútra rozpadá. ,,Choď si kam chceš! Možno že si Luna a snažíš sa byť silná no ver ,že vždy budeš chudobná štetka z pojebanou minulosťou!" Celá červená s očami z ktorých tiekli vodopády sĺz sa rozbehla do lesa. Nech si ide kurva jedna. Veď hádam cestu naspäť nájde. Ľahol som si naspäť do trávy a pozoroval hviezdy.

Ty si taký kus kokota!! To čo si spravil!! Videl si a aj si počul. Už bolo na čase aby jej niekto pravdu povedal. Tak po tomto som s tebou skončil!! Rozumieš?!! Hmm s tým sa dá žiť. Ale veď som jej iba pravdu povedal a tá niekedy bolí.

Ponorený do mojích myšlienok som zaspal na lúke. Zobudilo ma čvirikanie vtákou a ostré slnko svietiace mi do očí. Mohlo byť tak 11 hodín. Ceľkom dlho som si pospal ale ani sa nečudujem keď som bol cca do 4 rána hore. No ide sa domov. Postavil som sa a chcel sa premeniť na vlka. No nešlo to!! Čo to kurva!! Ešte raz som to skúsil ale nič! Necítim ani silu od vlka!! A aj zmysli mám horšie!!! To nemyslí vážne!! On somnou vážne skončil!!

Vybral som sa pešo domov a nebolo to práve najbližšie. Cesta mi trvala cca hodinu aj 15 minúť. Bol čas obeda a mne už vyhrávalo v bruchu. Pri ceste do jedálne som stretol Simona. ,,No čaw ako dopadlo rande? A kde je Emma?" Opýtal sa ma. ,,Počkaj ona tu neni?" Simon sa na mňa zmetene pozrel. ,,Ona nebola s tebou? Hlavne nehovor ,že si bol na rande s inou!" Pokrútil som hlavou. ,, Ona sa nevrátila!" Zaťal päste. ,,Kris čo si spravil?!" Opýtal sa pevným hlasom a videl som ako ním lomcuje hnev. Všetko som mu povedal aj to s mojím vlkom a išiel vyskočiť z kože. ,,Tebe jebe!! Totalne si sa zbláznil!! Kokot vieš čo si spravil?!" Už hulakal na mňa . ,,No čo? Veď ona sa nájde." Povedal som bez záujmu. ,,Idem ju hľadať!" Povedal pevne Simon ,,Požičám si pár bojivníkov." A odchádzal preč. Pre mňa zamňa nech aj upírov pošle ju hľadať. Vybral som sa do jedálane kde som sa poriadne najedol.

Ahojteee ták ja viem Kris je bezcitné hovädo ale nič nové nie? Ak sa vám páčila táto časť určite dajte ⭐️ alebo 💬 vždy ma to poteší ,že máte záujem o tento príbeh.