New beginning... [DOKONČENÉ]

23.

Je ráno a ja nemám vôbec chuť vstávať. Emma vedľa mňa ešte spí a vyzerá strašne roztomilo. Ale keď sa zobudí nebude moc roztomilá na teba.Ja viem ,radšej sa idem zavrieť do kancelárie. Potichu som sa postavil aby som nezobudil Emmu a zavrel sa v kúpeľni kde som si spravil rannú hygienu. Prečo vždy utekáš pred problémami?Ja neutekám! Ale utekáš...Vôbec nevieš o čom rozprávaš! Ale viem čo si zač. Som tvoje vlčie ja a som s tebou už od narodenia a za ten čas ťa veľmi dobre poznám. Tak musíš dobre vedieť ako ma štveš! Prevrátil som očami a vyšiel von z kúpeľne. Pri odchode som prišiel ešte ku Emme a pohladil ju po líci. Je tak krásna... zastrčím jej neposlušné vlasy za ucho a pobozkám ju na čelo. Prečo sa sakra neviem ovládať keď som naštvaný a vždy poviem nejakú blbosť.

Potichu som otvoril dvere a vyšiel na chodbu kde ako vždy nikto nebol. Na raňajky som nemám chuť tak som išiel do kancelárie kde som sa zavrel na pár hodín.

Sedím pred svojím stolom a kontrolujem výpisy práce keď počujem klopanie na dvere. „Vstupte." Nevnímal som a sústredil sa ďalej na výpis. „Pane na Veveričej ceste spadol strom. Aké sú rozkazy?" stál predo mnou bojovník s pohľadom do zeme. Bože to mi musia hlásiť?! Mám tu dôležitejšiu robotu! „Dobre pošlem tam Simo..." zarazil som sa. Zabudol som ,že Simon je v cele. „Odtiahnite ho a rozsekajte a drevo zaneste do najbližšej dediny na kúrenie." Rozkázal som a viac sa mu nevenoval. Mal by si ísť za Simonom. Zase ty?! A nechcem ho vidieť! To to kurva prehnal a len tak mu neodpustím! Vrátil som sa ku spisu ale vlk mi stále nedal pokoj. Veď je to Simon! Choď okamžite za ním!Fajn aspoň mu môžem dať zase do držky.

Postavil som sa z kresla a išiel von do vezenia. Prechádzal som veľkou chodbou osvetlenou zimným slnkom ktoré vchádzalo do vnútra cez veľké okná po mojej pravici. Aha! Vonku je Emma! Pozriem sa von a stojí v strede záhrady ako taká socha. Čo tam len tak stojí? Idem radšej za ňou ona je dôležitejšia ako ten hajzel.

Vyjdem von a stále tam stojí v strede otočená mi chrbtom. Vidím len jej tmavý plášť až po zem a do tváre jej nevidím ale viem ,že je to ona. „Emma!" zakričím od dverí ale neotáča sa tak idem bližšie. „Potrebujem s tebou hovoriť." Pri kráčam k nej. „Emma?" zacítim mágiu. „Emma!" začnem mať strach a za rameno ju k sebe otočím a mágia zmizne. „Č-čo?" zmetene na mňa pozrie a ja jej ten istý pohľad opätujem. „Čo tu robíš?" opýtam sa so strachom. Prečo tu kurva zase bola tá mágia?! Jej zmetený pohľad nahradí kamenná tvár. „Čo teba do toho?!" otočí sa mi chrbtom a ide preč. „Emma! Musíme sa porozprávať!" odignorovala ma a išla dozadu na záhradu. Super čo teraz? Toto fakt nemá zmysel keď ma ignoruje.

Vybral som sa zase smerom do vezenia. Bol úplne v zadnej cele a spolu s ním tu boli ďalší zločinci. Prišiel som k jeho cele kde ho strážila služba ktorú som poslal preč. Ešte spal tak som si sadol na stoličku na ktorej sedela predtým stráž. Chvíli som ho pozoroval a začal mi narastať hnev. Videl som pred očami ako sa dotýka Emmi... ako jej bozkáva jej krásny krk a pevno jej drží tie jemné ručičky nad hlavou. Nechcem si ani predstaviť čo by sa stalo keby tam neprídem...

Všimnem si poriadny monokel na oku a zaschnutú krv pod nosom. Dobre som ho zriadil ale zaslúžil by si viac! Sedím pri ňom už asi 15 minút a nad všetkým rozmýšľam. Vážne som ho tak nasral aby siahol na to najvzácnejšie čo mám?!

Začal sa zobúdzať a pomaly si sadol na drevenú posteľ na ktorej ležal. Bolestivo sykol a chytil sa za hlavu. Tak mu treba hajzlovy nemá piť! „Konečne triezvy?!" ozvem sa a prekvapene sa na mňa pozrie a poobzerá sa po cele. „Kamoš ako ešte nikdy" hlavu si schoval do dlaní a mne pri slove kamoš stúpol tlak do hlavy. „A čo sakra robím vo vezení?" nechápavo na mňa pozrel. „Čiže si včerajšok nepamätáš?" nasratý s kamennou tvárou som sa postavil. „Čo sa malo včera stať? Mám okno od ráno čo som sa zobudil a začal zase piť." stále nechápal. „Ty idiot buď rád ,že si za tou celou inak by som ťa najradšej zabil!!" zhúknem a tresknem do mreží. „Čo také som kurva urobil?!" postavy sa tiež mierne vytočený.

„Včera! Si! Skoro! Znásilnil! MOJU! Emmu!!" po slovách som mu to vykričal a prepaľoval ho pohľadom a on šokovane na mňa čumel. „KURVA!" vyštekol a zase si sadol na posteľ a chytil sa za hlavu. „Že si robíš srandu?!" prosebne na mňa pozrie. „Nič viac by som si neprial len aby to bol blbí vtip ,ale toto ti len tak neodpustím!" vykročil som smerom von a Simon začal za mnou kričať nech sa vrátim ale ignoroval som ho.

Tak mám na piču náladu! Potrebujem pohárik. Išiel som ku sebe do kancelárie kde som zobral pohár a fľašu whisky a sadol si na gauč so stolíkom. Nalial som si trochu do pohára a celé to do seba šupol. Nepijem často ale táto situácia si to vyžaduje ,tak som si nalial ešte raz a hneď išiel do mňa. Takto to išlo ešte pár krát bez prestávky až som sa vykašlal na pohár a pil rovno z fľašky.

Pri každom glgu som si v duchu na niečo pripil... na Emmu a jej nenávisť ku mne... poriadny glg z fľaše... na to ,že som bezcitné hovädo... ďalší glg... na kokota Simona... glg... na svorku ktorá zaniká... glg... na posraté proroctvo a samozrejme na teba Erena... zdvihol som fľašu smerom do neba a poriadne si odpil. Po čase som si pripíjal na všetko a už som bol poriadne ožratý. Ani sa nečudujem veď som celý deň nič nejedol... na vtáčikov na streche...na nechty na nohách... keď mi došiel alkohol a chcel som sa postaviť pre novú fľašu ,tak sa mi strašne zatočila hlava a skoro som spadol. Ale predca som nejaký ten Alfa a nespadol som. Podoprel som sa a vyberal z fliaš vo vitríne.

Niekto zaklopal a ja som dúfal ,že to neni Emma. Veď predca už bolo neskoro v noci a mala by už spať. „ďalej" potichu poviem a vyberiem sa naspäť s fľašou ku gauču. Pri dverách stojí Vanessa a ja si vydýchnem ,že to neni Emma. „Dobrý večer pane." Pozerá sa do zeme. „Poď si dať so mnou pohárik už ma nebaví piť samému." Neviem čo ma to napadlo ale postavil som sa zobral ďalší pohár a nalial jej do plna.

Zobudím sa na nepríjemné slnko svietiace do očí. V hlave mi pulzuje bolesť a mám sucho v ústach. Poobzerám sa a všimnem si ,že ležím na gauči na mne leží nahá Vanessa a aj to ,že som tiež nahý! Bohovia mám okno! Čo ja stalo?! Že som Emmu práve nepodviedol! Rýchlo som sa postavil a tým zhodil Vanessu na zem ,čím sa zobudila.

„Čo sa tu včera dialo?!" opýtal som sa a Vanessa sa postavila s úsmevom na perách a prišla ku mne. „Pane včera ste boli ako divé zviera." Žmurkla na mňa a hladila ma po hrudi. Hneď som jej dal paprče zo mňa dole a chytil sa za hlavu. „To to sa už nikdy nezopakuje!!" prísne som sa na ňu pozrel. „Okamžite si zober veci a vypadni odtiaľto!" obliekala si spodničku a aj košieľku. „Hneď!!" zhúkol som a s ostatnými vecami v ruke odchádzala ku dverám kde som ju ešte zastavil. „A neopováž sa to nikomu povedať inak ti utrhnem hlavu!!" so strachom prikývla a už za sebou zatvárala dvere.

Toto sa Emma nesmie dozvedieť!! Kurva naozaj sa toto stalo?!

Ahojtee po dlhšej dobe konečne nová časť tak hádam ste si ju užili.