New beginning... [DOKONČENÉ]

20.

Zase prešlo pár úžasných dní s Emmou. A nemôžem uveriť ako som sa zmenil! Väčšinu času hlavne keď som s ňou sa len usmievam. To dievča je výnimočné a je mi lúto ,že som ju nenašiel skôr.

Sedím v kancelárii a zase nad ňou uvažujem... musím sa sústrediť na prácu. Podpisoval som zoznam zásob keď niekto zaklopal na dvere. „ďalej!" zakričal som. Do vnútra vstúpila Emma ako vždy s úsmevom. „Ahooj" podišla ku mne. „Ahoj" nechal som ju si sadnúť na moje nohy a pobozkal ju. Hneď mi začalo bušiť srdce a úsmev sa mi objavil na tvári namiesto zamračenej tváre ktorú tu vždy hádžem na papiere. „Čo ty tu?" opýtal som sa lebo nechodí ma často navštevovať do kancelárie lebo ma nechce rušiť ,aj keď ja by som také rozptýlenia v jej forme bral.

„Keď budeš hotoví môžeš sa prosím zastaviť za mnou vo východnom salóniku?" začala sa mi hrať s vlasmi. „Jasnee prečo?" zaujímal som sa. „ Majú prísť robotníci aj so vzorkami na prerobenie našej izby a chcem aby si mi pomohol vybrať veď stále je to tvoja izba." Pozrela sa na mňa šteňacím pohľadom a ja som nemohol odmietnuť. „ Dobre budem tam." Povzdychol som si, aj keď mam toho dnes dosť ale pre ňu si vždy nájdem čas. "Dobre budem ťa teda čakať a ďakujem... pa." Ešte posledný krát ma pobozkala a už zmizla za dverami."

Už som skoro končil ale potreboval som ešte podpísať papiere od Simona tak som vyrazil ku nemu do kancelárie. Pri jeho dverách som vošiel bez zaklopania lebo som sa ponáhľal ale Simon tam nebol ,bola tam iba slúžka ktorá na skrinkách utierala prah. „Kde je Beta Simon?" opýtal som sa. „Dnes tu nebol asi je v izbe." V izbe? Čo tam robí veď mal mať prácu.

Vybehol som z kancelárie ku nemu do izby. Vbehol som do nej a tam som uvidel Simona ležať v posteli s niakou štetkou. „To nemyslíš vážne!" zhúkol som. V izbe smrad ,nechcem vedieť po čom, a bolo tu pozastierane čiže som moc nevidel. „Čo?! To už je ráno?" opito mi odpovedal Simon a otočil sa na druhý bok. Prišiel som ku zastretému oknu a odostrel som ho načo sa obi dvaja zamračili a žmúrili. „Už je popoludnie a mal si prácu!" naštvane som ho prebodol pohľadom. „Rýchlo si zober veci a vypadni!" zhúkol som na tu babu a hneď ma poslúchla, pri odchode dala ešte pusu Simonovi a už jej nebolo. „Neviem o tom žeby si mal mať dnes voľno." Spýtavo a zároveň vyčítavo som sa pozrel na Simona. „Nemal... Treba sa odreagovať." Sadol si a zo zeme zdvihol skoro prázdnu fľašu asi vodky a dopil ju.„Je to kvôli nej?" zostal ticho a išiel ku skrinke s ďalším alkoholom.„Mal by si sa už cez to preniesť..." z ľútosťou som sa na neho pozrel. „Ty mi nemáš čo do toho kecať!" trochu zvýšil hlas a otváral ďalšiu fľašu teraz s tmavým alkoholom. „Som tvoj Alfa a hovorím ti..." nestihol som dokončiť lebo mi skočil do reči. „Ty tomu nechápeš! Ty nevieš čo to je!" toto nemá zmysel tu riešiť... „Daj sa do poriadku a zajtra ťa chcem vidieť v kancelárii!" povedal som prísne a prepaľoval ho pohľadom, odpoveďou mi bolo odpitie si z fľaše „Nebudem tu s tebou strácať čas!" vyletel som von a išiel za Emmou ktorá už určite na mňa čaká. S ním si to zajtra vybavím ,dúfam ,že bude na tom lepšie ako dnes.

Už som bol na pol ceste za Emmou keď ma zastavil bojovník. „Pane hliadka pri západných hraniciach zadržala dvoch zakrádajúcich vlkov na našom území. Myslíme ,že sú to špehovia, za chvíľu sú tu s nimi." To ako že fakt práve teraz? Musím to vyriešiť. „Dobre odvete ich hneď do trónnej miestnosti nech ich tam vypočujem. Už som sa otáčal druhým smerom do Emmi. Emma prepáč nemôžem prísť niečo mi do toho prišlo.Rýchlo som jej myšlienkami poslal a ponáhľal sa do trónnej miestnosti. Stalo sa niečo?Starostlivo sa opýtala ale nechcel som jej robiť starosti. Nie neboj všetko je v poriadku. Len vrátim sa asi neskoro večer tak to vyber sama, verím že to vyberieš dobre.Uistil som ju a už sa neozvala.