New beginning... [DOKONČENÉ]

14.

Sedím v pracovni a hrabem sa v papieroch lebo Simon mi v nich strašný bordel spravil. Mám ho rád ale mal by sa naučiť upratovať za sebou. Konečne som si v nich spravil trochu poriadok a mohol sa pustiť do roboty. Svaly ma už neboleli ale stále som bol unavený ,dnes to skôr zabalím. Emma sa stále nezobudila. Od včera som ju nenavštívil a ani sa nechystám ,veď aj tak by ma nechcela vidieť.

Musím zistiť čo sa stalo v tom lese. Žeby ju niekto napadol? Vôbec neviem v knihách som nič nenašel. Skús ísť za Garom. Ozval sa mi v hlave vlk. Hmm to není zlý nápad.  vybral som sa von a myšlienkami som si zavolal pár bojovníkov.  Čo ak v lese stále je tá bytosť čo ublížila Emme.

Vybral som sa ku hlavnej bráne. Už ma tam všetci čakali. Išli sme do malej dedinky hlboko v lese. Garom je starý vlkodlak ktorý zažil toho veľa. Poznal sa aj s Erenou ale ona bola oveľa staršia ako on.  Napriek veku boli stále priatelia a naučila ho veľa o svete v ktorom žijeme.

Prechádzali sme tenkou lesnou cestičkou ktorá nás doviedla do malej dedinky.  Domy boli z dreva, nad dverami boli zavesené farebné stuhy.  Každá farba stuhy znázorňoval jedného Boha. Mala uctievať boha a prosiť o ochranu pred temnotou. Táto tradícia už neni moc známa. Len pár malých dedín ju stále dodržiava.  Väčšina vlkov už zabudla uctievať bohov. Viera v nich sa už stratila a veľa tradícií už zaniklo.

Išli sme k najstaršiemu domu. Drevo na dome bolo staré a zoschnuté.  Ďalšiu zimnú už nezvládne. Nad dverami sa nachádzali stuhy každej farby. Zaklopal som na dvere. Chvíľu trvalo kým sa dvere otvorili. Pri dverách stala mladá dievčina. Mohol mať priblíženie 16 rokov. ,, Dobrý deň prišiel som za Garom."  Povedal som bez úsmevu.  Dievča šokované na mňa pozrelo. ,, Dobrý deň Alfa nečakali sme vašu návštevu prosím poďte ďalej."  Vošli sme do malého domčeka. Nachádzali sme sa v kuchyni pravdepodobne práve pripravovala polievku. ,, Prosím sadnite si idem pre starého otca."  Odišla do vedľajšej izby. O chvíľu vyšla von a pomáhala Garomovy sadnúť si na stoličku oproti mne. ,, dobrý deň pán Alfa ako vám môžem pomôcť?"  bolo vidieť že Garom má už svoje roky.  Vlasy mal šedivé a vrásky po celej tvári.

Povedal som mu celý príbeh čo sa mi stal s Emmou. A čakal som na jeho reakciu. ,, Prepáčte pane ale o tomto som nikdy v živote nepočul. Je to naozaj zaujímavý div. Bohužiaľ Erena by vám povedala viac. Bola viac s bohmi spojená. Ale určite to budem mať niečo spoločné s jej varovaním." Žeby toto bol ďalší príznak jej predpovede? ,, Ďakujem už budem musieť ísť dovidenia." Rozlúčil som sa a odišiel z domu. Hádam mi viac o tom povie Emma čo sa naozaj stalo v lese. Zrejme naozaj to nebudú čarodejnice.

Po návrate na zámok za mnou prišiel veselý Simon.,, Neuveríš čo sa stalo!"  a radostne ma oblial. ,, Čo také?"  opýtal som sa zvedavo. ,, Emma sa zobudila!"  šokovane som na neho pozeral. ,, Čo!!"  neverím konečne je hore a v bezpečí ,,Ako jej je?" široko sa na mňa usmial. ,, Našťastie dobre a možno ju liečiteľ dnes pustí" Áno konečne!  Prosím poďme ju navštíviť! Radoval sa môj vlk.  Určite nie veď nás nenávidí. Radšej sa jej nebudeme vyhýbať. Čoo?! Nie!  Veď sa práve zobudila! Musíme ju ísť navštíviť! Ako som povedal tak bude.  Radšej som sa išiel zavrieť do kancelárie.

Z kancelárie som odchádzal neskoro večer. Nechcel som riskovať že by som ju stretol. Ľahol som si do postele a uvažoval nad všetkým. Až o pár hodín som zaspal.

Ráno som sa zobudil a bol som strašne nevyspatý a hladný. Išiel som do jedálne a dúfal som že nestretnem Emmu.  Našťastie tam nebola a rýchlo som zjedol raňajky a išiel do knižnice hľadať informácie. Sem určite nepôjde a budem mať kľud od všetkých. Okrem mňa hahasamozrejme okrem teba. Tvoje otravovanie mi určite nechýbalo ale som rád že si späť.Zdá sa mi to alebo si za ten čas zmäkol?Daj mi pokoj s tým. Môžem byť zas odporný.

Pustil som sa do hľadania kníh o bohoch. Ak to má niečo spoločné s Erenou  a jej proroctvom. Musím tu niečo o tom nájsť. Hľadal som v každej knihe ktorú sme mali v knižnici o bohoch. Dokonca som sa pozrel aj v detskom oddelení či tam náhodou neni nejaká rozprávka o tom.

Vôbec nič som nenašiel. Už je neskoro večer a som rád že som nestretol Emmu. Išiel som si ľahnúť do izby a zaspal som do sekundy. Zobudil som sa v strede noci. No mal som strašne divný pocit že sa niečo deje. Už som nedokázal viac spať. Možno prechádzka mi pomôže zaspať. Vstal som z postele a vybral sa ku dverám von, prechádzal som sa cez chodby nevedno kam. Pozor mám pocit že tu niekto je s nami. Čo?  Kto by tu už len teraz bol.  Určite sa ti to iba zdá poď ideme radšej naspäť spať. Započul som jemné kroky prichádzajúce mojím smerom. Obzrel som sa a sústredil sa na ne. Pocítil som mágiu. Čo sa to tu deje? Presne tú istú som cítil aj v lese.

Zrazu spoza rohu vyšla Emma. Čo tu tá robí? Zase mala svoju nočnú košieľku a rozpustené vlasy. ,,Fuu Emma  ešte že si to len ty. Zľakol som sa že tu je niekto cudzí."  Nereagovala. Vyzerala byť v tranze. ,,Emma?" podišiel som bližšie k nej. Stále nereagovala a pohľad upierala pred seba ako keby ma ani nevidela pred ňou stať. ,,Emma počuješ ma?" Dotkol som sa jej ramena a jemne ním zatriasol. Žeby je námesačná? ,,Emma zobuď sa." Zatriasol som ňou viac. Konečne sa prebrala a obzerala sa okolo seba. Mágia v tej sekunde zmizla.,, Čo sa stalo? Ako som sa sem dostala?"  vystrašene sa na mňa pozrela,  v jej očiach som videl strach. Samozrejme ty idiot že sa ťa bolí. Veď som bol na ňu odporný. Nedokázala som sa viac pozerať na jej krásne oči plné strachu.,, Vráť sa do izby môže to tu byť večer nebezpečné." Pevným hlasom bez emocii som jej povedal. S otázkou v očiach sa na mňa pozrela aj ja som sa otočil a odišiel do izby.