New beginning... [DOKONČENÉ]

15.

Zobudil som sa na čvirikanie vtákov. Hmm po dlhej dobe konečne pekné ráno aj keď som sa moc nevyspal lebo mi hlavu zamestnávala Emma. Čo tam včera večer robila? Ako to ,že som zase cítil tu istú mágiu ako v lese? Žeby bola len námesačná? A to som stále nevyriešil záhadu ktorá sa stala v lese. A odpustí mi niekedy Emma? Taktiež mi hlavou behali otázky ohľadom svorky. Dúfajme ,že túto zimu prežijeme lebo zásoby nie sú na tom najlepšie. Aj keď ostatné svorky musia byť na tom horšie.

Pri včerajšej návšteve v tej malej dedinke som si spomenul akú veľkú zodpovednosť mám. Máme v svorke veľa väčších dedín ktoré sú na tom oveľa lepšie. Ale máme aj pár takýchto hlboko v lese a neviem ako im mám pomôcť. Zámok je plný rodinami bojovníkov a slúžiek čiže sem ich presťahovať nemôžem.

Keď som si zase na to všetko spomenul začala ma z toho bolieť hlava. Ach tak asi to nakoniec nebude pekný deň. Som strašne hladný dúfam ,že na raňajky bude niečo dobré.

Si robíte srandu?! Niee máme zapekaný toast s avokádovou nátierkou a k tomu zelenina. FUJ! Ja chcem mäso. Tak asi zostanem hladný lebo tohto sa ja nedotknem. Idem radšej do kancelárie. Cítim ,že to bude hrozný deň.

Už tu sedím dve hodiny nad papiermi ktoré sú po celom stole a mám pocit ,že neubúdajú. Stále ma bolí hlava a z tých papierov ešte viac. Niekto zaklopal na dvere. Žeby sa konečne naučili klopať? ,,Ďalej" povedal som a do kancelárie vstúpila Vanessa. Teda tu som dlho nevidel. ,,Dobrý deň pane" V ruke držala dva poháre na víno a v druhej ruke fľašu vína. No tak toto zlé dopadne. ,,Dlho som vám nespravila radosť a tak ma napadlo." Položila poháre na stôl a naliala do nich víno. ,, Že by som vás navštívila a dopriala vám uvoľnenie." Prešla za moju stoličku a začala ma masírovať ale skôr to bolo hladenie po hrudi. ,,Vanessa mám veľa práce nemám teraz na teba čas." Prešla predo mňa ,,Ale no tak pane." Sadala si na stôl a rukou zhodila poháre.

,, Vanessa!!" zhúkol som na ňu. Víno sa rozlialo po celom stole a samozrejme aj na papiere ktoré na ňom boli porozhadzované. ,, To nemyslíš vážne!!" od hnevu som bol až červený. ,,P-p-prepáčte pane ja som nechcela." S hlasom plným strachu odpovedala. V očiach mala strach a celá sa triasla. ,,Super! Tak ty si nechcela! Moja celodenná práca a aj práca zo včera je v háji!! Mám strašnú chuť ťa poslať do mučiarne!!" Slzí jej začali tiecť. ,,Nie! Prosím pane to mi nemôžete spraviť!" kľakla si na kolená a prosila ma. ,,Vypadni dokedy si to nerozmyslím!! A pri odchode zavolaj slúžky nech to tu upracú. Ale ty sa mi neopováž ukázať na oči!!" zhúkol som na ňu a ona rýchlo odchádzala z tadiaľto. Sadol som si naspäť na stoličku a hlasno vzdychol pri pohľade na ten neporiadok. Som strašne nasratý na Vanessu! Bohovia teraz to všetko musím robiť znova! Mám chuť niekomu vraziť!

Prišli slúžky a upratovali ten neporiadok. Myšlienkami som si zavolal Simona nech mi pomôže s tými zničenými papiermi ich prepísať a podpísať znova.

Hnev neodchádzal a celú dobu som bol odporný na Simona. Robil si stále srandu zo mňa a stále spomínal Emmu. Prebohov nech už s ňou prestane!

Žiaľ si vybral zlý deň na zosmiešňovanie ma. ,,Už drž kurva hubu! Mám dosť na piču deň tak ma neser!" vybehol som na chodbu a smeroval ani neviem kam. Potreboval som odtiaľ vypadnúť . Išiel som od nervov vyskočiť z kože. Prechádzal som okolo okien a všimol som si ,že vonku sneží. Prvý sneh tohto roka. No super už je tu oficialne zima. Ako som sa pozeral von tak som si nevšimol nábytok predo mnou a malíčkom som narazil o roh nábytku a pritom som si narazil aj bok o horný roh. S mojou vlčou silou sa komoda posunula a váza na nej spadla na zem a rozbila sa. Tak tam hore ma vážne nemajú radi. Malíček aj bok ma strašne boleli a mal som chuť nadávať na celý zámok. Ale niako som to v sebe udržal a myšlienkami preklínal všetkých svätých na nebesiach. Bohovia prečo ma tak trestáte?! Dnešok je ako zlý vtip. Dlho som nemal tak zlý deň. Odignoroval som vázu veď niekto to uprace. Išiel som do jedálne sa konečne najesť lebo aj to pridávalo na mojej zúrivosti. Veď kto neni nepríjemný keď je hladný?!

Doniesli mi polievku a keď som ju chcel ochutnať poriadne som si pomálil jazyk. ,,KURVA!" tresol som do stola a hodil som tanier s polievkou o stenu. Všetci v jedálni stíchli a vystrašene na mňa pozerali. Mne to bolo ukradnuté a vyletel som von z jedálne. Možno som to s tou polievkou prehnal ale hnev vo mne vrie a každou sekundou je väčší! Mám chuť všetkých roztrhať na malé kúsky.

Aha tam je Emma! Upozornil ma môj vlk a ja som sa pozrel von na záhradu kde naozaj bola a prechádzala sa v snehu s širokým úsmevom. Mala krásne tmavomodré šaty až po zem a s čiernym plášťom s kožušinou. Vlasy mala vo vrkoči a v nich malé vločky. Vyzerá nádherne. Že ideme za ňou! Prosil môj vlk. Áno ideme potrebujem vedieť informácie čo sa stalo v lese.

Rozbehol som sa von za Emmou. Nechápem prečo bol som stále nasratý a chcel som sa jej vyhýbať ale človek mieni a vlk mení.

,,Emma!" zakričal som a kráčal kunej. Pozrela sa na mňa a úsmev jej spadol. Už som stál pred ňou. ,,Potrebujem odpovede na pár otázok." Zmetene na mňa pozrela. ,,Už je ti chudobná štetka s pojebanou minulosťou dobrá?" s pokojne kamennou tvárou sa na mňa pozerala. ,,Potrebujem vedieť čo sa ti stalo v lese a taktiež včera v noci." Odignoroval som je predošlú poznámku. ,, Vieš práve som odchádzala z izby jedného bojovníka po poriadnej šukačke." Ironicky mi povedala. ,, Teraz to myslím vážne! Hovor!" dochádzala mi trpezlivosť. ,,Ja ti nemám čo povedať!" a dosť toto bola posledná kvapka! ,,Pokúvaj ma ty štetka!" zdrapil som ju silno za lakeť a pritiahol si ju čo najbližšie k sebe. ,,Mám dosť na hovno deň tak ma teraz piče neser a vyklop čo vieš" Pevne som ju držal a ona so strachom na mňa pozerala. Ha už není tak odvážna.

,,P-prosím pusť ma bolí to." Snažila sa mi vyvliecť ale ja som ju stlačil ešte viac až sykla od bolesti. ,,Pustím ťa až keď mi všetko povieš!" a už som vrieskal. Prvá slza jej vyšla na povrch a stiekla jej po líci. Čo to robíš pusti ju!To teda nie nemala ma vyprovokovať! ,,Tak už to vyklop!" zatriasol som s ňou. ,,Pusti ju!!"

Za chrbtom sa mi ozval Simon. Čo tu ten sakra robí?! ,, Čo tu robíš?!" opýtal som sa ho ale stále nepúšťal Emmu. ,,Povedal som pusti ju!" odsotil som Emmu ktorá skoro spadla na zem a vybral sa ku Simonovy. Chytil som ho za tričko. ,,Ešte raz mi budeš takto rozkazovať tak si skončil!" tvrdo a s alfou autoritou v hlase som sa mu vyhrážal. ,,Myslel som si ,že si sa konečne zmenil." S ľútosťou v hlase sa na mňa pozrel.,, Zapamätaj si ,že JA sa nikdy nezmením! A už vôbec nie kvôli nej!" odišiel som preč. Hnev po tom všetkom vo mne stále vrel. Išiel som do telocvične kde som bol až do večera a vybíjal si zlosť na boxovacom vreci.

Ahojtee tu máte novú časť tak dúham ,že sa vám páčila. Chcela by som poďakovať za každú ⭐️a aj 💬 . Robí mi to strašnú radosť ,že máte záujem o môj príbeh a núti ma to písať viac a viac . Ak máte niake pripomienky čo mám zlepšiť určite mi ich dajte vedieť keď že je to môj prvý príbeh. Tak ešte raz ďakujem za vašu podporu a vidíme sa pri ďalšej časti.