New beginning... [DOKONČENÉ]

9.

Od toho incidentu prešlo už pár dní. Presnejšie 4 dni a Emma stále nevyšla z izby. Nariadil som nech jej nosia jedlo na izbu ale keď som sa pýtal tak ,že sa ho ledva dotkla.

Tak čo už ja som sa posnažil a to nikto nemôže nazprieť. To ,že ona si toho neváži je jej vec.

Vybral som sa do mojej izby pre papiere ktoré som tam zabudol. Keď som otvoríl dvere čakala ma tam Vanessa ležiacia nahá na mojej posteli. ,, Čo tu robíš?" Opýtal som sa jej a prehraboval sa v kope papierov hľadajúc tie správne. ,, Prišla som vás rozveseliť pane. Všimla som si ,že posledné dni ste nesvoj." Zliezla z postele a pomali kráčala ku mne. Chytil som ju za boky a pritiahol viac na seba. ,, Prosím pane dovolte mi vás rozveseliť" pohľadil som ju po líci a dravo ju pobozkal. Ruky mi prešli na jej zadok a vyhodil som si ju na seba. Jej nohy sa obmotali okolo môjho pásu a prešiel som ku posteli. Surovo som ju hodil naň a dával som si dole košelu.

—————

Nechápem prečo to s ňou neskončíš. Veď máme Emmu. Vieš ako jej to ublíži! Veď Vanessa jej nesiahá ani po členky.

Nechápem prečo som to už s tebou neskončil. Lebo bezomňa by si bol nicka bez zlepšených zmyslov a nemal by si nikoho?
Haha veľmi vtipné. Ach prečo ma bohovia tak trestajú?

Išiel som ku Simonovy do pracovne. Musím s ním prebrať pár vecí. Zastal som pri jeho dverách a keď som zdvíhal ruku ,že zaklopem započul som vzliky vychádzajúce z vnútra. ,,J-j-ja to zvládnem *smrk* [chápete nie? Smrk ako smrknutie 😂👌🏻] u-u-určite *smrk*o tom poč..." a potom bolo len mrmlanie počuť ktorému som nerozumel. Zaklopal som a nastalo ticho.

Vošiel som dovnútra a tam na gauči sedeľ Simon a na jeho kolenách sedela Emma ktorá mala zase plnú tvár sĺz a bola celá červená s kruhmi pod očami. Simon ju pevno obímal a hladil po chrbáte. Hneď ako ma uvidela sa postavila a rozbehla sa preč.

Čím to je že vždy odomňa uteká s plačom? Spýtavým pohľadom som pozrel na Simona a on iba mávol rukou nech to neriešim. ,,To čo malo znamenať?" Nedal som sa odbiť. ,, Vážne nerieš kamoš sme iba kamaráti. Naozaj je to super dievča máš šťastie." Prevrátil som očami. ,,A prečo zase revala?" Smutne sa na mňa pozrel. ,, Ja ti to nepoviem ak sa budeš takto stále ku nej správať. Ak ťa to tak veľmi zaujíma tak sa jej choď opýtať. Ale pochybujem ,že práve tebe by to povedala."  Čo majú všeci s tým správaním ku nej? Nech je rada že som ju nevyhnal po tom incidente s bojovníkom. To by si neurobil! Vsadíš sa?

,,No čo také naliehavé si chcel?" Postavil sa a išiel si sadnúť pri stvôl. ,, Tu sú niaké papiere na podpísanie a ešte tieto chcem s tebou prebrať." Podal som mu kopu papierov.

Sedím tu už hodinu a preberáme so Simonom poslednú zmlúvu.
,, Mal by si ju pozvať na rande." Povie mojím smerom Simon. Čítal som si zmlúvu tak som nedával pozor. ,, Čo si hovoril? Rande? A s kím?" Pozrel som sa na neho. ,, No asi s Vanessou." Povedal ironicky a pretočil očami. ,,Alebo aspoň ju zober sa prejsť do záhrady a porozprávajte sa." Ach prečo som sem liezol. Anooo! To je super nápad! Zoberieme ju na niake pekné miesto alebo nariadime služobníctvu nech spravia romantickú večeru a tam jej vyznáme lasku!! Tak prrrr! Žiadná romantická večera nebude a už vôbec nikomu nebudeme vyznávať lásku!

,, Myslím ,že by vám to veľmi prospelo." Pozrel som sa na Simona ktorý s úškrnom na mňa žmurká. ,,To je všetko? Okey tak ja idem čau." Pobral som si papiere a rýchlo sa odtial pratal preč.

Ani som si nevšimol kedy sa zotmelo. Vybral som sa do mojej izby. Prosím zoberme ju niekdeee. Prosíkal ma môj vlk. Čo ja vieeem. Simon ma pravdu ,že by nám to prospelo a mal by si voľno od papierovačiek. Veď ona by aj tak nikde somnou neišla. Ale určite išla veď je to naša spriaznená duša. Ach tak dobré... vyhral si. YES!! Konečne aspoň raz. Tak poďme rýchlo za ňou sa jej opýtať. Prestáň správaš sa ako decko. Hodil som papiere na stôl v izbe a pomalím temtom sa vydal do južného krídla. Veď neni kde sa ponáhlať. No ták staroch! Pohni si nech nezaspí. Uvedomuješ si ,že to dopadne katastrofalne? Noa bude aspoň sranda haha no fakt smiešne ale to ja sa jej budem do konca života zobrazovať v nočných morách.

Stál som pred jej dverami a začali sa mi potiť ruky. No super pubertiak Kris ide na scénu. Zaklopal som. Pár sekund bolo ticho keď som započul kroky blížiace sa ku dverám. ,,Kto je tam?" Ozval sa tichý hlások. ,,To som sa Kris.... môžem nachvíľu do vnútra?" Ďalšia chvíľa ticha. Ozvalo sa cvaknutie zámku a pomali sa otvorili dvere. Stála tam už v nočnej košieľke. Odstúpila od dverí a ja som vošiel dovnútra. Ovalila ma jej upokojujúca vôňa. Mala veľkú izbu tak ako ja ale ladenú do bledo rúžova. Všade tu mala rúže v kvetináčoch. ,,Hmm máš rada rúže?" Pozrel som sa jej smerom a sadol si do kresla. ,,A-ano mám" povedala a očervenela. Ach prečo sa musí stále tak zlato červenať. ,, Prečo si prišiel?" Podozrivo sa na mňa pozrela a ja som nevedel ako začať.

,,Eeee tak som rozmýšlaľ a napadlo mi či by si somnou zajtra neišľa sa prejsť." Vyzerala šokovane a ani sa jej nečudujem ja by som bol tiež. Chvíľu rozmýšlala a ja už som si myslel ,že to odmietne. ,,Dobre o koľkej?" Postavil som sa a priblížil sa k nej. ,,O 2 pre teba prídem." Pozerala sa mi do očí a zadržiavala dych. Pohladil som ju po líci a pobozkal na čelo. Vtedy vydýchla všetok vzduch z pľúcach. Keď som si uvedomil čo robím radšej som sa odtrhol od nej aj keď to bolo ťažké a vydal sa do svojej izby.

Taaak je presne 23:40 čiže ako bolo slúbene dnes som vydala 2 časti😉. Pekné sny prajem alebo dobré ráno ak ste sa práve zobudili 😘.