33.

2K 92 3
                                        

Vchádzam do našej izby kde ma čaká Emma sediaca na posteli češúc si hrebeňom svoje dlhé vlasy. Na sebe má bielu roztomilú nočnú košieľku až po kolená, pozrie sa mojím smerom neprestavajúc sa česať. „Vybavené?" odloží hrebeň a sleduje ma ako si vyzliekam košeľu a len v nohaviciach si ľahnem do postele. „Ale heej." Pretriem si od únavy tvár rukou.

„A čo bolo tak dôležité ,že to nemohlo vydržať do zajtra?" obráti sa na mňa aby mi nebola chrbtom. „Samozrejme ak to nie je nejaké veľké tajomstvo." Pretočí očami a zasmeje sa.

„Nie ,nie je, len som bol dať rozkazy na zajtra." Spravím si lepšie pohodlie na posteli a ruky si dám za hlavu.

„Ďakujem ,že si mi odpustila." Pozrie sa mi do očí a usmejeme sa na seba. „Neďakuj mne ale Viktórii, to ona mi otvorila oči." Nechápajúc nadvihnem jedno obočie. „Čo tým myslíš?" zase pretočí očami. „Ale nerieš, podstate mi dala pár rád a bol to príjemný rozhovor ." Odloží hrebeň na nočný stolík. „Nech ti povedala čokoľvek som zato rád." Zasmejem sa.

„Inač nech nezabudnem ,zajtra skoro ráno odchádzame, potrebujem byť čo najskôr doma a prebrať pár vecí s radou." Nahlas si vzdychne.

„A to som sa tešila ,že po tak náročnom večeri budem môcť spať čo najdlhšie." Ľahne si vedľa mňa do postele.

„Ešte stále to môže byť náročná noc." Prehodím sa nad ňu a telom jej zabránim k pohybu a spojím naše pery. Bozky mi opätuje a rukami vojde do mojich vlasou. Jednou rukou sa podopieram vedľa jej hlavy a druhou behám po boku.

Cítim motýlikov v bruchu a príjemné teplo sa mi rozlieva po celom tele. Je úžasné ju mať zase pri sebe. Naše pery sa od seba neodliepajú a rukami behá po mojej nahej hrudi, hore a dole, až moc blízko šampióna.

Bohovia ak ma nezastaví neviem či sa sám dokážem odtiahnuť. Za pás si ju pritiahnem čo najbližšie k sebe. Rukami prejde na moje ramená a následne späť na moju nahú hruď. Nohy si omotá okolo mojich bokov a pohladím jej stehno. Vášnivo sa bozkávame a prestávam myslieť racionálne.

„Emma ak to nechceš stačí povedať." Nespoznávam svoj hlas. Takto nadržaný som nikdy nebol pri žiadnej inej žene. Chcel som Emmu cítiť celú ,ale nechcel som aby to neskôr ľutovala. „Pripadá ti ,že protestujem?" usmeje sa a pritiahne ma za zátylok k sebe a venuje mi ďalšie bozky.

Usmejem sa tiež do bozku a s vedomím ,že týmto mi dala povolenie som odhodil všetky zábrany a vytiahol vyššie jej košieľku a zaútočil na citlivé miesto.

Cez bradu som prešiel až na krk kde som zanechával malé bozky a všímal ako sa snaží zadržiavať vzdychy. „Princezná len to pusti von." Zašepkal som jej do ucha a jemne kusol do lalôčiku načo vydala krásny vzdych.

Rukami som behal po jej krásnom tele a perami sa vrátil na miesto medzi krkom a kľúčnou kosťou kde som vdýchol jej omamnú vôňu.

V ústach sa mi vytvorili vlčie tesáky. Pusť ma k vedeniu. Potrebujem si ju už konečne označiť.Teraz nie! Vyspať sa spolu a označiť si ju je niečo úplné iné a nechcem ísť na to prirýchlo!

No tak! Nebuď slaboch! Cítim ako sa mi snaží dostať viac do hlavy aby prevzal vedenie tela. Zastavím so všetkým a len hlboko dýcham na Emmin krk a pre dýchavam tlak v hlave.

„Deje sa niečo?" Emma sa odtiahne lepšie sa na mňa pozrie. „To... vlk... chce ťa označiť." Konečne sa na ňu pozriem tiež a keď si všimne moje vlčie tesáky tak vystrašene ich sleduje. „Ja... to nedovolím." Neviem či uisťujem Emmu alebo seba.

Snažím sa s ním bojovať. Nemôžem dovoliť aby sa to stalo, nie sme pripravený. Jemne ma zabolí hlava ale po chvíli to prejde a ja mám zase späť svoje zuby.

New beginning... [DOKONČENÉ]Donde viven las historias. Descúbrelo ahora