New beginning... [DOKONČENÉ]

29.

„Ahoj zlatko." Predo mnou stála Sára a bez pozvania vstúpila dnu. „Eee stratila si sa? Pokiaľ viem izbu máš na druhej strane zámku." Nechápavo som sa na ňu otočil. „Nie. Som presne tam kde mám byť." S úsmevom si to tu obzerala. „Vôbec nič sa tu nezmenilo. Ani ty nie." Prišla ku mne a objala ma, ale objatie som jej neopätoval. „Veľa sa tu toho zmenilo." Protirečil som jej. „Tak ale naše pocity k sebe určite nie ,že chrobáčik." Išla mi dať pusu ale odtiahol som sa. „Moje pocity hlavne! To čo bolo medzi nami už skončilo!" odtrhol som ju odo mňa. „Mám spriaznenú dušu a ty tu nemáš čo robiť." Prial som si nech je čím skôr preč. „Oh vážne? A kde je? Ešte som ju tu nevidela." Vážne nemám nutkanie vešať na nos Sáre môj vzťah s Emmou. „Do toho ťa nič a teraz vypadni." Snažil som sa ju dostať von. „Ale no tak Kris. Kde je ta pani dôležitá? Chcem ju spoznať. Nemala by byť tu s tebou?" nenechala sa odbiť. „Do toho ťa nič prečo tu nie je." Široko sa usmeje. „Tak tu môžem byť ja nie? Určite ti chýba spoločnosť." Začala prechádzať rukami po mojej hrudi. „Tvoja určite nie!" chytil som ju za ruky a vyhodil von z izby. „To sa ešte uvidí." Usmiala sa a žmurkla na mňa.

Zatvoril som dvere a nahlas vydýchol. Nech ta kreatúra vypadne z môjho zámku čím skôr, mám z toho zlí pocit ,že tu je. Už prichystaný na spánok som si ľahol a prekvapujúco hneď zaspal.

Ráno som vstal skoro a išiel vybavovať veci čo som včera zanedbal. Bolo toho dosť a zabavilo ma to až do obeda. Po tom všetkom som bol strašne hladný lebo som vynechal raňajky ,tak som si spravil pauzu na obed. Vstúpil som do jedálne a pri stole sedela Emma.

Prišiel som k nej a sadol si na svoje miesto. „Čo tu robíš? Mala by si odpočívať a nenamáhať sa." Prezrel som si ju či je v poriadku. „Cítim sa už oveľa lepšie." Napila sa z pohára jablkového džúsu. „To rád počujem." Doniesli mi jedlo a zostalo medzi nami ticho. No tak pozvi ju na večeru.Teraz? Potom nebude čas, máme toho dnes veľa.Máš pravdu. Tak ako vždy ;). „Tak som rozmýšľal... Nechcela by si ísť so mnou na večeru?" Bol som dosť nervózny. „Hmm ako ,že len my dvaja? Ako, že rande?" neisto sa opýtala a ja som znervóznel ešte viac. „No bol by som rád ak len mi dvaja. A áno rande." Nevedel som čo povedať. „Kris... ja neviem či je to dobrí nápad." previnilo sa pozerala do svojho taniera a mne sa rozsypalo srdce. „Prosím Emma." Chytil som ju za ruku a prosil ju očami. Vrátila mi to smutnými očami a postavila sa na odchod. „Prepáč Kris nejde to."

Odchádzala preč. Rozbehol som sa za ňou ,že ju zastavím. „Emma počkaj!" dobehol som ju na chodbe pred jedálnou. Chytil som ju za ruku a pozrel jej priamo do očí. „Prosím Emma. Veľa to pre mňa znamená a chcem aby sme sa o všetkom porozprávali." Sledoval som ako vo vnútri seba viedla vojnu ,ako sa jej v očiach menili emócie a ako sa nevedeli dohodnúť ktorá tam má ostať. „Dobre Kris ,prijímam tvoje pozvanie." Na tvári sa mi vyčaroval ten najväčší úsmev a mal som ju chuť pobozkať ale zmohol som sa len na maličký bozk na líce. „Prídem pre teba o 8. Ahoj" rozbehol som sa do kuchyne kde som im dal rozkazy na večer.

Všetko už bolo prichystané. Chcem aby to bolo dokonalé, naozaj mi záleží na tom aby mi odpustia. V izbe som sa prezliekol do mojich najlepších vecí a vybral sa pre Emmu.

Bolo presne 8 keď som klopal na jej dvere od izby. „Minútku!" ozval sa Emmin hlas z poza dverí a po chvíli sa otvorili dvere. Wau!Nemo som na ňu pozeral a prezeral si ju poriadne. Na sebe mala krásne tmavo modré šaty ktoré boli zdobené zlatou niťou do detailných vzorov každého tvaru. Krásne jej zvýrazňovali jej krivky a vlasy mala vypnuté do komplikovaného drdola ,čím odhalila svoj úzky krk ktorý priam volal po označení. Bohovia môže vyzerať tak úžasne! Asi prevezmem kontrolu a hneď tu ju označím. Dobre musíme sa ukľudniť. Určite nie je dobrý nápad jej tu kúsnuť do krku ,to nám určite už vôbec neodpustí. „Pozor padá ti slinka." Z myšlienok ma dostal Emmin hlas. „Vyzeráš úžasne." Zapýrila sa. „Ďakujem môžeme ísť?" usmiala sa na mňa. „Samozrejme." Ponúkol som jej rameno za ktoré ma chytila a vyrazili sme po chodbe.

Smerovali sme do salóniku vedľa jedálne v ktorom sa organizovali dôležité stretnutia spojené s večerou. Otvoril som dvere a podržal ich pre Emmu nech vstúpi. „Kris to je nádhera" s iskričkami v očiach sa obrezala po salóniku.

V strede sa nachádzal stvol prestretý pre dve osoby a všade po miestnosti boli zapálene sviečky ktoré vytvárali príjemné prítmie a atmosféru. „Hovoril si ,že si není na romantiku." Usmiala sa na mňa. „No chcel som ťa potešiť." Nervózne som si prešiel cez vlasy. „Je to úžasné! Ďakujem." Dala mi pusu na líce a ja som sa neubránil úsmevu. „To som rád. Poďme si sadnúť nech nám to nevychladne a za druhé som strašne hladný." Zasmiali sme sa a pomohol som Emme sadnúť na stoličku a následne som si sadol oproti nej. Slúžky nám doniesli jedlo a začali sme jesť. Vládlo medzi nami ticho, každý ponorený vo vlastných myšlienkach.

Ako mám začať? Najlepšie od začiatku. To áno ,ale proste ako? Začali sa mi potiť ruky ako vždy od nervozity. Hovor proste od srdca.Bohovia buďte pri mne prosím.

„Emma chcel by som..." otvorili sa dvere. „Ahoj chrústik." Do vnútra prišla Sára. „Chrústik?" Nechápavo na mňa pozrela Emma. Kurva! Prečo práve teraz?! „Sára čo tu robíš?" postavil som sa a išiel ku Sáre. „Tak toto je ona?" Odignorovala ma a prezerala si Emmu. „Kris kto je to?" Už aj Emma sa postavila a stála pri nás. „Som jeho priateľka." Falošne sa usmiala. „Čo?!" vykríkli sme s Emmou naraz. „Okamžite odtiaľto vypadni!" zreval som na Sáru ktorá sa mi omotala okolo krku. „Dobre chrústik ale čakám ťa v našej izbe." Dala mi pusu na líce a ja som bol tak šokovaný celou touto situáciou ,že som nestihol ani zareagovať a už jej nebolo.

Otočil som sa na Emmu ktorá mala slzy na krajíčku. „Emma... ono... nie je to tak ako to vyzerá." Nevedel som čo mám hovoriť. „Myslím ,že som videla dosť na to aby som si spravila vlastný názor." Prepaľovala ma pohľadom. „Môžem ti to vysvetliť." Ak som bol predtým nervózny tak teraz to bolo 100x horšie. „Do toho." Prekrížila som ruky na hrudi a čakala. „Som zvedavá aké ďalšie klamstvá mi ešte tajíš."

„Ona je moja ex dá sa povedať." V hlave som mal bordel a taktiež mi stúpal hnev na Sáru. „Ooo super tak nie len slúžky ale aj svoje ex si berieš do postele!" začala zvyšovať hlas. „To nie je pravda!" dochádzala mi trpezlivosť a hnev stúpal. „To vieš komu hovor! Po tom všetkom čo si spravil si zober svoje štetky a už sa mi neukazuj na oči!" vrieskala po mne. „Ja tu žiadne štetky nemám!" rozkrikoval som sa na celý zámok. „ Hej a kto bola hentá?! A odkedy si ju tu schovávaš?!" neveril som vlastným ušiam. „Nikoho neschovávam!" pretočila očami. „Príde ti normálne tu mať svoju ex o ktorej si mi nepovedal?" Bol som tak nasratý na Sáru a všetko som si to vybíjal na Emme. „Lebo si ma ignorovala?! Ako som ti to mal kurva povedať?!" prekrikovali sme sa. „Ja nechápem čo si čakal! Že sa ti hodím okolo krku po tom všetkom?" rozhadzovala rukami okolo seba. „Ja som to chcel vyriešiť ale ty si bola urazená!"

„Dobre číže je to všetko moja vina ,že?! Moja vina ,že nevieš držať jazyk za zubami!! Moja vina ,že nevieš ovládať svoje pudy a rozdávaš si to tu so slúžkami a moja vina ,že si si pozval svoju ex nech ti dá!!" Nechápem toto dievča... „JA! SOM! SI! JU! NEPOZVAL!" vážne nás muselo počuť na celom zámku. „To je mi jedno!! Jediné čo vieš je šukať s každou druhou a ja to nebudem viac tolerovať!!" odišla z miestnosti. Len tak si vykráčala ako keby sa nič nestalo. Ja ,že šukám s každou druhou?! Tak toto nech nemyslí vážne! Vôbec ma nepozná!! Nepozná starého Krisa!! Nevie ako som sa kvôli nej zmenil!! Ale dobre ukážeme pani urazenej moje staré ja!!

Rozbehol som sa do svojej izby kde ako sľúbila ma na posteli čakala Sára.

Ahojte. Čo hovoríte na novú časť?