New beginning... [DOKONČENÉ]

21.

Keď som sa zobudil Emma vedľa mňa nebola a spomenul som si na tých dvoch zo včera... dúfam ,že sa jej nič nestalo! „Emma!" zakričal som a postavil sa z postele. V kúpeľni nebola a začal som mať o ňu strach. Emma kde si?! Skúsil som myšlienky. Idem na raňajky nechcela som ťa budiť, prepáč.Fúú ešte ,že je v poriadku. Dobre za chvíľu som tam tiež.Išiel som si spraviť rannú hygienu, prezliecť sa a vyrazil som do jedálne. Už som bol skoro pri nej keď som počul rachot a krik. „Kurva nechaj ma na pokoji!" Započul som Simonov krik a rozbehol som sa ku jedálni. „Nemáš právo mi tu nič hovoriť!" vrieskal na celú jedáleň a keď som vstúpil dnu tak všetko stíchlo. Všetci sa na mňa šokovane pozerali ale všimol som si hlavne jednu dvojicu. Simon naštvane stál a pod ním boli črepy z taniera a kúsky jedla. Vedľa neho stála trasuca sa Emma. „Čo je to tu za bordel?!" zhúkol som na celú jedáleň. „Okamžite to tu upracte a vy dvaja ku mne do kancelárie!" pevným hlasom som rozkázal a prepaľoval pohľadom Simona prechádzajúceho vedľa mňa smerom von. Samozrejme bol z neho cítiť alkohol. Potom prišla za mnou Emma ktorú som schoval do môjho náručia. „Si v poriadku?" potichu som sa opýtal nech to počuje len ona. „Áno nič mi nespravil neboj. Len nechápem jeho správanie." Vybrali sme sa von z jedálne. „To je trochu komplikované." Zastavil som sa a pozrel jej do očí. „Ale chcem aby si najbližšie dni nevychádzala z izby a hlavne sa vyhýbala Simonovi." Zmetene na mňa pozrela. „Prečo? Veď je to Simon! Vždy bol ku mne milí?!" nechápala a ja som nemal náladu jej to vysvetľovať lebo to není moja vec. „Prosím sľúb mi to!" pozeral som sa jej pritom do očí a pohladil som ju po líci. „Ach, dobre." Povzdychla si. „Teraz choď do mojej izby a dám ti poslať aj obed. Kľudne si daj doniesť niečo na zabavenie." Dal som jej pusu „Dnes mám toho zase veľa tak ma nečakaj." A išiel si to do kancelárie vyriešiť so Simonom.

„Čo to malo znamenať?!" vyletel som na neho hneď ako som v stúpil do kancelárie. On stál pri mojej skrinke s alkoholom a prezeral si fľaše. „Vytočila ma kamoš." Vybral jednu z fľaši a sadol si do môjho kresla pri stole kde otváral fľašu. „Aký som ti ja kamoš?!" oprel som sa o stôl rukami. „Ešte raz sa budeš k nej takto správať tak ver ,že hneď zabudnem na všetky spoločne strávene roky a sám ti vytrhnem srdce z hrudi!!" Nasral ma! Totálne ma nasral! Prekrútil očami a poriadne sa napil z fľaše. „Nenávidím toto tvoje obdobie." Povedal som si potichu pre seba ale počul to Simon a zasmial sa. „Tak na zdravie a na Olíviu." Napil sa a odchádzal z kancelárie aj s mojou fľaškou whisky. „Robíš jej len hanbu!" zakričal som za ním a to som nemal povedať lebo sa nasral a chcel sa po mne rozbehnúť ale niečo ho zastavilo. „Hmm čo keby idem navštíviť Emmu určite ma rada uvidí." Lišiacky sa usmial a oblizol si pery. „K nej v tomto stave nepôjdeš!" zaťal som päste. Simon je dobrý chalan ale keď pije je schopný všetkého. Bez slova sa otočil a odchádzal našťastie iným smerom ako bola Emma.

Otočil som sa sadol som si za stôl kde som vypracovával papiere. Strašne sa mi nechcelo a bál som sa o Emmu a najradšej by som bol pri nej ale tieto papiere odkladám až moc dlho a musím ich dokončiť. Po 3 hodinách som ich konečne dokončil a mohol som si dať pauzu. Postavil som sa a poriadne sa ponaťahoval lebo ma od toľkého sedenia bolel chrbát. Nalial som si do pohára whisky a postavil sa k oknu a užíval si výhľad. Keď už som si spravil tu pauzu tak by som mohol ísť pozrieť Emmu. Dopil som pohár a odložil ho na stôl a hneď vyšiel na chodbu.

Pri dverách som zaklopal aj keď je to moja izba ale nechcel som byť neslušný. Po tichom ďalej som vstúpil a všimol si Emmu sediacu na gauči niečo robiť. „Ahoj zlatko čo robíš?" prišiel som k nej a pobozkal ju do vlasov. „Ahoj. Skúšal vyšívať! Ako malú ma to starka učila ,ale dlho som to nerobila a vôbec mi to nejde!" Zasmiala sa. „Cítim sa ako stará babka! Chápeš ja vyšívam!!" tiež som sa na nej zasmial. „No možno sa tak cítiš ale na vonok si sexy." Sadol som si vedľa nej a pobozkal ju načo sa usmiala do bozku. „Ja chápem, že sa tu musíš nudiť." Ľútostivo som sa na ňu usmial. „Ani nevieš ako! Nemôžem ísť aspoň na záhradu sa presť?" Prosila ma ,ale mne sa tento nápad vôbec nepáčil. „Ja nevieem. Nepáči sa mi to." Pohladil som ju po vlasoch. „Veď sa mi nič nestane! Chodím tam odkedy som sem prišla!" zúfalo mi povedala. Ach keby sa ty dvaja nevyhrážali a teraz aj Simon tak kľudne môže... nechcem ju obmedzovať ale pre jej bezpečie musím. „Fakt sa mi to nepáči." Pozrel som na ňu ale nedala sa odbiť. „Veď je to na pozemku zámku! Čo sa mi tu môže stať?" Keby si len vedela...

No taak pusti ju! Pozri ako sa na nás pozerá! Pozrel som sa na Emmu a na jej šteňacie oči. „Fajn! Ale dávaj si pozor! Keby niečo hneď sa mi ozvi cez myšlienky!" Neverím ,že som jej to dovolil... „Ďakujem!" radostne poskočila a začala ma objímať a nakoniec mi dala veľkú pusu. Ja som náš bozk prehĺbil a pritiahol si ju za pás viac k sebe. Svoje ruky mi dala do vlasou a začala sa v nich hrať prstami. Nechal som ju ľahnúť na gauč a ďalej ju bozkával. Zatiahla mi za vlasy a ja som išiel vyskočiť z kože. Zavzdychal som je na perách a začkal jej bozkávať krk načo ona začala jemne vzdychať.

Ruky mi blúdili po jej dokonalom tele a veľmi si tu ožívali. Vrátil som sa k jej sladkým perám a jemne som ju kusol do spodnej pery. Telom mi prechádzala elektrika zmiešaná s jej energiou a nechcel som sa od nej odtrhnúť. Začala mi rukami prechádzať po hrudi a chcela mi vyzliecť košeľu s čím som jej pomohol. Chcel som jej to oplatiť a začal som rozväzovať viazanie vpredu na šatách a hneď to išlo dole. Zostala v bielej košieľke ktorá ide pod šaty a v spodničke. Zase som ju začal bozkávať a nemohol sa dočkať pokračovania.

Už som jej išiel dávať dole spodničku keď... Pane! Špehovia sú pripravený v mučiarni a čakáme už len na vás. Bohovia! Úplne som nato zabudol! Nahlas som vzdychol. „Deje sa niečo?" ozvala sa Emma. „ Je mi to ľúto ale mám prácu ktorá sa nedá odložiť." Povzdychol som si, nechcel som od nej odchádzať a hlavne keď tu takto predo mnou ležala len v košieľke a spodničke. Jemne ma pobozkala ale mne to nestačilo a zase som ju začal vášnivo bozkávať. Keď jej sa proste nedá odolať! „Nemáš... náhodou... prácu?" hovorila pomedzi bozky. Ale ja som ju strašne chcel a neprestával. Nejako sa vyšmykla z podo mňa a postavila sa s rukami v bok a ja som na ňu nechápavo pozeral. „Máš prácu tak papa." Sladko sa začala smiať a zobrala do rúk svoje šaty a začala sa obliekať. Neveriacky som sa na ňu pozrel a sadol som si. „To ma vážne chceš takéhoto nechať odísť?!" rukami som ukázal na seba a postavil sa. „No šup do práce!" bola mi otočená chrbtom a stále sa obliekala ,priblížil som sa k nej a chytil ju za boky a pritiahol k sebe. „Ale ja tu mám rozobratú inú robotu." Začal som ju bozkávať na krk a ona sa usmiala a hlavu viac naklonila na bok aby som mal lepší priestor. „Túto prácu môžeš dorobiť neskôr."

Otočila sa ku mne a dala mi bozk na čelo a so smiechom utiekla do kúpeľne aby som ju nedostal. „Si zlá vieš o tom?" so smiechom v hlase som zakričal nech to počuje za dverami v kúpeľni odkiaľ vychádzal iba smiech. Tá čertica malá! Veď nech počká večer! S úsmevom na tvári som zdvihol svoju košeľu a obliekal som si ju. Vyšiel som von a smeroval si to k mučiarni s dobrou náladou z toho čo sa dialo pred chvíľou. Nemôžem sa dočkať večera!