New beginning... [DOKONČENÉ]

24.

Vanessa odišla pred dvoma hodinami a ja ešte stále sedím v kancelárii na gauči a nemôžem uveriť čo sa práve stalo. Ako som to mohol dovoliť?! Keď ja si nespomínam kto po kom išiel! Určite musela začať Vanessa, to by sa na ňu podobalo. Je jedno kto začal hlavné je ,že sme to dovolili. Toto nám Emma nikdy neodpustí a ak aj áno tak ja sebe si to nikdy neodpustím. Mal som schovanú tvár v dlaniach a bol na sračky. Stále mám trochu opicu ale myslím ,že mi je hlavne zle zo seba. Mali by sme sa ísť najesť veď od včera sme nič nejedli. Asi máš pravdu ale čo ak tam bude Emma?! Nemám odvahu jej povedať pravdu.

Nedá sa nič iné robiť a tak som išiel do jedálne aj napriek riziku menom Emma. Prechádzal som chodbami a keď som sa nachádzal na chodbe pred jedálnou ,práve z nej vyšla Emma. Zastal som ako socha a sledoval ju , jej tmavo červené šaty krásne ukazovali jej užasnú postavu. Až teraz som si všimol ,že odkedy sem prišla tak už neni kosť a koža od stáleho hladu v chudobe ale krásne jej vynikli ženské črty.

Máme užasnú a krásnu Lunu.To teda máme, súhlasil som s vlkom a nespúšťal z nej oči. Ona sa na mňa ani raz nepozrela ani keď úž bola blízko mňa. „Emma." Oslovil som ju ale len okolo mňa prešla s kamennou tvárou a úplne ma odignorovala ,zahla za roh a zostala po nej len jej omamná vôňa.

Poriadne som sa nadýchol a jej vôňa otupila každú bunku v mojom tele. Tak mi chýba jej objatie a úsmev. Bez nálady som vstúpil do jedálne a po prinesení jedla som začal jesť aj keď som vôbec nemal chuť.

Pri jedení ma vyrušil bojovník. „Pane prepáčte ,že vás ruším pri jedle ale horí polovica dediny Húčnik." No super... „ Sú nejaký zranení alebo mŕtvy?" postavil som sa a vybral sa von a bojovník išiel za mnou. „ Naposledy bolo hlásených 10 zranených a 3 mŕtvi ale teraz ich môže byť viac." Dúfajme ,že nie. „Pošlite tam všetkých liečiteľov na zámku a všetkých bojovníkov čo nemajú službu, nech tam idú čo najskôr." Bojovník zabočil do bočnej uličky a ja som išiel rovno smerom do ciel.

„Simon horí dedina Húčnik! A aj keď si úplný kokot za to čo si urobil ,ale si dobrí radca potrebujem tvoju pomoc." Otváral som celu a púšťal ho von. Stále som mu úplne neodpustil ale prednejšia je teraz svorka. Vybehli sme von a išli k hlavnej bráne kde sme sa hneď premenili a utekali do tej dediny.

Dedina Húčnik patrí medzi tie lepšie stredné veľké dediny a ak je už polovica vyhoretá tak je to dosť zle. Už z diaľky som uvidel veľký čierny dym a pridal som ešte viac. Keď sme prišli všade bol chaos. Ľudia behali s vedrami vody a hasili oheň. Našťastie hneď vedľa dediny bola rieka Otur z ktorej brali vodu alebo niektorí lopatami hádzali sneh. Už tu boli aj moji bojovníci a buď pomáhali hasiť alebo vyťahovať zranených ľudí z horiacich chatrč. Hneď som sa pustil do pomáhania veď hádam tu nebudem len tak stáť a prizerať sa.

Oheň sme konečne po 2 hodinách dostali pod kontrolu a o ďalšie 2 hodiny bolo už všetko uhasené. V bezpečnej vzdialenosti od vyhoretých chatrč boli poukladaný zranení ľudia pri ktorých stáli liečitelia alebo ženy z dediny, medzi zranenými boli bohužiaľ aj deti a jedno 4 ročné dievčatko zostalo uväznené v horiacej chatrči. Celkovo mrtvých bolo 11 a 25 zranených. Sú to obrovské straty a neviem čo mám spraviť s ľuďmi čo zostali bez domova.

Simon sedel na zemi ,ďalej od všetkých, a pil z fľaše vody. Bol spotený a unavený ako my všetci. Sadol som si pri neho a zostalo medzi nami ticho. Počuť bolo len vravu a náreky ľudí čo prišli o blízkych. „Čo bude s týmito ľuďmi? Kde ich dáme?" pozrel som sa na Simona. „Napadlo ma ,že ich rozdelíme do rodín ktoré majú miesto a keď tak aj do susedných dedín a rodinám dáme nejaké peniaze nech sa znova postavia na nohy ." Už zapadalo slnko a sledoval som tu krásu v nešťastí predo mnou. „To neni zlé len aj oprava chatrč bude niečo stáť ale nájdu sa peniaze určite." Znova zostalo ticho medzi nami. „Kris je mi to vážne ľúto, neviem čo ma to napadlo. Viem ,že mi to len tak neodpustíš ale nechaj ma ti to odčiniť." Uvažoval som nad jeho ponukou a nevedel sa rozhodnúť. „Ale ja už ti neverím." Ani som sa na neho nepozrel. „Prosím ani nevieš ako veľmi ma to serie tak isto ako teba. Viem ,že ma to neospravedlňuje ale bol som opitý a nikdy by som vedome neublížil Emme." Alkohol je sviňa a po včerajšej noci ho už nikdy nechcem vidieť. Chápem ho, ani ja by som Emme nikdy vedome neublížil ale tiež som ju vďaka alkoholu podviedol a tiež chcem od nej odpustenie tak prečo by ho on tiež nemohol mať?

„Fajn zostávaš ako moja Beta ale ver ,že ti dám 2x viac práce." Jemne som sa na neho usmial a úsmev mi opätoval. Síce som mu ešte úplne neodpustil ale časom sa to určite zmení.

Veľmi zranených sme odviezli do liečiteľne na zámku a ktorý mali menšie zranenia ošetrili a dali ich na starosť rodinám. Už bolo veľa hodín keď som sa o všetko postaral a vybral sa do izby. Myslel som ,že ma tam bude čakať spiaca Emma ale mýlil som sa a izba bola prázdna. Asi išla spať ku sebe.Asi máš pravdu ale chýba mi. Nemám ju pri sebe už 2 dni a už to nezvládam ,musím ju mať pri sebe a cítiť jej energiu z tela. Po poriadnej sprche som si išiel ľahnúť a snažil sa zaspať.

Ahojte určite nezabudnite dať like alebo komentár. Neviem kedy bude nová časť ale určite sa budem snažiť čo najskôr.