New beginning... [DOKONČENÉ]

7.

O týždeň:

,,Bohovia Kris kedy už s ňou prehovoríš? Veď je tu týždeň a ty si si s ňou ešte ani ahoj nepovedal." Išiel som so Simonom ku hlavnej bráne kde už by nás mal čakať generál aj s bojovníkmi. ,,Čo ti mám nato povedať? Mám veľa práce." Simon len neveriacky na mňa pozrie. ,, Hlavne ,že na Vanessu si najdeš čas... Kokot preber sa už! Máš tu konečne spriaznenú dušu ktorú si hľadal 10 pojebaných rokov a teraz ju vymieňaš za kurvy?! Keby som ťa tak dlho nepoznal povedal by som ,že sa bojích lás-" Začal zvyšovať hlas a to ma nasralo.Čo si to doboluje!! Zhodil som ho na zem a priľahol ho svojím telom. Ani neviem kedy sa mi objavili vlčie zuby a začal na neho vrčať. ,, ČO SI TO DOVOLUJEŠ!! JA SOM TU ALFA NIE TY ! A URČITE TU ŽIADNÁ BETA NEBUDE ZVYŠOVAŤ HLAS NA MŇA! A JA SA NIČOHO NEBOJÍM !! " pozeral som mu priamo do očí a neprestával vrčať.

,, Tak sa vschop a choď za ňou." Povedal až moc kludným hlasom. Vrazil som mu a dosť pravdepodobne aj zlomil nos kedže mu začala tiecť krv. ,,Ty mi tu nebudeš rozkazovať!" Postavil som sa z neho a pokojne vykračoval ku bráne keď som ju zbadal ako beží ku Simonovy a pomáha mu vstať. Pozrela sa na mňa a videl som jej v očiach strach a nenávisť. No to by sme mali už sa nenávidíme.

Už som stál vedľa generála ktorý sa mi na pozdrav pokloníl. ,,Môžeme ísť dnes s nami Beta Simon nepôjde." On len prikývol a dal povel na vlčiu premenu ostatným. Po premene sa všetci rozbehli za generálom. Ja som sa ešte raz obzrel a videl ako so Simonom kráča ku zámku a o niečom sa rozprávajú. Viac som tomu nevenoval pozornosť a premenil sa na vlka. Rozbehol som sa za skupinou a veľmi ľahko som ich dobehol a dal sa do vedenia. Smerovali sme na kontrolu statkou kôli zime a taktiež sme skontrolovali všetky hranice.

——————

Už zapadalo slnko keď sme sa vrátili na zámok. Statky sú na tom každou zimou horšie a horšie. Už neviem čo mám robiť. Ľudia sa sťažujú a ja im neviem pomôcť. Prechádzali sme okolo záhrad a započul som krik. Najprv som sa zlakol ,že nás napadli ale potom mi došlo ,že to sa len detí naháňaju. Samozrejme ,že medzi nimi bola aj moja Luna ako vždy s úsmevom. Prosím pridajme sa k ním aj my.Zakňučal môj vlk. No tak to určite už ma vidíš. Naháňali sa po celej záhrade. Práve chytala ona a pri behaní si zdvýhala dlhú sukňu šiat aby sa jej nemotala pri nohách. Aj napriek tomu si na ňu stupila a spadla na zem. Všetky deti sa začali smiať a ona s nimi. Dokonca to vyčarilo úsmev na tvári aj mňe a to je už čo dodať. S jemným úsmevom som sa vybral naspäť do zámku. Nebol som hladný kedže nás ponúkali na statkoch svojími výrobkami.

Išiel som do izby kde som si lahol a chystal sa zaspať. No nedalo sa mi. Stále som rozmýšlal nad dnešnou hádkou mňa a Simona. Noa ,že som s ňou ešte nerozpával? Veď to není taká veda ,proste mám toho dosť. Prečo si nepriznáš ,že sa toho bojíš? Nebojím sa jej. Veď to je obyčajná pipka. Veď si videl ako hneď utekala ku Simonovy. Chcela len využiť situáciu ako ho polutovať a dostať do postele. To čo si práve povedal je totálna blbosť. Počuješ sa vôbec? A nemyslel som ,že sa bojíš jej ale bojíš sa citov ktoré k nej môžeš cítiť. Dobre priznávam ,že odvtedy čo som videl otca trpieť po maminej smrti sa stránim pocitom. Ale k nej tie city aj tak nikdy nebudem pocitovať. Ako myslíš ale ver ,že si ma omyle.

Takto sme sa tam až do večera hádali a potom som zaspal.

————

Zo spánku ma zobudil buchot. V izbe bola tma čiže typujem že som nemohol dlho spať a že sú tak 3 hodiny ráno.

Ale kto by teraz chodíl po chodbách? Znova som započul kroky. Vybral som sa ku dverám a opatrne nakúkol do chodby. Bola tam taká istá tma vo vreci ako aj v izbe. Ďalšie kroky sa ozývali od kamenej podlahy z vedlajšiej chodby. Hmm čo ak je to prepadnutie mal by som to skontrolovať. Nakúkol som cez roh do chodby ktorá bola osvietená svietníkmi zavesenými na stenách ale aj tak tam bolo šero. A samozrejme že sa tam prechádzala ona. Mala bielu dlhú nočnú košieľku v ktorej vyzerala zlato. Bola mi otočená chrbtom a prezerala si obraz na stene.

Potichu som ku nej prišiel a skoro odpadol od tej vôňe. Voňala nádherne ako to ,že som si to doteraz nevšimol? Ja som ti hovoril ,že bude voniať super. Samozrejme ,že sa musel ozvať. Odignoroval som ho a ešte raz sa nadýchol nech sa mi ta vôňa vryje do pamäte. ,,Stratila si sa maličká?" Stuhla a zrýchlil sa je dych.,,N-n-nie" povedala trasúcim sa hlasom. ,,Keď somnou rozprávaš je slušné sa ku mne otočiť." Srdce jej išlo vyskočiť z hrude a pomaličky sa začala ku mne otáčať. Pozrela sa mi do očí a ja som prestal dýchať. Toto je už druhý šok za poslednú minútu . To dievča ma zabije. Jej modré oči ma pohlcovali a topil som sa v ociane modrých odtieňov. Takto z blíska vyzerali ešte lepšie. Pozerali sme sa na seba a nikto nevedel čo povedať. Bol som úplne ňou očarovaný ,,A-ahoj" Bohovia mohol som sa zakoktať?! Vschop sa! Ale Simon by bol rád ,že som jej konečne aspoň ahoj povedal.Ona sa stále na mňa pozerala so strachom. ,, Ahoj" povedala potichu a keby nemám vlčí sluch tak ju ledva počujem. No tak to to je trápne. Čo mám teraz povedať? ,,Pekný pád dnes na záhrade" To si práve nepovedal! Haha čo sa správaš ako pubertiak. Drž hubu a pomôž mi! Ona sa na mňa šokovane pozrela. ,,T-ty si to videl?" ,,No úprimne nedalo sa to nevšimnuť." Začala sa červenať a mala jemný úsmev na tvári. Aká je zlatá keď sa usmieva. Usmial som sa na ňu a ona očervenela ešte viac. ,,Ja som Kristian ale stačí Kris a ty?" Úsmev mi nezliezol z tváre. ,,Ja som Emma."

Ahojtee ako sa hovorí v najlepšiom treba prestať.Ale nebojte zajtra by mohľa výsť ďalšia časť. Uvidím podľa času ale asi budem vydávať každý deň časti. Ale nie vždy do tochto príbehu. Tak ak máte záujem pozrite sa aj na môj druhý príbeh ,,Lucifer mladší" Ak sa vám časť páčila určite dajte ⭐️ alebo 💬.