New beginning... [DOKONČENÉ]

27.

Radšej som sa v ten deň nevrátil za Emmou do izby ,chápem že potrebuje byť sama. Po odchode z jej izby som sa zavrel u seba v pracovni kde som sa snažil zabaviť prácou. Keď som sa zobudil stále som bol v pracovni ,ani neviem kedy som zaspal. Sviečka na kraji stola ktorá mi tu večer svietila na zmluvy už bola dávno vyhoretá a mal som šťastie ,že som nevytvoril požiar.

Postavil som sa a poriadne ponaťahoval. Každý sval ma bolel z tej blbej stoličky na ktorej ako som zistil sa určite nedá spať. Bohovia teraz by sa mi zišiel poriadny teplí kúpeľ. Vyšiel som von a išiel do svojej izby kde som rozkázal slúžkam nech mi napustia vaňu.

Keď bola vaňa pripravená vošiel som do kúpeľne kde sa roznášala vôňa olejčekov do kúpeľa. Vyzliekol som si košeľu a niekto ma objal zozadu. Mal som deja vu, otočil som sa a samozrejme tam stála vysmiata Vanessa. „Dobre ráno pane." Naširoko sa usmievala a svoje ruky dala okolo môjho krku. „Vypadni." Otočil som sa naspäť ku kúpeľu. „Alfa no taak.." otočil som sa naspäť chytil ju za lakeť a viedol von z mojej izby. „A neopováž sa už ísť ku mne do spálne!" zabuchnem pred ňou dvere a vrátim sa do kúpeľne. Bohovia tá mi zvýšila tlak len svojou prítomnosťou, vyzliekol som si posledné kusy oblečenia a vošiel do príjemnej vane.

Konečne som sa mohol uvoľniť a užívať si chvíľku pre seba, aj keď by nebolo na škodu tu mať Emmu pri sebe. Hmm opierala by sa tu o moju hruď , telo na telo. Bozkával by som ju na krk a rukami pod vodou užíval jej dokonalé krivky. Jemne by vzdychala moje meno a... . Zaklopanie na dvere kúpeľne ma vytrhlo z krásnej ilúzie.

„Čo je?!" zvriesknem na celú kúpeľňu. „To som ja Simon a..." „Kurva čo je tak dôležité ,že sa nemôžem ani umyť?!" skočím mu do reči. „Je tu Sára." Na chvíľu prestanem dýchať. „Robíš si srandu?!" nechcem mu veriť, nemôže to byť pravda. „Bodaj by som si robil." Vyskočím z vane a okolo pása si dám uterák a vyjdem von kde ma čaká Simon. „A čo chce?" nevidel som ju už 3 roky a len tak sa tu objavy. „Chce s tebou hovoriť a čaká ťa v kancelárii." Vyberal som si zo skrine oblečenie. „Dobre dik a teraz vypadni chcem sa prezliecť." Vyšiel von a začal som sa prezliekať.

Kurva čo tu robí? Prechádzal som chodbami do pracovne. Odíde si a teraz si len tak kurva príde a čo čaká? Že ju uvítam s úsmevom?! Vojdem dnu kde pri poličke stojí chudá vysoká červenovláska s tmavými hnedými očami a obzerá si to tu.

[Sára👆🏻👆🏻]

„Ahoj zlatko." Povie a otočí sa ku mne. „Čo tu robíš?" odignorujem prezývku a vykročím k sebe ku stolu a sadnem si. „Vrátila som sa nie si rád?" široko sa na mňa usmeje a kráča ku mne. „Ani nie..." objavy sa za mojím chrbtom a začne ma hladiť po hrudi. „Čože si nepamätáš čo všetko sme spolu zažili? Bola to toľká sranda a tak sme sa milovali." Šuškala mi do ucha. Dal som jej ruky dole zo mňa. „To už je minulosť."

Dávna minulosť. Vtom čase Sára bola moja milenka ,vlastne ak mám byť úprimný tak som ju miloval a chodili sme spolu. Neveril som na spriaznené duše a ani na lásku ale pri nej to bolo niečo iné ,niečo nové a myslel som ,že to bola láska.

Omyl, teraz viem ,že to bola všetko len hra ,aspoň z jej strany a ja som si myslel ,že láska je len túžba po sexe s tou osobou a musím priznať ,že fajku vedela super..

„Ale vážne čo tu robíš?" skúmavo som sa na ňu pozrel ,vôbec sa nezmenila za ten čas. „Mám tu prácu a tak ma napadlo ,že navštívim môjho chrobáčika." Žmurkla na mňa a sadla si do kresla oproti mňa. „Nie som tvoj a už vôbec nie chrobáčik." Pretočil som očami. „Fajn ale môžem tu zostať na pár dni ,že?" „Nie!" hneď som nesúhlasil. „Kris prosím vážne nemám kde zostať." Hodila na mňa psie očká po ktorých by som kedysi hneď súhlasil s hocičím. „V meste je krčma a prenajímajú tam aj izby, skús tam." Bez náznaku záujmu som jej odporučil a dúfal ,že odíde. „To nemyslíš vážne! Ja nebudem spať v nejakej smradľavej krčme s potkanmi!" musel som sa pousmiať nad tou predstavou. Sára pochádza z veľmi bohatej rodiny a vlastne sme sa aj zoznámili ja jednej z ich plesov.

„Pekne tam zapasuješ." Zasmial som sa ešte viac. „Dlžíš mi to!" a úsmev mi zišiel z tváre. „Fajn! Dám pripraviť tvoju starú izbu." Kurva čo teraz?! „Super." Vyskočila na nohy a odchádzala von. Bohovia prečo ma trestáte až po toľkom čase?!

*Flashback*

„Kris neuveríš!" do izby mi vtrhla vysmiata Sára. „Ahoj zlatko čo tu robíš?" dal som jej pusu. „Musím ti niečo povedať, sadni si." Sadli sme si na gauč pri stene. Chytila ma za ruku a pozrela mi do očí. „Som tehotná!" radostne vypíska a mne sa zrútil svet. „Čo?! To nie je pravda! Veď vždy som si dával pozor!" zhúkol som na ňu. „Teba to neteší?" šokovane a zároveň smutne sa opýtala.

„Jebe ti ? Nie som pripravený na decko ktoré aj tak nechcem! Dáš si ho odstrániť!" rozhodnuto som povedal. „Nie! Je to naše dieťa!" už so slzami v očiach sa postavila a neveriacky na mňa pozrela. „Nie ten fagan je iba tvoj!" tiež som sa postavil. „Aby ti bolo jasné ja sa ho nikdy nevzdám." Rýchlosťou vybehla von a zostal som tu sám stáť. Ja ho určite nechcem, bola to chyba. Započul som pád na schodoch a rozbehol sa za zvukom. Zastal som na začiatku schodov a videl Sáru na zemi pod schodmi a okolo nej je veľa krvi ale žiadné zranenia som nevidel. Uvedomil som si ,že prišla o dieťa. „Si spokojný?!" s tečúcimi slzami po tvári sa ma mňa pozrela. V ten deň odišla a nikdy som ju už nevidel.