New beginning... [DOKONČENÉ]

13.

Začal som pomaly otvárať oči. Silné biele svetlo ma oslepilo. Nachádzal som sa v liečebni u nás na zámku. ,,Dobré ráno Šípková Rúženka." Vedľa mňa sa ozval Simon. Strašne ma boleli svaly a nemal som energiu. Spomenul som si na Emmu a chcel ísť za ňou. Pokúsil som sa posadiť ale moje svaly po celom tele ma zrádzali. ,,Len pekne si lahni musíš odpočívať." Prikázal mi Simon. ,,Čo sa stalo?" Opýtal som sa. ,,Ja ani neviem proste...našli sme vás ležať v lese...ale bolo to takee..." ,,magickee" dopovedal som zaňho. ,,Presne bolo to zvláštné ale čarodejnice to nemohli byť." Zamyslel sa . ,,A Emma je v poriadku?" So srachom v hlase som sa opýtal. Simon sa na mňa lišiacky usmial ale hneď mu úsmev spadol. ,, Je v bezvedomí a má horúčky. Ale liečitel povedal ,že bude v poriadku len musí odpočívať. Ale ty si tiež natom nebol najlepšie stratil si veľa energie a bol si mimo 2 dni."

,,Všetko je to moja vina."  Smutne som sa na neho pozrel. ,,Konečne si si to priznal." Potlapkal ma po pleci. ,, Prepáč kámo som rád ,že si konečne pri zmysloch ale musím ísť vybavovať za teba veci . Tak sa maj a nestrachuj sa mám to pod kontrolov." Žmurkol na mňa a odyšiel skôr ako som stihol niečo povedať.

Zostal som tu sám. Bolo tu ticho bez mojích vlčích schopností. S nimi by som počul všetko. Ach chýba mi môj vlk. Čo mám robiť aby sa vrátil?! Chudák Emma dúfam ,že bude v poriadku. Strašne ma pichalo pri srdci keď som si spomenúl na to ako som ju tam našiel. Ako som to mohol dopustit?! Nemôžem sa jej pozrieť do očí. Bol som tak hnusný na ňu. Bol som strašne unavený tak som si našiel lepšiu polohu a zaspal som.

————
Bolo ráno a slnko začalo vykúkať z poza hôr. Moc som toho nenaspal. Zobudil som sa  asi tak pred hodinou. Síce som bol a aj stale som strašne unavený ale nemôžem mať pokojný spánok. Tak veľmi som jej ubližoval. Sledoval som ako sa svet pod oknom zobúdza. Vtáky začali čvirikať.

Do izby vtrhol liečitel. ,,Pane musíte odpočívať. Prosím lahnite si späť do postele." Vybral som sa pomali ku posteli. Každý sval som cítil ako ma bolí. Opatrne som si ľahol do postele. ,,Máte ešte bolesti? Ak áno dám pripraviť byliknky na bolesť." Len som mu prikývol a on už odchádzal z izby. Ja blbec vážne som si až teraz uvedomil ,že som hladný?! No super teraz budem hladovať ,dúfam že sa čím skôr vráti. S vlkom by som mu mohol poslať správu ale čo teraz?

Čakal som pól hodinu kým sa vrátil s bylinami nakrájanými na kašu. Ako že takéto raňajky som nemyslel. Bolo to nechutné radšej by som si dal poriadný kus mäsa ale aspoň pomohli na bolesť. Dal som si priniesť aj normalné raňajky na ktoré som čakal ďalšiu pól hodinu. Bohovia môj žalúdok tak vyhrával od hladu ,normalne orchester som tam mal.

Poobede prišiel Simon a povedal mi všetky detaily ohľadom nových zmlúv a bol aj skontrolovať hranice. ,,Počuj popri kontrolovaniu hraníc som sa chcel vrátiť na to miesto kde sme vás našli či tam náhodou nenájdem niaké stopy po čarodejniciach. Ale už som ho nevedel nájsť. Noo vlastne našiel som ho alee..." Zaváhal a rozmýšlaľ či mi to má povedať. ,,No už to vyklop." Vážne na mňa pozrel. ,, Ono to tam bolo zase normálne. Žiadné zhoreté stromi, žiadná mágia proste to zmizlo ako keby sa tam nikdy nič nestalo." Vyvalil som na neho oči. ,,Čoo?! To je blbosť! Tá časť lesa sa nemohla tak rýchlo zregenerovať! Veď tam bolo všetko na popol!" ,,Ja viem! Veď som tam bol. Kris niečo sa tu deje. Musíš sa o tom porozprávať s Emmou keď sa zobudí." Tak jemu šibe. ,, Nato zabudní nebudem s ňou o tom hovoriť!" Zvýšil som hlas. Nemôžem sa jej ukázať po tom všetkom čo som jej spravil. ,,Dobre kamoš kľud. Potom sa o tom porozprávame a odišiel z izby.

——————

O 2 dni neskôr

Dnes už odchádzal z liečebne a idem zase normálne fungovať. Už tam bola strašná nuda.

Emma sa ešte nezobudila. Bojím sa o ňu ale liečitel hovorí ,že sa zobudí najbližšie dni. Rozhodol som sa ju dnes navštíviť. Celý čas  v liečebni som na ňu myslel a nemohol ju dostať z hlavy a dnes sa dozviem ,že celú dobu bola v izbe oproti tej mojej.

Otvoril som dvere. Izba bola taká istá ako tá moja. Pokojne ležala na posteli. Už nebolá taká bledá ako v lese ale chýbaju mi jej červené líčka keď sa červená. Sadol som si na stoličku vedla jej stoličky. Chytil som ju za ruku ktorá bola nepríjemne studená ale aj tak som ju nepustil. ,, Ahoj Emma." Šepol som. ,, Ja viem aj ja som prekvapený ,že som tu. Ale chcel som sa ti ospravedlniť." Nahrnuli sa mi slzi do očí. ,, Jaa chápem ,že som bol odporný a ty si si také správanie nezaslúžila." Prvá slza vyšla von. ,, Je mi to veľmi lúto Emma prosím odpusť mi to." Konečne si sa spamätal. Čo?! Si späť? Áno som. A som rád ,že si sa konečne uvedomil. Pohlad mi padol na Emmu. Dokašlal som to. Áno kamoš dokašlal. Ale viem že nám raz odpustí. Nedokázal som sa viac na ňu dívať. Ten pohlad ma strašne bolel . Vybehol som z izby von a nechal ju tam ležať.

Ahojteee po dlhšiom čase konečne nová časť. ☺️ Prepáčte ,že mi to tak trvalo ale aj napriek karanténe som si niako nevedela nájsť čas na písanie. Ale hádam sa vám páčila a budem rada za každú ⭐️ alebo 💬. Dúfam ,že ďalšia časť výjde skôr 😉