New beginning... [DOKONČENÉ]

5.

Alfa

Po súde som hneď vyrazil do mojej pracovne kde som vybavoval všetký papierovačky až do 2 ráno. Išlo mi to pomalšie ako inokedy kedže som na ňu nemohol prestať myslieť. Jej krásne modré drahokami sa jej leskli od sĺz a ja som mal chuť ich zahnať. Určite to veľmi dlho trénovala aby odmäkčila srdcia mužom. Ale mňa tak ľahko nedostane špina. Vošiel som do mojej izby ladenej do čierno-šeda a po lahnutí som hneď zaspal.

————

Ráno ma zobudili služky a nachystali mi rannú teplú kúpeľ. Tá ma vždy vie pripraviť na deň. Keď bola vaňa pripravená vyhnal som všetky slúžky von. Vyzliekol som si košelu a hneď sa na mojom chrbte objavili ruky.

,,Vanessa keď som povedal von tak som myslel všetký slúžky." Povedal som prísnym hlasom. Odpoveďou mi bolo len smiech.
,,Myslím to vážne ak nevypadneš zavriem ťa do mučiarne a ja sám sa s tebou pohrám!" S kamenou tvárou som sa otočil ku nízkej brunete so zelenými očami v šatách slúžky.

,,Ale pane prosím vás čo keby sme sa zahrali tu a teraz?" Zašepkala mi do ucha a jej ruky stále obkreslovali moje svali po celej hrudi. Hmm pravda veď treba sa takto z rána odrelaxovať. Zobral som jej bratu zdvihol jej hlavu nech sa na mňa pozrie. ,,Dobre zlatko ako chceš ale budeme hrať podľa mojích pravidiel!" Dravo a hladovo som ju pobozkal a vyzliekal je šaty.

—————

Po odrelaxovaní s Vaness som si vykračoval do jedálne a priznám sa bol som hladný ako vlk.

Tomu ver, že som kamoš. Namiesto mínania času s tou pobehlicou sme mohli jesť! Alebo ešte lepšie ísť za našou spriaznenou dušou.

Ozval sa mi v hlave môj vlk a úplne som videl ako vrtí chvostom pri pomyslení naňu. No zbohom ak budem musieť toto počúvať do konca života tak bohovia somnou.

Prešiel som veľkými ovorenými dverami do jedálne v ktorej raňajkovali členovia svorky ktorý žili so mnou na zámku.
Väčšinou to boli bojovníci a ich rodiny.

Keď ma zaregistrovali tak všetci stuhli. Aj deti smejúce sa na niečom zmlkli a so strachom pozerali do tanierov. Tak sa mi to páči rešpekt už od malička. Prešiel som ku svojmu stolu z ktorého som mal výhľad na celú jedáleň a pri pozretí sa na prázdnu stoličku vedľa mňa som si spomenul na jednu osôbku a zaujímalo ma kde je a či už raňajkovala.

Na stole mi pristál tanier plný omelety so slaninou a zeleninou. Samozrejme zeleninu som nezjedol veď načo jesť také sviňstvo a rozkázal si doniesť duplu tento krát bez zeleniny a viac slaniny.

Pri čakaní som zbadal blond vlasy a keď som sa pozrel lepšie zistil som že je to ona. Môj vlk išiel vyskočiť z kože ako chcel ísť za ňou a označiť si ju. Blázon ju si nikdy neoznačim. Stála pri dverách a pozerala sa po jedálni keď jej pohľad spadol na mňa a dalo sa zreteľne vidieť ako sa striasla od strachu. Mala na sebe zimné šaty bledo modrej farby a na pleciach kožušinu. Vyzerala presne ako má vyzerať Luna. A určite si užíva tento luxus. Zrazu jej pohľad padol na prázne miesto vedľa mňa a viedla boj vo svojej mysli či si tam má sadnuť. Bola sranda nato pozerať. Spravila jeden krok ale iným smerom akým som predpokladal ,že pôjde. Smerovala na opačný smer jedálne kde sedia slúžky a sadla si prine.

To kam ide? Hneď ju choď zastaviť nech je pri nás!! Šibe?! Nie! Nech si robí čo chce. Ale toto som nečakal.

Okrem mňa boli šokovaný všetci ktorý sa tam nachádzali a hlavne slúžky sediace pri stole kde si sadla. Nervózne sa pozerali do tanierov a jedli.

Jej v sekunde priniesli tanier a ona s tým najväčším úsmevom poďakovala roznášačke ktorá jej opatrne opätovala malý úsmev.

Užasnuto pozerala na svoj tanier ako keby nikdy nevidela toľko jedla. Keď si všimla čo jedia slúžky vytvorila sa jej menšia vráska na čele.

Totíš to slúžky dostavajú iné jedlá ako vyššie postavený vo svorke. Oni tento raz majú len trochu praženice. Veď hádam nebudú jesť ako Alfa a Luna!

Ona sa im milo prihovorila a keď jej neodpovedali lebo sa báli tak zase prehovorila ona. Síce bola na druhej strane obrovskej jedálne ale svojím vlčím sluchom som ju hravo počul.

,,Nemusíte sa báť prosím rozpravajte somnou chcem vás spoznať." Ešte raz sa usmiala. Slúžky na seba váhavo pozerali až kím sa jedna neodvážila prehovoriť.

,,Prepáčne pani Luna nechceme vyzerať neslušne ale nechceme skončiť v mučiarni. Máme zakázane vytvárať vzťahy s vyššie postavenými.Vaše miesto je pri alfovi ak chcete pomôžem vám odniesť tanier ku nemu." Pozerala si na ruky a čakala čo jej povie jej Luna. Ona sa pozrela mojím smerom a roztraseným hlasom povedala. ,, N-nie ďakujem za ponuku ale asi ma prešiel hlad." Vyskočila zo stoličky a rozbehla sa von z jedálne.

Fúúú to čo bolo. Vytrhol som sa z tranzu a všimol si tanier plný praženice a slaniny. Ani neviem kedy to priniesli bol som úplne paralizovaný ňou. Už to nebudem jesť veď aj tak je to studené.

Zas som sa vybral ku sebe do kancelárie kde som nad všetkým uvažoval. Prečo si sadla ku slúžkam? A prečo sa s nimi rozprávala a hádzala na ne ten krásny úsmev?! Čoo?! Krásny?! Len bohovia vedia koľkých ním dostala do postele...

Ahojte po dlhej dobe je tu nová časť a dúfam že sa páčila. Ak áno tak budem rada za každú ⭐️ a určite poteší aj 💬.