New beginning... [DOKONČENÉ]

25.

Už od 6 rána som v kancelárii lebo som nemohol spať a vybavujem veci ohľadom požiaru. Našťastie mi Simon pomáha ale stále cítim menšie napätie medzi nami. Už bude skoro večera a ja som celý deň nevidel Emmu. Mám o ňu strach asi ju pôjdem pozrieť pred večerou. Celý deň mám nepríjemný pocit a potrebujem sa s ňou porozprávať o všetkom čo sa stalo. Musím sa jej priznať ale neviem ako jej to mám povedať, nechcem jej viac ublížiť ,už teraz je medzi nami veľká priepasť. Ale zaslúži si vedieť pravdu a ja si zaslúžim ten hnev z jej strany, aj keď najradšej by som to všetko preskočil a už bol s ňou udobrený a mal ju v náruči.

Simon odchádzal z mojej kancelárie ,že sa ide navečerať a po chvíli som aj ja odchádzal z kancelárie ale išiel som smerom ku Emme. Po chvíli som sa blížil ku rohu za ktorým sa nachádzala jej chodba ku dverám izby. Začali sa mi potiť ruky a bol som viac a viac nervóznejší. Už som pri rohu a zabočil som k jej dverám. Z jej izby vychádzala slúžka a keď si ma všimla šokovane na mňa pozrela ako keby ma tam nečakala. Keď prechádzala okolo mňa so strachom sa pozerala do zeme. Už som stál pri jej dverách a z vnútra vychádzal plač.

No super zase plače dúfam ,že nie kvôli mne. Jemne som zaklopal a čakal. „Kto tam je?" tichý uplakaný hlások sa ozval. „To som ja. Môžem dovnútra?" dlho som nečkal na odpoveď. „Vypadni!!" zvrieska po mne. Čiže je to kvôli mne, ale ja sa len tak nedám a skúsil som zatiahnuť za kľučku a prekvapivo dvere sa otvorili. Opatrne som nakukol dnu či na mňa nepoletí kniha alebo iná vec ,lebo Emma by bola toho schopná. Nič letiace mojím smerom som neuvidel tak som vkročil dnu a všimol si Emmu ležiacu na posteli ako plače do vankúša.

Sadol som si na kraj postele a pohladil ju po chrbte. „Čo sa stalo?" opýtal som sa lebo ešte stále tam bola 5% šanca ,že neplače kvôli mne aj keď ruku do ohňa by som zato nedal. Pri mohol dotyku sa striasla. „Nechaj ma!" zakričala do vankúša. „Prosím povec mi prečo plačeš." Radšej som odtiahol ruku lebo som videl ako jej je môj dotyk nepríjemný. „Vieš čo sa deje?!" vyskočila z postele a postavila sa oproti mne. „To že moja spriaznená duša tu spí so slúžkami hneď pod mojím nosom!" uplakanými očami ma prepaľovala. Kurva už to vie ,čo teraz?! „Odkiaľ to vieš?" potreboval som to vedieť. „Slúžky videli ako jedna z nich odchádza polonahá z tvojej kancelárie bože ako sa volala...Va- Vanda?" „Vanessa..." opravil som ju a nedokázal sa jej pozrieť do očí. „No dokonca! Tak odkáž Vanesske ,že si ťa môže kľudne celého nechať lebo ja s tebou už nič spoločné nechcem mať!!" len to nie. „Nie prosím Emma ja ti to vysvetlím!" prosebne som sa na ňu pozrel a postavil sa. „Čo mi chceš vysvetliť?! Tu už neni čo na vysvetlenie!" dala ruky v bok. „ Bol som opitý a nič si nepamätám z tej noci!" pokrútila hlavou. „To nič nevysvetľuje. Je jedno či si bol alebo nebol opitý ,ublížilo mi to!" videl som to sklamanie v jej očiach a pichlo ma pri srdci. „Emma nikdy som ti nechcel ublížiť." Hrnuli sa mi slzy do oči. Nikdy by som nepovedal ,že budem plakať pre dievča. „Stalo sa Kris a ja už to pri tebe nezvládam. Toľko utrpenia som pri tebe zažila a ja už to nechcem. Nechápem prečo nás dali bohovia dokopy ale nefunguje to. Musím odísť..." išla do šatníka kde si zobrala svoj plášť. A mne išlo pri slove odísť prasknúť srdce. „Čo ?! Nie! Nikam ťa nepustím! A kam by si išla?!" hneď som začal panikáriť ,ona nemôže odísť! „ Pôjdem čo najďalej od teba!" chcela ísť ku dverám ale postavil som sa do cesty. „Veď to v lesoch nepoznáš a stratíš sa!" namietal som „Kris najbezpečnejšie je to čo najďalej od teba!" au ďalšia bolesť v hrudi. Prešla okolo mňa a vyšla von z izby. „Emma prosím viem ,že som idiot ale nemôžeš ma opustiť!" kričal som za ňou a nasledoval ju po chodbe. „Nedokážem ti len tak odpustiť!" ani sa neotočila len išla rýchlim krokom von zo zámku. „Emma prosím! Stoj!" už sme kráčali cez záhradu a ja som neprestával na ňou kričať. „Kris!" konečne zastala a otočila sa ku mne. „Si jeden bezcitný idiot ktorý ma urazil a následne podviedol s nejakou blbou slúžkou!! Nevieš čo je to láska! Ja nedokážem byť s takým človekom! My dvaja sme úplne odlišný a tak strašne ťa nenávidím!!" vrieskala na mňa a ja som tam len tak stál a so slzami v očiach ju sledoval. Vlastne všetci nás sledovali čo boli na záhrade či už to boli stráže alebo slúžky. Pri každej jej vete ma zabolelo pri srdci a cítil som ako sa trhá na kusy. „Emma ja.." potichu som začal rozprávať lebo zaslúžil som si jej hnev ale nenechala ma dohovoriť. „Nie! Už žiadna Emma! Je koniec!" otočila sa a išla ku hlavnej bráne ale nedal som sa a pred bránou som ju ešte chytil za ruku nech zastane. „Emma ja ťa nemôžem nechať ísť! Veď ide tma! Prosím porozprávajme sa o tom a vyriešme to ,len hlavne neodchádzaj!" zlomeným hlasom som ju prosil. Otočila sa na mňa a pozerala sa mi priamo do očí. Tie krásne oči ma skúmali a zároveň topili vo všetkých tých emóciách ktoré skrývali. Videl som tam toľkú nenávisť, hnev, sklamanie ale aj mnoho iného čo som nedokázal identifikovať. Pozerali sme na seba a moje srdce to od tej bolesti skoro nevydržalo. Nikdy som necítil toľkú bolesť.

Zhlboka sa nadýchla a vydýchla až jej plecia spadli a ja som vedel ,že som ju presvedčil nech zostane. „Dobre ja..." v strede vety zastala ako socha. Nechápal som tej zmene nálad. Pozerala pred seba a na nič nereagovala ako by bola námesačná. Otočila sa a išla preč cez bránu. „Emma počkaj!! Čo to má znamenať?!" kričal som ale nereagovala. Rozbehol som sa za ňou ,že ju zastavím ale pri bráne ma zastavila neviditeľná sila a zacítil som zase mágiu. Zase?! Vrážal som do neviditeľnej steny ktorá ma nechcela pustiť zastaviť Emmu. „Emma! Stoj!" kričal som za ňou ale nič. Mágia vychádzala zo steny a nevedel som čo to má znamenať ale určite nič dobrého. Emma stále kráčala preč aj napriek môjmu neustálemu kričaniu nech stoji až nakoniec sa mi úplne stratila z dohľadu. Zostal som tu sám stáť obklopený mágiou ktorá mi vzala Emmu a jedine čo mi zostalo boli slzy stekajúce po mojej tvary.

Ahojte. Taak aký máte názor na dnešnú časť? Určite mi to napíšte do komentáru a vidíme sa pri ďalšej časti.