New beginning... [DOKONČENÉ]

8.

Taaak Emma sa volá. ,,Čo tu tak neskoro ráno?" Opýtam sa so šibalským úsmevom na perách. ,,Nič len som sa išla prejsť a popozerať si to tu." Tak to sa veľmi prešla. Tento zámok je obrovský a hlavne cesta od južného krídla až sem trvá krokom 10-15 min. ,,Aaa ten rachot čo som počul bolo čo?" Pozrela sa na nohy. ,, Hmm prepáč to bola váza v druhej chodbe. Naozaj som ju nevidela a omylom som ju zhodila. Ja sa ju pokúsim zlepiť alebo inak nahradiť." Stále sa pozerala previnilo na nohy a ruky mala za chrbátom. Aww dokonca sa začala aj červenať. Bohovia čo si to všímam?! Zostalo ticho.Spravil som krok bližšie a ona sa začala triasť od strachu. Zdvihol som jej hlavu nech sa na mňa pozrie. Bol som tak blízko nej. Okolo seba som cítil iba jej omamnú vôňu. Jej oči ma hypnotizovali a ja som sa priblížil ešte bližšie. Jej peri boli len centimetor od mojích. Cítil som ako sa nám mieša dych. Jej zrýchlený a môj pokojne pomalý.

Mal som sprašnú chuť ju pobozkať. Bol som tak blízko. Kým som si nespomenul koľkých si už takto obmotala okolo prsta. Odtrhol som sa od nej a rýchlo mieril do mojej izby. Ako som jej mohol dovoliť priblížiť sa tak blízko!

Eee aby som ti pripomenul. To ty si sa približoval. A nenavydim ťa za to ,že si odtiaľ utiekol!
Už mi lezieš poriadne na nervy. Som rád ,že aspoň jeden z nás je normálny.

Ach stále som cítil ten jej pohlad na sebe. Ako by videla až do môjho vnútra. Musím si dať studenú sprchu.
—————

Ráno som bol dosť nevyspatý. Zaspal som až keď slnko vychádzalo a na dnes som si dal voľno. Dnes by som vážne tie papierovačky nezvládol.

Hmm dlho som nemal voľno. Čo budem robiť? Ako odpoveď sa mi ozval žalúdok. Tak som sa vybral do jedálne.

Po sadnutí na svoje miesto som si všimol Emmu. Neverím konečne viem jej meno. Ako vždy sedela so slúžkami. Odvtedy si nato každý zvikol a aj slúžky jej viac odpovedajú aj keď stále so strachom a pohladom na taniere.

Bohovia včerajšia noc bola divná. Ja Alfa Black nightlife som sa správal ako pubertiak ktorý nikdy nebol v prítomnosti ženy ...max svojej matky. Ach to bolo trapné. Vzdychol som a pustil sa do jedenia.

Emma už dávno odišla ani neviem kam a je mi to jedno nech si robí čo chce.

Tak ale čo budem robiť teraz ja? Dlho som necvičil aj keď to na mne není vidieť a stále som najsilnejší vo svorke. Vybral som sa smerom do telocvične. Mali tam práve tréning bojovníci a tak som sa k ním pridal. Vyzliekol som si košelu a rýchlo spravil rozcvičku nech môžeme začať.

—————

Fúúha dobrá makačka to bola a svali sa konečne ponaťahovali. Bol som celý spotený tak som sa vybral do izby sa umyť. Po ceste som započul tlmený krik vychádzajúci z chodby pre služobníctvo ktorá sa moc často nepoužíva.

Priblížil som sa a uvidel Emmu a na nej nalepeného jedného z bojovníkov. Bozkával ju na krk a ohmatával ju všade kam len dočiahol. Ha ja som to vedel ,že je to kurva ktorá dá každému. Počkať! Až vtedy som si všimol jej oči plné sĺz.

,, Hej ty kokot! Ako si to dovoluješ ku svojej Lune!" Zreval som a odtrhol ho od nej. Vrazil som mu a stena mu dala druhú. ,, Za toto draho zaplatíš!" Ešte raz som mu vrazil ale tento raz do brucha. ,, Stráže!! Kde kurva ste!!" Zhúkol som na celý zámok a stráž z vedlajšiej chodby prišla behom k nám. ,, Odvedte ho do mučiarne. Nech kat s ním začne ale potom si ho ja podám. " Tomu sviniarovy vytrhám všetky zuby a polámem kosti. Hodím do hladomorne a keď bude žebrať o jedlo odtrhnem mu kokota a budem ho ním krmiť !

Z mojích čierných myšlienok ma vytrhol tichý plač. Bola skrčená pri stene a držala si napol roztrhané šaty. Slzi jej stekalí po tvári a potichu vzlikala. Vyzerala hrozne mal som chuť ju schovať do mojej náruče a nikdy ju už nepustit. Čo?! Uvedom sa veď sa jej to určite nepáčilo kôli tomu ,že ho mal malého. Už sa uvedol! A nebudeš takto rozprávať o našej Emme! Zavrčal na mňa môj vlk. Len som prekrútil očami nad ním venoval sa jej. Chcel som sa jej dotknúť a pomôcť postaviť. Keď...,,Nedotýkaj sa ma!!!" Zhúkla po mne a s plačom sa postavila a utiekla kade ľahšie. To bolo prvý raz čo zvýšila takto hlas a musím povedať ,že tá ma ale hlasisko. Ešte stále sa okná trasú a ja tu stojím v šoku.

Vybral som sa do mučiarne za tým kokotom. A asi sem niekedy zoberiem aj ju nech sa naučí ,že sa patrí záchrancovy poďakovať a hlavne ,že na Alfu sa nezvyšuje hlas!

V mučiarni to smrdelo krvou a skazeným mäsom. Všade tu boli myši. Boli sme hlboko pod zemov . Nad nami boli cele s odsúdencami. Nech pekne počujú čo ich čaká.

Kat práve na ňom pracoval a poriadne kričal nato aký bol odvážny skúsiť to na moju Lunu!!

Ahojtee dúfam že sa vám nová časť páčila☺️💕