Moralista

3.1

Dom, vlastne socialistická vilka Alberta Forda bola svadobným darom babky Beatrix a deda Žigmunda, ktorý trocha veľký socialistický dom predtým vlastnili a sami sa uskromnili v neveľkom trojizbovom domčeku na úpätí Koliby. Dvaja manželia v rokoch sa v tak veľkom dome cítili strateno a tak sa rozhodli darovať ho práve ocovi, ktorý však musel ostatných bratov vyplatiť. Socialistická vilka sa skladala z prízemia, tam bola veľká predsieň, kuchyňa s jedálňou, veľká obývacia izba, a práčovňa, z ktorej bol vchod do pivnice. Na prvom poschodí bola moja, Kubova a Oliverova izba, rodičovská spálňa a futuristicky pôsobiaca kúpeľňa vyčnievajúca z domu v tvare poloblúka. Z prízemia sa schádzalo do ešte nižšieho prízemia. Bolo to kvôli svahovitému a strmému terénu, takže pôsobilo viac menej ako samostatná časť domu. Tam sa nachádzala iba spoločenská miestnosť s biliardovým stolom, kam sa chodili väčšinou zabávať opitý oco s rodinou, najmä bratmi alebo so svojími nafúkanými zbohatlíckymi kamarátmi a oproti nej jeho pracovňa. Vskutku to nevyzeralo ako nevšedné, no ten všetok prepych dával tomu akúsi čarovnú atmosféru francúzskeho zámku. Jej obyvatelia však takú príjemnú atmosféru nevytvárali.

Mama nebola príkladná mama. Túžili s otcom, ktorým sa tohto roku poznali dvadsaťpäť rokov veľmi po deťoch, svadbu mali v roku 1995, otehotnela po dvoch rokoch, keď ja som prišiel na svet vraj bola veľmi šťastná. Podobám sa na ňu najviac z nás troch. Z bratov som najtmavší, nebyť okuliarov, ktoré mi aj zmenšujú oči tak ich mám väčšie ako Kubo. Ale, bola veľmi bojazlivá, a tak si zaobstarala s ockom Kuba, ktorý sa nepodobá nejak špeciálne na nikoho, skôr taký mix. Nových prírastkov v rodine postupne ubúdalo, a mama dostávala depresie z toho, ako jej deti rastú, aj keď malý Kubo mal sotva rok a pol, keď presvedčila odporčivého ocka na tretie dieťa, bola prešťastná. Aj keď chceli dievčatko a narodil sa znova chlapec, takmer verná kópia otca nielen fyzickou podobou a gestikuláciou, ale tiež povahou. Možno práve to, že pri narodení vyzeral ako anjelik znamenalo, že sa sústredili na najmladšieho pozornosť a Kuba a mňa, ale predovšetkým brata si nechávali do zálohy. Tvrdila síce, že miluje všetkých troch rovnako, ale na Olivera vrhla väčšinu, kúštik si nechala u mňa, aby ma mohla pucovať a Jakuba nechala bez dozorou. Tatko sa nestaral ani o Olivera, ale teraz musel asi dávať do pozornosti mňa. Naši dávali synom najväčšiu voľnosť, akú len vedeli dať, v podstate sa o nich nestarali, a keď už tak možno o Olivera, večne zamestnaný ocko do výchovy prakticky nezasahoval a keď aj, tak výbušnou cholerikou. Mama sa často stýkala so švagrinami a kamarátkami, ktoré podobne ako ona, nepracovali, ale rady sa fotili z luxusnými kožušinami na instagram a facebook. Mala postavu dvadsaťročnej a patrične sa o ňu starala, keď na seba nahádzala 10 kilo mejkapu tak vyzerala ako teenagerka, čo ju ohromne bavilo. Sama sa však veľmi nudila a preto chcela pracovať. Vyštudovaná doktorka filozofie s kariérou odborníčky na výtvarné umenie a aukcionárky, ktorej sa vzdala pre rodinu. Dalo sa povedať že ja som bol najinteligentnejší a bezproblémový z tejto Fordovskej partičky, ako vravím, nie som chválenkár, moji bratia nie sú hlúpi, iba mi to tak občas pripadá, Oliver je inteligentný, no vtedy kašľal na svoju prirodzenú múdrosť a v kolektíve práveže nesmierne obľúbený, mal tak trocha výrazné problémy kvôli odvrávaniu a arogancii. Tatko ho na dobrý gympel musel pretlačiť, pretože vedel, že Oliver na to má, ale vôbec ho škola nebavila a neučil sa dostatočne. No Kubo nedlabal na školu, chodil na umeleckú, a nemal veľké problémy v škole, bol šikovný a učitelia ho vždy vychválili. Skôr mal problém so sociálnou interakciou, došla až na strednej, aj to taká, že som o nej vedel len ja a príliš sa mi jeho partia voľnomyšlienkárskych umelcov nepozdávala. Tých mailov bola hromada, slávna matka roka Sylvia sa neunúvala prečítať ani jeden, a keď musela ísť do školy, servítku si pred ústa nebrala. Preto väčšinu takýchto záležitostí musel riešiť vzdelaný manažér, doktor Albert Ford, ktorý sa neštítil synovi vylepiť, pokiaľ bol pod veľkým tlakom a psychicky zrútený, pretože i on o jeho partii a priateľkách vedel. Na Olivera však nikdy ruku nesiahol, len občas naňho zvýšil hlas, bolo mu jedno s kým sa jeho najmladší synček poflakuje, na mňa a Kuba bol oveľa prísnejší. Nakoniec, Albert nebol takým zlým otcom, nerobiac priepastné rozdiely vo výchove synov. Jakub zdedil závisť po matke a žiarlil na Olivera odkedy sa narodil. Samozrejme, on si bol plne vedomý toho a rád podpichoval zakomplexovaného Kuba, ten by bol zrejme rád veľa krát, keby neexistoval. No keď Oliver pozrel na rodičov sladkými očami, obaja boli namäkko, a hneď vyhrešili iného syna. Starý otec bol veľmi zásadový starý muž, ktorý nerobil rozdiely medzi žiadnym zo svojich takmer pätnástich vnúčat. No pravda bola taká, že najradšej mal svoje štyri najstaršie vnúčatá, a to len kvôli tomu, že zdedili rodinný podnik a kládol do nich plnú dôveru. Keďže babča ani dedo poriadne mená všetkých vnúčat ani nepoznali, oslovovali nás veľký, malinký, malý, najstarší, zlatý... a tak ďalej.