Moralista

5.3

V stredu večer som došiel s Viky domov okolo ôsmej, boli sme spolu v meste, Viktória ma chcela zobrať pozrieť si nejaké veci a ja som súhlasil. Dlho sme takto neboli, v Paríži to bola pre nás istá psychohygiena a pravidlo, ktorého sme sa držali. Pozdravil som sa rodičom, Viky, nám šla pripraviť niečo na večeru a ja som sa chcel zatiaľ rýchlo osprchovať. To som ale ešte netušil, čo ma čaká.

Každý z bratov si kúpeľňu zamykal univerzálnym kľúčom. Nadmieru hlasná hudba
ohlušovala celý dom, jasné, Oliver sa sprchoval až do sparenia. Bol som namosúrený, chcel som si večeru vychutnať už po večernej rutine okrem umytia si zubov, ale Oliver mi plány zhatal. Napriek tomu som podvedome stlačil kľučku, akoby tam nebol. Dvere sa rozrazili a ja sám som prekvapene raz pozeral na kľučku, raz na Olivera, ktorý rýchlo zastavil sprchu a hodil na seba uterák. -Čo, čo tu r-robíš? Ch-choď. -Zabudol si zamknúť a tá hudba je na ne... Čo to máš na ruke? Neskutočne mi to prišlo trápne byť s nahým bratom v kúpeľni osamote, ale napadlo mi, že ak chcem niečo z neho vytĺcť, muselo to byť teraz. Zavrel som opatrne dvere a zhodil zo vzpierajúceho sa Olivera uterák. Zápästie mal tmavomodré. -Otoč sa. Na chrbte nemal nič, no na oku sa mu krásne črtal ten dnešný monokel. -Nevrav mi, že si padol, alebo že ťa trafila loptička. Keď sa okúpeš, chcem ťa v pracovni.

Keď vošiel Oliver do pracovne, previnilo sa díval na mňa. Prísne som sa na malého problémového brata pozeral.-Vitaj, sadni si. Oliver v novom károvanom pyžame zamočil stoličku, nikdy sa nevedel utrieť do sucha a pohľadom sa mi vyhýbal. Následne som zamkol pracovňu a posadil sa za stôl s prekríženými rukami: -Vyklop to. Máš problémy? Oliver neochotne smrkol a pritakal veľkému bratovi. Vtedy sa mihol obraz z mojej minulosti, keď som bol šikanovaný kvôli tomu, že som nedal opísať spolužiakovi. Mal som vlastných kamarátov, ktorí sa ma ho báli zastať, nechceli byť bití aj oni. -No tak to vyklop. Kto? Ja ti pomôžem, neboj. Budem diskrétny, ostane to medzi nami.

-Čestné bratské?

-Čestné bratské,-ťapli sme si rukou a pochmúrnemu Oliverovi sa jazyk rozmotal: -No vieš, Andy, doteraz som mal super kamošov, chodili sme do kina, do centier, do klubov, furt sme cez víkendy bývali spolu, nemal som nijaký problém, chlastačky jebačky ale neva, nikomu som nerobil zle, nemali sme to zapotreby, iba medzi sebou, ale nešikanoval som. A teraz, prišiel k nám taký nový žiak, Richard Petráš. Začínal mi preberať kumpánkov, kvôli tomu že som nechcel spolupracovať na nejakej sračke, tak ma proti mne pohuckal, teraz ma sere hlavne on, ale nikto sa ma nezastane! Počúvaj, Andy, prisahám na svoje zdravie, že keby niekto provokoval môjho kamoša, hoc by bol akokoľvek silný, zastanem sa ho a pomôžem mu. Veď to sám dobre vieš. A tie svine, nič. Ja som sa ich vždy zastal, toto je ich vďaka. Vieš ako dobre bolo bez neho? Teraz, samé posmešky na moju adresu. Musím sa uchyľovať k babám, aké potupné. Tie kurvy si myslia, či som není homoš náhodou fakt. Ach, Andy, pomôž mi prosím, lebo je to peklo!

-A to oko?

-Často sa mlátime, ten monokel som schytal, lebo som nechcel odísť od báb na obede. Richard mal dnes jednu kamošku vyhliadnutú a ja som sa jej zastal. Tak som tak dopadol, vidíš. To zápästie tiež, lebo ma dosť hnusne potkol na schodoch a jebol som ako zemiaky. Aj keď sa mu snažím vyrovnať, pobijem sa jasné, ale väčšinou má nado mňa

-A ty sa nevieš biť? Do piče, čo?,-vybafol som.

-Hej, raz som mu vrazil a vidíš ako to dopadlo. Kedysi som býval ja tým, ktorého sa všetci báli, ja som vedel dať dole každého, šak vieš, že aj Dana s Juniorom, aj tatka pretlačím. Ale on a tí jeho kumpáni, to je iná káva. Spôsobil som im už aj ja s chalanmi nejaké flaky, ale tak nič moc oproti nim.