Moralista

5.1

Julo sa oficiálne javil ako zbohatlík, ktorý zdedil veľké peniaze po bohatom strýčkovi, aby to tým, ktorí ho nepoznali neprišlo zvláštne. Chodil stále niekam, navečer bol však doma. Oženil sa dobre, dcéra farmaceutického veľkopodnikateľa Kovácsa pokračovala v šľapajách svojho otca a tak ako ekonómka vo farmaceutickej spoločnosti vedela veľmi dobre finančne okrádať ľudí, ale nerobila to. Nebola priveľmi manželovej práci nadšená, ale ako si mu to tolerovala, pretože i ona mala zo svojho o desať rokov staršieho manžela rešpekt a vzhliadala k nemu s úctou. Vytipoval si ju náhodne, prebral ju svojmu mladšiemu a dávnemu kolegovi, ktorý z pochopiteľných dôvodov už nebol jeho spolupracovníkom. Július si rodinu založil na jeho pomery veľmi neskoro, krátko pred tridsaťpäťkou sa mu narodil prvorodený syn Benjamín, ktorý sa naňho podobal nielen fyzicky, ale aj povahovo. Horkokrvný autoritársky a ironický. Okrem Benjamína, ktorý od neho dostával tvrdú, no zároveň láskavú výchovu mal aj pätnásťročnú Kamilku, jeho najväčšiu pýchu. Pôvabné a charizmatické dievča odmala vynikalo umeleckým nadaním i výborným intelektom. Pyšný otecko jej platil súkromné hodiny klavíra od tých najpovolanejších a okrem toho chodila na ten istý gympel, ako Oliver, ale nastúpila iba do prvého ročníka. Dievča akoby ani nepatrilo do Ostrováckeho klanu. Šikana jej vďaka postaveniu jej otca i brata nehrozila, a tak sa nemusela o nič báť. Pre ňu jedinú mal Július slabosť. Ona to však nezneužívala, mala dobré mravy a nebola nejakou basic bitch, ako by bolo pri dievčati v jej postavení bežné. O šesť rokov starší Benjamín na sestru často žiarlil kvôli otcovi, ktorý mal naňho až príliš tvrdú ruku. Faciek si uštedril za život už dosť, Július navyše nikdy neprejavil nad synom nejakú ľútosť. Myslel si totiž, že ho to všetko posúva ďalej. Ich mama tiež pre to nerobila nič, ako vravím, mala pred manželom úctu.

Bol pondelňajší podvečer a Július práve zaparkoval auto pred svojím domom. Vošiel cez bránu, kde naňho natešene. o búdu reťazou priviazaný veľký vlčiak. Pohladil ho po hlave a vošiel do domu. Na záhrade pritom zaznamenal Benovo auto, takže ho to upokojilo. Ovanula ho vôňa lasagní, ktoré práve jeho manželka nakladala svojim deťom na stôl. Keď sa vyzliekol a umyl, vošiel za svojou rodinkou do kuchyne. Jeho dospievajúca dcéra a už dospelý syn boli disciplinovaní, a tak na otca počkali. Ten pobozkal manželku, zvítal sa s nimi a začali večerať. Takto to v podstate bývalo stále, pokiaľ sa Julovi nepredĺžili kšefty a Ben sa niekde nepofľakoval. Každú večeru sa však pokúšal vypáčiť zo svojich detí čo najviac. –Tak ako? –Bude dobre, apka, všetko ide ako po masle. Tí idioti od Zsicsiho sú zrazu dajako ticho. –To rád počujem!,-naradostene vyhŕkol a nalial sebe i manželke červeného vína. Aj Ben mu natrčil pohár, Július ho iba pacol po ruke. –No zabudni! Ben namrzene stiahol ruku, ale jeho otec sa znova zasmial: -Ach, žartujem, žartujem. Zaslúžiš si. A čo ty, chrobáčik?,-pozrel sa na svoju dcéru, ktorá si napravovala retiazku. Vyčerpane odpovedala. –Naši jazykári nám dávajú zabrať, angličtina aj nemčina. –Zlatíčko, ale som si istá, že si to zvládla,-posmelila ju Nadežda. Pritom si vymenili očné gestá, ktoré Julo zaznamenal a začal vyzvedať. To ale samozrejme tiež znamenalo, že v jeho rodine neexistujú tajomstvá, všetkému musel prísť na kĺb. –Počkaj, počkaj, ten pohľad poznám. Teba niečo trápi, že? Kamilka sa začervenala a vyzerala ako vlčí mak. Ben si to nevšímal a hltal mamine lasagne s veľkou chuťou. Nadežda si odkašľala, ale manžel ju rýchlo zahriakol: -Nie, nie, Nadi, nechaj ju. –Tak... –No tak vrav, dievčatko moje, len smelo do toho!,-prívetivo sa usmieval. Benjamín vzal tanier a chystal sa odísť zrejme za nejakými kurvičkami, aspoň to mal teda v pláne. Július ale odchádzajúceho syna celou silou schytil za lakeť. –Seď a počúvaj svoju sestru! Možno budeš nakoniec nápomocný ešte viac! Ben sa namrzene posadil a pýriaca sa Kamilka pomaly začala. –No ja a Filip...Nemá to na škole najľahšie. Známky nie sú nič moc, ale vieš, že každodenne, čo tu je tak mu pomáham hlavne so školou. Tá chémia a biológia mu vôbec nejdú. –Tak nemôžeme byť všetci v škole excelentní, vo vašej triede môžeš iba ty!,-rázne povedal Július a odpil si z krvavého moku. –Tak áno, ale...Skrátka, hapruje nám to trochu. –Tak každý vzťah máva krízy,-povedal Július chlácholivo. –No apka, to je pravda. Ale on nemá čas. Momentálne nikdy nemá čas. A mne to už vadí. Nadežda pozerala na Júliusa, a zrakovo ho pobádala, aby javil o dcéru čo najväčší záujem. Tá už nebola taká červená, no napriek tomu to z nej musel ťahať ako z chlpatej deky. –No. A ďalej? Prečo nemá čas? Ako to že nemá čas? Vždy mal ten čas. –Tak okrem boxu chodí teraz často k tým svojim priateľom. Sľúbil mi, že to tak nebude naďalej a istú dobu sa to zlepšilo, ale teraz asi týždeň znova ignorant. –No a prečo? –Lebo má veľké ego!,-vykríkla Kamilka a chytila sa za hlavu. –No veď to nie je až také hrozné,-povedal otrávene Ben a Július naňho fľochol. –Čuš a počúvaj! Vari ťa nezaujímajú problémy tvojej sestričky? Ben nemohol odporovať a ani nebol na to privyknutý .-Tak ale mne to vadí. Pretože on nikdy nevie zniesť, keď je niekto lepší ako on. Netýka sa to školy, ale ide o akési trápne líderstvo na škole. –A tak moja dcéra by mala chodiť len s lídrami, no nie?,-odvetil povážlivo Július a nalial si druhý pohárik. –No ale nie je. Ten druhý chalan má navrch. –Spolužiak?,-utrúsil Benjamín a začal sestru jedným uchom počúvať. –Práve že toto. Nie sú ani spolužiaci. On je kvintán z osemročky. –Kvintán?,-začudovane sa ozval Benjamín: -A to je čo? –Jejda, rovesník. Akoby prvák na štvorročku, ale je tam dlhšie, Ben. No a ten chalan tam má so svojou bandou celkom dobré zázemie a najväčšie štetky zo školy sú jeho kamaráti. –Je ten chalan nejakým spôsobom, dajme tomu, výrazný?,-položil si Július lakte na stôl a Nadežda šla zatiaľ odniesť riady. –Nie, nie. V tomto som aj Filipovi vynadala, načo tých chalanov a baby dráždi. Oni nejako nemali v úmysle hecovať ho. A navyše, Filip tam tiež dosť veľa ľudí už poznal takže aj on má dobré zázemie. Ale akosi to spôsobuje aj prostredie a všetci. Tak sa najprv Filip začal správať rozťahovačne a ponúkať ovečkám lepší tovar. Im sa to, samozrejme znepáčilo a už to prišlo. Chalanské naťahovačky, toľko vulgarizmov cez prestávky ste nepovedali nikdy ani vy dvaja s Benom. A už sa aj raz pobili. Filip je teraz úspešnejší, ale moc sa mi to nepáči. Nechcem, aby spravil nejakú chujovinu a vyrazili by ho zo školy. Ono ten chalan má dosť vplyvného tatka, ktorý neviem či nie je náhodou aj školským sponzorom a ty ho veľmi dobre poznáš. Júliusovi sa rozšírili zrenice a začal vyzvedať ešte viac. –No a ktože by to mal byť? –Ten chalan sa volá Oliver Ford, oci. Jeho parťáci Kriš... Júliusovi stačilo, aby sa diabolsky zarehotal a Benjamín spolu s ním. Pošúchal si zlovestne ruky a povedal dcére: -Kamiluška moja, čo sa ty takým idiotkom zaoberáš? Vyskakuje presne tak isto ako jeho jebnutý tatko aj dedo. Taký istý, všetci v tej jebnutej Žigovej rodine sú takí. Dobre Filip robí, a tým, či by mu hrozil nejaký postih, sa netráp. Ja mám tiež dobré kontakty a vieš v akom vzťahu sme s jeho otcom. Benjamín otcovi nahral: -Veru, veru. Inak aj Adrián začal vystrkovať rožky. Minule U Borovičky na mňa čašník vytiahol dlhy. Ja taký že, odkiaľ to má, že ja im niečo dlhujem! A on, že má na to dôkaz...A vieš si domyslieť, kto by to mohol na mňa našiť. –Už ti hrabká z tej firmy, Benko!,-pokarhal ho. –Možnože máš pravdu, ten debilko je ich nevybrúsený diamant a neverím, že je tak nezaujatý do celej tejto veci, ako sa všade tak trápne prezentuje. Ale...Pokiaľ si nebudeš na betón istý, tak nerobte nič, okej? Ben len namrzene smrkol: -Okej! –Tak sa mi páčiš!,-pochválil ho Július: -Môžeš ísť. Benjamín sa pozdravil s mamou a odišiel z jedálne. Kamilka nevyzerala veľmi nadšená otcovými radami a natešením, ale nakoniec, čo viac mohla očakávať? Nebola zástankyňa tohto súperenia a veľakrát si priala, aby ani nebola súčasťou Fordovskej rodiny. –Ach, apka, načo je celé toto súperenie medzi vami dobré? Neprináša to nič dobré! Július pohol obočím a povedal: -Keď budeš mať o pár rokov viac, pochopíš.