Moralista

5.2

Benjamín odišiel a sadol za volant, aj keď mal vypité. Bol skrátka naučený na to, že jemu sa zákon oblúkom vyhýbal. Zísť sa mali znova u Dominika, keďže mu došla správa a on tak musel nechcene zrušiť schôdzku s dievčencami. Zbesilo si to prijazdil k nemu a zvítal sa s Pištom, ktorý ta tiež prichádzal. –Počúvaj, čo zas ten kokot od nás chce? Nemá s Mel dosť práce?,-Neviem, ale musel som zrušiť baby...Jednu pre mňa jednu pre teba. To už sa k dvojici prihovoril aj prichádzajúci Freďo, ako inak ovešaný obrovským JBL-kom. –Čus, tak ideme alebo načo tu tak prijebane stojíte? Ben ich upomenul: -Mám kľúče. –Ále, ako...,-prekvapene sa spýtal Freďo. –Rozmýšľajte! Keď sme tam boli naposledy, tak som ich uchmatol pri tej hádočke. –Jaj ták, no to potom dáva zmysel!,-zamyslel sa ťažkopádny Freďo. Benjamín ešte obhliadol okolie, aby si bol istý, že ich nikto nesleduje a vošli. Dominik im otvoril pracovne oblečený, zrejme prišiel pred chvíľou zo školy. –Ale ale, ako študentík?,-provokoval ho Ben a dali si päsť. Pišta zavrel dvere a hneď začal vyzvedať. –Kde máš Mel? –Dakam do mesta šla, čo ja viem,-podráždene odpovedal Dominik, -neriešim ju. –Pohádali ste sa?,-spýtal sa znova Ben, keď už každý zaujal svoju pozíciu na pohovke. Freďo sa chystal zapnúť reproduktor, Dominik mu to však gestom zakázal. –Nerieš. Čo si dáte? Mám novú medicínku od Slováčka. –No skús, ale dačo som priniesol aj ja,-povedal Pišta a vytiahol z bundy kvalitné čučko. –Takúto sedlačinu nám dávaš?,-naparil sa Freďo. –Pokoj, pokoj, dobre bude, ver mi,-zachichotal sa. Dominik bol razom pri nich a každému nalial. –Tak, pripime si na pevné nervy, čuráčkovia!,-vykríkol Dominik a štrngli si. –Načo pevné nervy?,-ozval sa Pišta, pre ktorého to však nebol prvý alkohol, ktorý si dnes ulial. –Tak mám nové infošky. A to verte, že vás budú zaujímať. –Ježišku, tak už spusť a nevyjebávaj s nami!,-rozzúril sa tiež alkoholom už kvalitne opojený Freďo. –Tak ide tu samozrejme o Fordovcov. Ostatné kšefty, o tých pokecáme neskôr, ok? Tak. Šelma sa chytila do pasce. –Máš dôkaz?,-pohrával sa Benjamín s cigaretou v prstoch a zažmúreným okom kukol na Dominika v stoji. –Mám, prosím, podaj mi notebook. Benjamín vystrúhal neochotnú grimasu, ale nakoniec sa pohol a podal mu drahý notebook. Freďo chcel využiť chvíľu Dominikovej nepozornosti a reprák zapnúť, ten si to však neochvejne všimol. –Dotkneš sa ho a rozjebem ti ho na kašu, rozumieš! Neštvite ma! Inak si to nechám pre seba, ovce! –Kto ti tu je ovca, čo do piči?,-vyrútil sa naňho podnapitý Pišta. Ben ho však zrazil rukou na sedačku a Dominik oboch opitých bratrancov prepichol smaragdovo zelenými očami. –Ešte slovko a vyhodím vás! Tak nepičujte, lebo na to nemám náladu!! Dominik bol narozdiel od jeho bratrancov najmenej impulzívny, no keď mal fakt ťažký deň, do vývrtky ho dokázalo vytočiť aj inokedy bežné Pištovo a Freďovo opilecké podpichovanie. Posledným podnetom pre vznetlivého Dominika bol Freďo, ktorý si ušúľal mariškovú cigaretu a ukázal mu prostredník. Zložil notebook, postavil sa a začal ziapať: -Vypadnite vy dvaja! Teraz s vami nebudem nič riešiť, až kým vytriezvete! Najebete sa jak dogy, keď som vám dal jasne vedieť, že si neprajem, aby ste sa dnes strieskali! Freďo sa na slovo nezmohol a Pišta len zajachtal: -Ale, ale, skľudni sa! Šak sme nič nespravili! –Skľudním sa, ale až kým vy dvaja vypadnete! –A Domo čo?,-ohradil sa aj Freďo a nahnevane sa postavil. –Ten je ticho a není nacapaný! Takže, choďte prosím! A nechcite ma ešte viac nasrať! –Ok, ok, chill!,-upokojoval ho Pišta a obaja nahnevane odišli z bytu.

Benjamín sa posunul na pohovke a pohrával sa s prstami a pri tom fajčil. Dominik si upravil vlasy a vybafol: -Idioti skurvení! Vôbec ma neberú vážne! –Sú nahúlení tak čo sa čuduješ?,-odvetil mu pokojne Ben a presvedčivo sa usmial. –Ja ťa počúvam, neboj sa. Mám aj ja nejaké novinky, ak by ťa zaujímali. Dominik si plesol rukou po čele a povedal mu: -Fajn, tak spusť. Ja to mám možno na dlhšie ako ty. Následne mu Benjamín vyrozprával zistenia o mne aj o mojom malom bratovi. –Takže tak. Tí kokotkovia sú obaja presne po tom ich jebnutom tatkovi aj dedovi. Skľudniť by sa mali. Dominik sa zasmial a potľapkal bratranca dobromyseľne po pleci. –Tak tak. A ten stredný, ten feťák, o tom nič nemáš? –Čo s ním, ten si fetuje, ten sa do toho aspoň neserie! –Za to ja mám novinky ešte horúcejšie a síce o Danovi aj Maťovi, určite ťa budú zaujímať! Aj keď boli títo ostrovní bratranci štvorica, vždy si skôr rozumeli rozumom chudobnejší Freďo a Pišta a tak isto premýšľajúci, no aj tak primitívni a nebezpeční Dominik a Ben. Benjamín nešiel na vysokú, Július ho chcel dostať na ekonómiu, Benjamín však nesúhlasil a začal si uplatňovať biznis popri otcovi a okrem toho sa tešil na padajúce peniažky zo stavebného impéria. –Ty kokot, jakí sme dnes obidvaja dobrí, čo? –Tomu ver, bratranček, tomu ver,-pousmial sa Dominik, odpil si z fernetu a začal. –Dano sa tu pohyboval, ešte celkom nedávno. A mám na to takýto dôkaz. –Akýže to je dôkaz?,-opýtal sa zvedavý Ben. Na to Dominik znova otvoril notebook a ukázal mu nie veľmi kvalitnú fotku fotenú niekde v autobuse na Ostrove. –Pozri sa,-priblížil mu fotku na vystupujúceho starca s hnedým klobúkom. Ben si skúmavo fotku poprezeral a nechápavo krútil hlavou. –A? Čo má byť? –Zhováral sa s Freďom a Istvánom v krčme pri Ihrisku. –A? Není to jedno s kým sa rozprávajú? Keď sú sfetovaní, je im to jedno. –Možnože by to bolo jedno. Ale poznám ich veľmi dobre a viem, že oni si ústa neustrážia. Môžu vykecať hocičo. To bolo minulý pondelok. V stredu sa tam znova s nimi zhováral, tentoraz však bol mladší a vyzeral ako nejaký feťák z Úľa, ale poznáme tam každého, a hentoho vraj videli po prvýkrát. Priveľká náhoda, nie? Do tretice všetko vo štvrtok vraj uzavrela nejaká extrémne mužská prostitútka s modrými šošovkami. Pišta spravil nenápadnú fotku. Nemám ju žiaľ tu, má ju iba on, ale bol to Dano. Stopercentne som si tým istý, ten krysí ksicht poznám moc dobre na to, aby som sa mýlil. Benjamín sa chytil za hlavu a zahučal: -Kurva!! Čo všetko mu tí idioti mohli nakecať!! A to sú naozaj až tak sprostí, aby na to neprišli, že to bola skurvená pojebaná kamufláž, a že je v prestrojení?! Dominik pokrútil hlavou. –Ak boli sfetovaní, tak im to bolo šum a fuk. Iba som ich poprosil, či by mi nemohli spraviť fotku, ak sa im najbližšie u Ihriska niekto neprihovorí. A stalo sa skôr ako som očakával. –Sme v piči!!,-tresol Benjamín rukou do stola a podišiel k oknu. Rozložil si ruky a zakričal: -V totálnej piči!! Tí buzeranti mu určite nahrali do kariet a teraz... –Nevešaj hlavu, Ben. Všetko to je už vyriešené. Prekútral som každú stoku v Blave a zistil som si, kde komu koľko dlží. Takže som poprosil, aby ho dobre sliedili, a on o tom, prirodzene nebude vedieť. Takže to znamená, že ak začne spievať on, ozveny sa dočká mihnutím oka. Ben sa pomaly pootočil na absolútne pokojného bratranca. –Dobre, dobre. Keď už nič iné...Aj tak ma to sere. Tí chuji všetko posrali! Dojebali to tot...-Ale totálne nie, ako vravím, máme esá. Aj na Maťa. Niekto sa mi totiž hackol do tohto notebooku včera doobeda. Potom som si musel všetky heslá obnovovať. –No dobre, ale odkiaľ si prišiel na to, že to má na práci Martin?,-zapochyboval Benjamín a obhrýzal si špinavé nechty. –No tak na to stačí kontakty, dačo som si pozisťoval. Jeden chalan ho počul, ako vravel nejakej babe v meste vo vinárni, že pracuje na veľmi dôležitej veci z informatiky, že si tam precvičuje svoje schopnosti a šikovnosť. A samozrejme by to perfektne zapadalo. Ja totiž hackovať viem a lepšie než on. Zmizli mi aj všetky fotky a dokumenty, ktoré by mohli byť nejakým spôsobom použité proti nim. A všetko ostatné ostalo nedotknuté. –Ježiši skurvený! Tak sa mu hackni aj ty, všetkým trom. Nech sú na nule aj oni. –Pracujem na tom, ale ľahké to nebude. Nechcem, aby z našej strany uvideli veľmi rýchlu odvetu. Chcel by som ich ešte trocha nechať sa vyhrať a až keď budú takmer pred nejakým ich pomyselným cieľom ich pripravíme o všetky dôkazy a použijeme to proti nim. Respektíve, ja nemám za potreby ich dostávať za mreže, iba ak by nejak extra moc vyskakovali. –A na Adriána nemáš nič? –Veď to,-pošúchal si Dominik bradu. –Nemám. Veľmi šikovný je. Podľa mňa do toho ani nie je tak príliš zainteresovaný, jemu by šlo iba o to dostať nás do lochu. A on môže byť takým tichým zabijakom. –Tichým zabijakom? –Áno, tichým zabijakom. Aj keď tam má určite hlavné slovo Dano, Adrián tiež nie je bez viny. Môže posudzovať opodstatnenosť tých dôkazov a tiež mohol chodiť s Danom na pochôdzky aj bez masky, lebo nie je tu nikomu známy a vôbec nevyzerá podozrivo. Benjamín si sadol naspäť. –Dobre, dobre. Tak rob ako uznáš za vhodné. Ja zatiaľ skontaktujem ségrinho frajca, nech dá toho tlstého idiotka do laty. Ale ešte by sme mali jednu najebať tým dvom kokotom! –Mali, mali. Ale čo už. Stalo sa, Benjamínko, stalo sa. Nerieš to už. Ale s tým malým to moc nepreháňaj, Adrián sa vie biť do krvi za svoju rodinu. –A to ty odkiaľ vieš, šak je to tintítko?,-vysmial ho Benjamín a nalial si ešte fernetu. –Poznám Ala. On je taký. A Adrián určite nie je taký tichý a nezaujatý, ako sa stále javí. Rozmýšľaj. Mohli by to dať potom spoločne tomu jej frajeríkovi vyžrať. –Tak nech. Ale mohli by si uvedomiť, kde je ich miesto. Tak ako vravíš, máme ich nechať vydusiť? A potom... Práve vtedy treskli dvere a domov sa vrátila Melissa s nejakými dvoma kurvičkami, ktoré mohli mať sotva osemnásť a zrejme ich zohnala pre Benjamína. –No, miláčik, už sme ťa očakávali!