Moralista

2.1

Nezvyčajne studený začiatok októbra, ale všetkým to bolo jedno, mama spravila horúci čaj, ktorý každého príjemne zohrial. Oliver a Kubo strávili na striedačku s Viktóriou skoro celý deň a celkom si ich obľúbila. Bolo mi ich veľmi ľúto, oni moc v rodine nehovoril, pretože kam ich postavili, tam stáli a Viky bola hlavne pre Kuba zbraň ťažkého kalibru. Teraz, teraz sa jej však museli zbaviť a tak ocko vymyslel sofistikovaný plán. Povedal Kubovi, nech vystrieda Olivera a vezme Viky do spoločnosti svojich priateľov a vydáva ju za svoju polovičku. Mne sa to priečilo, ale márnomyseľná priateľka nadšene súhlasila.

Príjazdová cesta sa začala plniť cadillacmi, chevroletmi, audinami, ferrari, alfa romeami či ladami. Dvere boli po celý čas otvorené. Dobre že nebolo najvhodnejšie počasie, aspoň nesvietilo slnko a nikto ich nemohol pozorovať. Oliver zbieral kabáty, šály, klobúky, po prípade slúchadlá či mp-trojky. Vyzeral ako snehuliak a pod tou kopou oblečenia, nebyť oceľového ramienka jeho hodiniek by ho vôbec nebolo vidno. Ocko s nacvičeným úsmevom vítal hostí a mama držala na podnose limonádu. Ja som sedel spotený v smokingu, vystresovaný a vystrašený. Medzi prvými bol samozrejme dedko Žigmund s babkou Beatrix. Vysoká modrooká a chudučká postaršia žena nalíčená a s nabotoxovanými perami aj očnými viečkami a umelými implantátmi s blonďavým chvostom v ligotavých šatách šla vybozkávať svojho vnuka a dedko, fúzatý pán s obrovskými hnedými očami a sivým hustým velikánskym obočiskom si šiel sadnúť k nemu. –Tak čo, chlapče, tešíš sa? Pritom sa špáral v zuboch ohlodaným špáratkom. Bol som z jeho sedliackych manierov znechutený, ale nesmel odísť. –Hej, no, celkom, ujde to. –Otec, čo? Určite je vo väčšom strese ako ty, hoci ja som v najväčšom. –Ten div že nepraskol od nedočkavosti,-zasmial som sa nafingovane.

Babka súcitne povedala: -No to si viem predstaviť. Odmala bola nedočkavosť jeho silná stránka a čím je starší tým horšie to s ním je. –Veru,-rehotal sa žoviálne dedko a napil sa z limonády, ktorú im ponúkla moja mama. –V pondelok odlietam do Paríža. –Ty nesmieš odletieť!,-zhrozil sa starý otec, ale náhle zabudol, lebo uvidel svojich dvoch ďalších vnukov, Martina juniora a Daniel. Junior bol mladší o rok a Dano zas o rok starší, čím bol najstarším vnúčaťom Beatrix a Žigmunda. Mali jedenásť vnúčat, ale uprednostňovali prvorodených svojich detí. O chvíľu nato dorazil strýko Tomáš, najmladší otcov brat s dvadsaťročnou Sonkou, mojou sesternicou  a potom sa to začalo plniť širšou rodinou. Takéto rodinné stretnutia, kde sa kľudne zúčastnilo aj tridsať ľudí neboli nezvyčajné, ba dokonca sa konali každé dva týždne skoro. Zvykom bolo, že okrem dedka a jeho dvoch bratov prišli aj jeho traja –poctiví- bratia, strýcovia Jur, Michal a Tonko. Tonko, takmer trpasličí doktor ktorý rád operoval za úplatky, Michal, právnik podplácaný kade kým a Jur, riaditeľ prestížnej školy, ktorý pre korupciu bol schopný všetkého. Aj keď nepatrili k podnikateľskej vetve Fordovcov ako my, každého stretnutia sa zúčastnili, aby vedeli od ktorých ľudí si môžu vydýchnuť, a na ktorých si dať pozor. Medzi poslednými dorazil Parôžtek, ocov slizký poslíček, ktorý mu pomáhal v stalkingu spoločne s dcérou Fernandou, mimoriadne vyspelou tridsiatničkou. Sotva polovica zúčastnených poznala pravý účel stretnutia. Zvyčajne sa každé stretnutie predĺžilo do hlbokej noci, kedy už boli všetci ožratí a sfajčení, a tak vždy prespávali u nás, a ráno odišli. Mama preto bola v kuchyni od rána do večera. Dlhý stôl sa roztiahol na dvadsať miest, jedla v ňom iba užšia rodina.

Oco zabuchol dvere na kuchyni. Bol tam on, ja, mama, starí rodičia, Hubert, Oto, strýkovia s deťmi, Hubertov syn a niektoré Otove vnúčatá. Oliver zatiaľ musel ostatných pomaly podnapitých starých mládencov a babky zabávať hrou na saxofóne a oplzlými vtipmi, ktoré aj keď zneli trápne, všetci sa na nich do sýtosti vyrehotali. Mama rozložila tri misy s krémovou polievkou po celom stole, spravidla si nabral pán domu ako prvý a pani domu ako posledná. Ja som sa díval do očí namyslenému študentovi informatiky, môjmu bratrancovi Juniorovi. Veď Junior, krásny blondiačik s tvárou anjela a ideálnym telom, vzor gréckej kalokagatie, kto iný by ho bol nechcel! Vedľa mňa po ľavici sedela Sonka, kráska s egyptskými vlohami po matke a predurčená ku kariére umelkyne. No a vedľa juniora sedel vypracovaný vysokánsky Dano, vždy pekne elegantne upravený a tonou voňavky, ale príliš nesamostatný na to aby si mohol nájsť priateľku, čo by ich na každý prst bol mal desať. Druhokolenných bratrancov a sesternice som dobre poznal: Zuza, Sandra, Emma, Ben, Freďo, Števo, Angela a Dominik, synovia a dcéry ocových bratrancov a sesterníc.  Dievčatá tu ale neboli, oco mal zrejme pravdu, že ich Julo spratal pod koberec. Nedokázal som sa plnohodnotne pri jedení sa zapájať do vrelej vravy svojich rovesníkov. Sonička si ma cez elegantné špirály skúmavo poprezerala a štuchla ma: -Hej, bratranček vidím že sa s tebou niečo deje.

-Ale nič, to nič nie...

-Koho sa tu snažíš oklamať? Nato ťa poznám až príliš dobre, tak vyklop to,-zapojil sa junior a pritiahol i Danovu pozornosť. Jemne posunul vázu ružových ľalií a pridal si trocha polievky.

-Nebudem to tu rozoberať,-rázne som zamietol akúkoľvek snahu o rozhovor. Freďo z druhého kolena si to všimla a začali sa na mne smiať. Mama začala podávať lososa s marinovanou omáčkou a čili polevami so zemiakmi a chlapom klobásy. Áno, Fordovci boli Maďari, transkripcia pôvodná bola Főd. Možnože práve prílevom migrácie na konci devätnásteho storočia, následným návratom uhorských imigrantov a nevzdelanosťou vtedajších sociálnych pracovníkov, ktorí poznali len americké meno Ford sa meno zmutovalo do podoby Ford. Niektorí Fordovci sa v súkromí výlučne bavili po maďarsky, jednak preto aby im nikto nerozumel, preto používali rumunský prízvuk a sem-tam prepínali aj na sikulskú maďarčinu, aby aj nejakého poslucháča rýchlo zmiatli. Nagypapa Főd pochádzal z Debrecína a bol to on, kto založil dobre organizovanú dílerskú skupinu, ktorá sa síce javila byť prominentná a bola súčasťou smotánky, ale v skutočnosti mali iné zábavky, pretože ich činnosť bola samozrejme nelegálna. Neskôr sa niektorí slušnejší členovia rodiny, ako bol napríklad môj dedko s niektorými bratmi odčlenili. Gény sa však nezapreli lebo oco sám pracoval oficiálne ako manažér a teda vedel veľmi dobre právo zneužívať, aj keď nebol díler. Nagypapa Főd, čiže môj prapradedo založil organizovanú skupinu spolu s bratmi a niekoľkými priateľmi pred viac ako sto päťdesiatimi rokmi na spratanie nepohodlných osôb za samozrejme číro obchodným ziskom. Nedalo by sa teda povedať že by patrili k tej klasickej vetve mafiánov, pretože neboli mafiáni, iba ľudí vydierali a pašovali zbrane. Iste, nedá sa povedať, že by nikto z nich už nebol zažalovaný alebo nezlyhal, podstatou však bolo, že ich činnosť nebola tak úplne nelegálna. Každý jeden Ford bol ziskuchtivý mamonár, ktorý sa nerád delil, ale rád bral. Nikto nikdy milých prominentných, cnostných kráľov neobvinil z vymáhačskej činnosti, čo bolo dodnes záhadou.  Vlastne tú činnosť v našej vetve okrem tatka a strýka Tomáša, s ktorým sa striedali nikto nerobil. Nebodaj, ak by sa bol objavil nejaký poliš, ktorý by vyňuchal ich stopu, tak by ho spratali pod koberec, korupcia predsa hýbala svetom. Poviete, si zastarané metódy. Fordovci však šli s dobou, od brutálnych popráv počas Maďarskej revolúcie upustili, z členstva Horthyovských donášačov sa stali členovia ŠTB a neskôr SIS, no dnes už tí mierumilovní, ako napríklad oco nemlátili, iba peniaze vymáhali od svojich klientov presvedčivým vydieraním, ťažko povedať, či šlo o vyhrážanie. Boli jedny z posledných veľkých organizovaných rodín, a hocikto by sa bol čudoval, že im to vydržalo až do roku 2019. Napriek tomu boli rozbití. Slušná a spravodlivosťou zaslepená dedkova podnikateľská vetva a na druhej strane klasická a nebezpečná pašerácka banda okolo Jula Každému prišli tak trochu divní kvôli ich veľkému počtu a vďaka majetku boli jednoznačne najbohatšia Bratislavská rodina.

-Ako to dopadlo s tým doktorom Edvardovom?,-opýtal sa nenápadne oco Tomáša

-Jedna formula z rímskeho práva stačila,-odvetil napchávajúc sa už druhým kúskom lososa, hral sa na slušného a tak od taniera plného voňavých jaterníc radšej upustil. –Starý Steiner bol taký šťastný, na druhý deň došiel s troma kilečkami, takže sa delíme pol na pol. Lakomému Tomášovi sa to ale príliš nepozdávalo a tak sa začal naparovať. Dedo však syna bleskovo zastavil. -Chlapci, načo sa toľko bavíte o biznise, za chvíľu už aj tak to nebude vaša vec,-zahriakol Žigmund synov a Beatrix mu kývala hlavou. Radšej si pochutnávajte na výbornej kuchyne mojej nevestky! Babka sa rada pichala do zadku každému, komu mohla. Pohnutý život kozmetičky, ktorá sa niekedy okolo päťdesiatky opustila a naplno sa oddala plastickým operáciám. Medzitým Junior veľmi nenápadne poškúlil na mňa rozoberajúceho nejaké pičoviny o firme s autami s Danom a naznačil mi, či by sme sa nemohli ísť porozprávať len my štyria. Naznak som raz mrkol očami, čo znamenalo áno. Počas výdatného gurmánskeho zážitku sa fľaše vína míňali jedna za druhou. Po večeri, kedy si každý precvičil jazyk viac než dosť sa prejedol i prepil a sme sa s Danom, Juniorom a Soňou snažili nenápadne preniknúť do mojej izby na poschodí. Pritom si nás všimol podgurážený Parôžtek a zahlásil: -Podívaj sa Adrián, ak jej budeš lízať piču, musíš takto... keď mal vypité vedel byť skvelý herec, ale pritom akú si robil hanbu sa to nedalo porovnávať. Zvyknuto som zmätene pokyvkal hlavou a odcupitali sme si to hore. Ocko drgol  strýka Joža: -Pozri, Joži, už idú aj sami. –Ja som to vravel,-povedal Tomáš a sadol si vedľa svojej mladšej dcéry Táni. Strýko Martin so skormúteným výrazom pozeral na bratov: -Ale zrejme nie sú jediní, ktorí už majú taktiku naplánovanú. Kradmo hľadel nenávistne na deti svojich bratrancov a sesterníc, ktorí práve vychádzali z jedálne.