Moralista

4.4

Od tých travesty udalostí, ktoré boli s prestávkami trikrát ubehol takmer jeden celý týždeň. Nadobudli sme nové poznatky. Raz som sa zahral na podplácavého poručíka, inokedy zas na starú zhovievaú psychologičku, ktorá vzala trocha podozrievavého Bena do kaviarne, kde sa jej otvoril. Pocit akej si moci nad tým, že o nás v skutočnosti nevedia a my si veselo získavame informácie o nich ma svojim spôsobom utešoval. Bola to pre mňa hra, ale stále len hra v realite. Utekal som aspoň od rodinných problémov a smútkom za Viktóriou. Práve tá mi v sobotu mala prichystať veľké a úžasné prekvapenie. Oliver bol na sústredku z tenisu, takže od stredy nebol doma a Kubo si domov zvykol vodievať svoju priateľku, Veroniku, veľmi milé dievča, no na mňa až priveľmi umelecké. Oni dvaja si ale zjavne rozumeli a tak som sa mu do toho nekafral. Ja som bol ten posledný, ktorý mal v tej dobe rozdávať recepty na dobrý vzťah.

Bola síce sobota, no ja som musel do archívu ísť aj tak, nadrobiť si vraj nejaký ten zameškaný deň, ktorý však mal už vyššie spomínané dôvody. Bol by som si to domov vykročil aj pešky, Dano ma postavil na nohy a ja som mal v poslednom čase veľkú pohybovú energiu v sebe. Nabíjala ma ňou i Viky, ktorá mi vždy po večeroch rozprávala jej veselé príhody i dobré správy. To by tu však nemohol byť môj zanovitý otec, ktorý rázne povedal, že ma odvezie. Nemohol som nič robiť. To by bolo zas v inakšom prípade doma kriku. Bolo okolo pol piatej, keď som nastúpený čakal pred archívom. Nemusel som našťastie dlho, rýchlo som zbadal tatkovo auto, ako rýchlo brázdi kopce v Podhradí. Na spolujazdcovom sedadle sedel Oliver a bol značne unavený a strápený po náročnom sústredení v Liptovskom Mikuláši, pretože ho neprebralo ani silné ocovo cúvnutie. Mávol som mu rukou a chystal som sa nastúpiť. Otvoril som dvere a vyskočil som od radosti. Ležala tam ukrytá Viky, aby som si ju nevšimol. Hneď sa usadila a vystrela pred seba ruky, aby ma objala. O stotinu sekundy som už sedel v aute a začal som sa s ňou náruživo bozkávať. –Ach, Viky! Čo tu robíš?! –Neprídeš ty za mnou, prídem ja za tebou, vrabček!,-bozkávala ma. Oco sa len usmieval a keď sme došli domov, prebral ma. Začal som sa ich všetkých vypytovať: -Oco, ty si o tom vedel? A ty, ako, ako... –Máš otázky, všetko ti poviem,-milo mi prízvukovala Viky a trhla mnou. Naradovane sme vošli do domu, tatko zatiaľ preberal ospalého Olivera. Mamu som ani nepozdravil, zaregistrovala ju iba Viky, ktorá sa jej slušne pozdravila. Tá sa tiež iba dobrosrdečne pousmiala, ale skôr očakávala príchod svojho milovaného Oliverka než mňa s Viky. Aj ona o tom vedela. Rýchlo sme vtrhli ku mne do izby, kde už mala Viktorka svoje dva kufre, jeden čierny a druhý biely. Nepremýšľal som nad ničím a zjavne ani ona. Zabuchol som dvere a naradostene ju vystískal. –Ach, Viky! Ako som rád... –Pšššt!,-dala mi hebký ukazovák na ústa. –Načo tie slová? Potom mi strhla okuliare a pricucla si ma k sebe. Následne som jej vložil jazyk do úst a vášnivo sme sa bozkávali. Ona mi zatiaľ siahala rukou pod nohavice, druhou ma hladkala po tvári. Ja som podvedome odopol opasok, z nočného stolíka nenápadne vytiahol kondóm a rýchlo som si ho nenápadne nasunul a popri tom som ju rukami držal za líca. Viktória sa zvalila na posteľ a celá červená začala vzdychať, keď som začal rýchlo návalovo prenikať. Bizarný a po dlhej dobe výborný sex som si užíval spolu s Viky, ktorá každým ďalším vpychom hlasnejšie ochkala, až na koniec skríkla: „Už budem! Okamžite som sa do nej vysemenil. Obaja sme ešte odbafkávali, vydychávali a navzájom sme sa pobozkali. Naradostene a ešte stále nadržane som odvetil: -Áno! Viktorka, toto mi chýbalo! Bolo to skvelé! Ona opätovala: -Tak dobre si ma dlho neurobil, Andy. –Iste, Viky, ani ja, ach, do piče, to je ako liek! Bez zaklopania vošiel tatko: -Ad, poďte na ve... My sme ležali v posteli prikrytí a rukou som sa jej prehrabával vo vlasoch Al sa začervenal: -Prepáčte. –Oci, chcel si niečo? –Nie, nie, kdeže, len v-e-če-ra,-rozpačito koktal oco: -Tak ja radšej pôjdem. –Zavri!,-zasmial som sa a potom sme sa začali spoločne smiať. Keď už sme si ako-tak skrotili city, spýtal som sa starostlivo: -Stále tomu nemôžem uveriť! Ako? Ako? –Spravila som si všetky skúšky, bol to zabijak, ale zvládla som to. Keďže na Kuba som mala číslo, skontaktovala som ho a on následne upovedomil tatka. Chcela som ťa prekvapiť! –Dobre, dobre, no a...Na ako dlho sa plánuješ zdržať? –Povedzme, že som nám obom umožnila externé štúdium!,-lišiacky sa usmiala Viky a ja som ju znova pobozkal. Konečne bola zas tu! Ach, ako mi chýbala moja milovaná Vikinka so svojím úprimným úsmevom a bezstarostným spôsobom života, aký som ja už dlho nepociťoval.