Moralista

5.5

Dohodli sme sa, že niečo vykonáme ešte štvrtok v ten týždeň. Boli sme sa na okresnú políciu popýtať, že čo a ako. To však nikto z nás netušil, že naše strohé vypytovanie sa a ničím nezvyčajný zjav neostal bez povšimnutia, a že naše plány sa mohli dostať do veľkého ohrozenia a dokonca sa vôbec nemuseli realizovať.

Benjamín bol vtedy v meste, pracoval totiž ako čašník v jednej kaviarni a dnes mu končila dopoludňajšia šichta o dvanástej. Nuž sa pobral domov, večer mal mať totiž určité porátanie s nejakými chalanmi z Ostrova. Nastúpil na električku, aj tak musel ešte prestupovať, ale nevadilo mu to. Sedel pri kraji a vzadu, tak ako všetci vyvrheli, bezdomovci či asociáli. On rád načúval rečiam tých vymetených ľudí, ktorí obľubovali práve zadné časti zadných vozňov starých električiek. Ako tak sedel, všimol si ako istí dvaja mladíci vychádzajú z polície a jeden z nich držal nejaké papiere v obale. Tí dvaja som bol ja s Danom, ale my sme si ho nevšimli, koniec koncov bol v električke. Benjamín mal však výborný zrak a vedel dokázať rozpoznať človeka na míle, pravda, aj keď Dana v prestrojení na tej nekvalitnej fotke nerozpoznal. Dano vedel koľká bije a rozbúšilo sa mu srdce. Oblial ho studený pot a odklopil zrak. Podoprel si hlavu a bezducho sa pozeral do zeme. Ani hlásenie ďalšej zastávky, ani dve hlučné bezdomovkyne, ktoré si sadli zaňho ho nevyviedli z miery. Cítil, ako sa mu do očí navalila krv, ako mu len tak-tak nepraskla cievka. Silno stlačil hlaveň sedadla pred ním, ktoré bolo voľné. Pociťoval nevoľnosť, žalúdok mu začal vyhrávať snáď Mozarta a Vivaldiho zároveň. Bol si na smrť istý tým čo videl. Tí dvaja sa skutočne opovážili? Oni to dokázali?? Čo ten Dominik pokašľal? Ako to, že bol v takom sklze. Všetko predsa šlo ako po masle, tak kde sa stala chyba? Ak majú skutočne dobré materiály, je po nás. A otec ho zabije, určite. Ten to vôbec neznesie. Vyhodí ho z domu, áno už to vidí, ak ho vôbec pustí živého odtiaľ. Zlyhal. Áno, Benjamín Főd a jeho traja podarení bratranci zlyhali. Ukázalo sa to, kým v skutočnosti boli. Neboli takí šikovní, ako si mysleli. Posralo sa to.

Ben už už prepadol totálnemu zúfalstvu, v tom ho však prebudilo hlásenie ďalej zastávky. Mýto. Áno, Mýto. Mýtne. Za vstup do mesta sa platilo mýtne. Tak je to aj u nich. Nezaplatíš mýtne, nič nedostaneš. A oni ich presrali. Aj tak. Bez mýtneho. Nie nie, takto to nebude. Ak nejde mýto platiť po dobrom, tak sa zaplatí po zlom! Ešteže Benjamín tú zástavku vystupoval, určite by bol všetkým za blázna, lebo sa nahlas začal rehotať ako nepríčetný. Hneď ako vystúpil, poponáhľal sa podchodom na autobus a keď už v ňom sedel, celý bez seba zavolal Dominikovi a zahlásil: -Počúvaj, tatko dnes ide s mamkou do divadla a ségra nevie o ničom, zorganizuj pls chalanov a dojdite! Mám zlé správy, ale mám už plán ako ich obrátiť v náš prospech!

Ben počítal poobede hodiny, kým bude pol ôsmej, ako sa dohodli. Jeho sestra ešte nebola doma a Július s Nadeždou sa vyparili ešte pred siedmou. To tiež znamenalo, že tak skoro sa nevrátia. Vyložil si nohy na stôl, zapáli cigaretu a spustil si svoj mix na youtube. Užíval si chvíľku plnými dúškami, až kým mu nezazvonil mobil. Bol to Dominik. –No poď, koktko, dvere otváraj! Ben mu šiel znudene otvoriť. Boli tam všetci traja, Pišta s Freďom dnes vyzerali prekvapivo celkom triezvo. Po oficiálnom zvítaní sa sa traja dnes nevzyčajne tichí mladíci odobrali do obývačky a Benjamín zatiaľ siahol po fľaši rumu a každému nalial. –A kde máš ségru?,-spýtal sa vnímavý Dominik,-a ozaj, vaši? –Mám v paži, šli dakam do mesta do divadla vraj či čo. A to znamená, že sa určite skôr jak pred polnocou nevrátia. A Kamka je v izbe, vraj nejaký projekt do školy z geografie či čo to musí robiť. –Chúďa, musí chodiť do školy,-uškrnul sa Pišta. Benjamín položil fľašku na jednu z vitrín v obývačke a zatváril sa celkom pobavene. –Hej no, ale tak ona to chcela. –Mohla ísť aj na inú strednú,-navrhol Freďo a s Pištom sa chystali znova smiať, Benjamín ich však tentokrát prebodol pohľadom. –Ne, nemohla. Ségra má z tejto rodiny v hlave najmenej nasraté. –Pokoj, pokoj, Benjamínko,-krotil ho ironicky Pišta a s Freďom sa začali znova smiať. Ben nemal na nich náladu, skôr im chcel všetko vyšplechnúť do oči, aj ich spoločné zistenia s Dominikom. –Čušte do piči! Nevolal som vás sem, aby ste sa ujebávali! Smiech by vás mal prejsť, kokoti! –Hej hej čo nám nadávaš, dnes sme ešte celkom v pohodke,-ohradil sa Freďo. Dominik bol dovtedy neaktívny a klepkal si prstom na ciferníček svojich hodín. Nakoniec sa však prebral k životu aj on a tresol päsťou o drahý vyrezávaný ebenový stôl. –Kurva, počúvajte ho! Dosť ste toho vy dvaja posrali, tak držte krucinál huby! Obaja sa utíšili. Od posledného pre nich kontroverzného stretnutia, kedy museli opustiť Dominikov byt z neho začali cítiť väčší rešpekt. Benjamín si odgrgol z rumu a spustil spŕšku vulgarizmov, ktoré predchádzali jeho dlhočiznému monológu. –Posrali ste to, naposledy vám hovorím! Kebyže máte aspoň trocha rozumu a nejste furt najebaní, tak vám asiže logicky dojde, že kto to bol kurva. To fakt akože ste až takí vymytí, že ste nezistili, že to bol všetko Daniel v prestrojení? Fakt ne? Ach, ale čo sa ja vôbec divím. Keď si furt fetíte akoby ste aj mohli. Čo všetko ste mu vytárali? Čo všetko?! Teraz sme v riadnej piči chalani, hlavne kvôli vám dvom. Načo ste sa vôbec do toho jebali? Načo?! Hlavy vyfetované vygumované!! Všetko sme mohli poriešiť iba s Domom bez vás dvoch, obyčajných šaškov, ktorí všetko sťažili. Pišta s Freďom sa cítili previnilo, keď boli triezvi, nesprávali sa príliš agresívne a tak len zahanbene načúvali opodstatnenému bratrancovmu hnevu. –Ale my, my dvaja sme to tiež dojebali, Dominik. Vravel si, že to bude čoskoro, kedy si myslel čoskoro? –Zajtra,-sucho utrúsil Dominik. –Veď boha nepanikár toľko, ešte som nezískal celkový prístup ku všetkým dátam. A okrem toho, ty si pochodil vôbec tie krčmy, čo si chcel? –Jasné že hej. Ben sa zrazu odmlčal a chcel odkloniť od tejto témy, Dominik sa však nedal a spýtal sa ešte dôraznejšie: -Vybavil si čo si chcel? Vybavil si čo si chcel? Ben aj naďalej mlčal a Dano stále viac a viac nástojčil: -Kurva, Ben, pozri sa na mňa. Tak vybavil si!! –Ti vravím, že nás prechcali. Kokoti pojebaní vymrdaní skurvení!,-rozkričal sa znova jedovito, no zároveň zúfalo Ben a po líci mu stiekla slza. –Je to márne!! Chápeš?! On tie dlžoby nejak musel splatiť alebo ja neviem čo, kokot skurvený! Bol som všade, kde som si bol istý, že ich mal mať, ale všetci mi len povedali, že žiadny taký tam sekeru nemá, aj keď som im vykecal všetky jeho prezývky. –Všetci sme to posrali,-preglgol sucho Dominik a stuhol. –To ale znamená, že... –Nevrav mi, nevrav mi, Dom. Všetci ideme do lochu, neviem kedy, neviem kde, hocikedy po nás poliši môžu dôjsť. Hocikedy. Hocikde. Teraz precitli aj zadumaní Freďo s Pištom. Pišta si odpil z rumu a ustráchane sa opýtal: -Jakože máme byť teraz čistí či čo? –Buďte, ak už nič viac, aspoň nič neberte, aby vám poliši na to nedošli. Musíme cúvnuť, nerád to hovorím. Zlyhali sme a nepomôže nám, ak sa budeme vzájomne obviňovať, musíme prijať prehru. Boli šikovnejší a ščítanejší, dokázali to,-povedal so smútkom v hlase Dominik. Ale on nebol veľký egoista, horšie to znášali práve Freďo s Pištom.

Keď si spoločne naliali aj druhý pohárik a naraz ho vypili, vošla do spojenej obývačky s kuchyňou snehovo biela Kamilka. V očiach mala žiaľ a smútok, očividne plakala. Benjamín si to samozrejme všimol, lebo sedel rovno oproti kuchynskému pultu a zakričal na ňu: -Kamka, si v poho? –Hej, hej, len som nejaká unavená. Lieky mali v kuchyni v špeciálnej poličke, ktorá bola zamknutá na voľne visiaci kľúčik. Kamilka ho vzala a otvorila skrinku. Benjamín bol skokom pri nej a schytil ju za pás. –Sestrička, čo to robíš? –Ale nič, Ben, upokoj sa, iba acylpyrín si chcem dať, snáď ma to prejde,-ubezpečovala ho mŕtvolne vyzerajúca sestra. –Si zlá klamárka, Kamka. No tak, vyklop to. Čo sa stalo? Kamilka sa odrazu rozplakala a vrhla sa milujúcemu bratovi do náručia. Ten ju hladkal bradou po hlave. –Rišo? Niečo s tým kokotom Rišom? –Odišiel zo školy, neviem ako! Ževraj mu nemohla dať, to čo potreboval. Ale určite v tom má prsty Albert, na to by som vzala jed, Benny. On to určite celé spravil. S riaditeľom sú kamoši, určite ho nejak presvedčil a mohol zastrašiť aj starého Petráša. Načo je celé toto sprosté súperenie dobré? Nemôžete byť ako jedna normálna nerozkolená rodina? Benjamín schytil vtedy sestru za lakte a prenikavo sa pozrel do jej veľkých hnedých očí svojími ľadovo modrými. –Choď si prosím ťa ľahnúť, dobre? Nechaj to už na mňa, ja to tým kokotom dám ešte vyžrať, uvidíš! –Nie, nie, Benny, prosím ťa nie. Nechaj to tak! Ešte budeš mať problémy! Benjamín ju však už nepočúval a rozhorčene napochodoval späť do obývacej časti. Počkal, kým jeho skormútená sestra pomaly odkráča po schodoch hore a začal znova hrešiť. Dominik ho upokojoval. –Čo sa stalo?! –Sviňa pojebaná! Skurvený Albert! Skurvený Albert!! Zničil mojej ségre vzťah!! Toto tým parchantom už ale definitívne nedarujeme! –A čo chceš robiť?,-spýtal sa pohotový Pišta. –Dobrá otázka. Viem presne čo chcem robiť. Celé to má aj tak na svedomí Adrián. Kebyže nepríde, tak sú dosratí a nič nepodniknú. Presne tak, on nám úplne všetko dojebal. Takže teraz ho pošleme pekne tam kam patrí. Do veľkej Piče s veľkým Pé! Dominik mal o do nepríčetnosti rozzúreného bratranca strach a tak mu chcel položiť ruku na rameno a ukľudniť ho, Ben ho však agresívne odsotil a spustil. –Domo, ne, nechaj ma! Iba to zhoršíš! Ja idem pripraviť káru, ty zisti, kde sa práve nachádza a vy dvaja, tu máte kľúč, choďte do tatkovej pracovne, najspodnejší šuflík v skrini pri okne. Vyberte tie krásky a ideme na lov!! –Zbláznil si sa, Benjamín?,-pohoršil sa ešte stále jedine racionálne premýšľajúci Dominik. –Áno, áno zbláznil som sa! Je mi to fuk, čo si o mne teraz myslíš, buď ma podporíš alebo ne! Uvedomte sa, čo iné ich zastraší?! Čo iné?! Hlava vodcu!