From another world

12 - Cameron

Keď Gwendolyn zaspala na gauči, nemohol som z nej spustiť oči. Bola tak moc roztomilá a nevinná. Vyzerala akoby ju stvorili samotný anjeli a nedopatrením ju poslali na Zem. Dlho som k ním domov chodil za Willom, aj keď som sa podvedome tešil že ju tu uvidím. Neuvedomoval som si, že som začal hľadať výhovorky len aby sme s Willom šli k nim domov, vždy som ju chcel vidieť. Potreboval som vidieť tú jej anjelskú tvár. Postupom času sa Will stal vlastne výhovorkou, prečo som bol u nich bol tak často na návšteve. Pravým dôvodom vždy bola moja krásna Gwen. Skutočne dlho som si to nechcel pripustiť, ale teraz... áno, milujem Gwen, sestru môjho najlepšieho kamaráta. Zbožňoval som iskričky v jej krásnych hnedých očiach. Vždy som videl presne ako sa cíti. Z tých nádherných orieškových očí sa dalo vyčítať všetko, keď ste vedeli ako čítať. Miloval som odraz slnečných lúčov v jej očiach. Oči jej vtedy ešte viac zbledli a pripomínali karamel. Jej dlhé tmavé vlasy jej vždy padali do očí a ju to vytáčalo. Vyzerala tak moc zlato keď sa s pokrčeným nosom snažila odfúknuť jej nezbedné vlasy preč z jej dokonalej tváre. Jej jemné kučery hnedej farby pripomínajúcej až čiernu, som neskutočne miloval, vždy keď som tú jej hrivu zbadal, mal som chuť sa s jej prameňmi vlnitých vlasov hrať. Ale to som nemohol. Bola to predsa mladšia sestra môjho kamaráta. 

Teraz, keď ma Will prekukol a pozná pravdu, je to o dosť jednoduchšie. Čakal som že ma zbije, vyhodí, predá satanovi a už nikdy so mnou neprehovorí, ale na moje počudovanie mi ešte aj pomáha. Som rád že to chápe. Láska je slepá a to, že mi osud vybral práve Gwen nie je moja vina. 

Sledoval som jej tvár a hladil som jej vlasy pokiaľ pokojne spala. Film ktorý vyberal Will ma už absolútne nezaujímal. Celý môj vesmír sa točil iba okolo toho spiaceho anjela vedľa mňa. Vlasy mala tak jemné a jej bledá pokožka vyzerala akoby bola z porcelánu. Vyzerala tak krehko, bál som sa jej dotknúť, čo ak by sa mi rozbila v náručí.. Trochu som sa bál že sa zobudí, ale jej pravidelne dvíhajúci sa hrudník a zalepené očné viečka ma presvedčovali že tvrdo spí. Aj keď by som sa radšej strácal v jej čokoládových očiach, musel som si vystačiť len s jej spiacou tvárou. Ako omámený som pozoroval kontrast medzi jej bledou pokožkou a tmavými mihalnicami. Bola prirodzene krásna. Jej malinové pery ma hypnotizovali už len tým že existovali. Tak moc som sa ich túžil dotknúť. Ale nemohol som. Zatiaľ nie.

,,Kroť ten pohľad brácho" počul som Willov hlas cez jeho hlasný smiech. ,,Pozeráš na ňu ako na najväčší poklad tento Zeme" pokračoval Will. ,,A nie je ním?" odpovedal som potichu s pohľadom stále na jej jemnej tvári a úsmevom na perách. Pre mňa bola ako zázrak, najväčší poklad tejto Zeme boli pre ňu až moc slabé slová. ,,Bože ty si zamilovaný viac než po uši, začínam sa báť či nebudeš chorý láskou" povedal cez smiech starší brat toho dokonalého stvorenia ktoré pre mňa momentálne znamenalo viac než celý vesmír.  

Pozrel som na Willa ktorý sa usadil na gauč a venoval pozornosť filmu. ,,Chorý láskou?" spýtal som sa so smiechom. ,,Presne to si ako sa tak na teba dívam" odpovedal a ani sa neuráčil odtrhnúť pohľad od televízora. ,,Mal by si ju niekam pozvať" povedal po chvíli ticha. Ja som už samozrejme znova skenoval jej bledú tvár. 

,,Hm?" 

,,Áno, mal by si s ňou niekam ísť. Nech sa posuniete. Takto sa stretávate len tu, a nemyslím si že ona v tom vidí niečo špeciálne. Isto si ani nič nevšimla. Keď chceš aby sa do teba zamilovala, musíš aj niečo robiť a nie len ju pozorovať na každom jej kroku."

,,Dobre ale to nie je také jednoduché."

,,V piatok mám ísť pre ňu do školy pretože ideme niekam na návštevu, vraj to bude 14 rokov čo nejaký syn maminej kamarátky zomrel a musíme tam ísť lebo mama to od nás chce. Požičiam ti moje auto a pôjdeš pre ňu ty, aspoň na chvíľu budete spolu sami. Čo povieš?"

,,A čo povieš rodičom? Prečo pre ňu nemôžeš ísť ty."

,,Niečo si vymyslím."

Usmial som sa na svojho najlepšieho kamaráta a ďalej venoval svoju pozornosť tomu anjelovi a ďalej som jej hladil vlasy. Keď som sa dotkol jej líca, usmiala sa a pritúlila sa k mojej ruke na jej líci bližšie. Usmial som sa a pohladkal som ju po jej jemne ružovom líci. Prekvapilo ma keď zdvihla hlavu a položila si ju na moju hruď. Len tak, sama od seba. Aj keď v spánku ale aj tak. Bol som nadšený ako malé dieťa na Vianoce. Ruku si uložila vedľa svojej hlavy, podotýkam, na moju hruď. Objal som ju okolo pliec a pritiahol si ju bližšie. Bez rozmýšľania som jej rýchlo vtisol bozk do vlasov a privrel som oči. Nechcelo sa mi spať, len som si chcel naplno užiť takú vzácnu chvíľu. 

,,Máš šťastie že spí ako medveď v zime" povedal s úsmevom Will. Aj by som zabudol že tu ešte je, keby sa neozve. Nad jeho poznámkou som sa zasmial a znova som začal hladiť líce toho pokladu v mojich rukách. 

,,Odnesieš ju do izby? Musím ťa využiť keď si tu pretože mne sa nechce a mamu by porazilo keby ju uvidí spať na gauči. Na svoje malé dievčatko nedá dopustiť" povedal po skončení filmu Will. ,,Ani ty na svoju malú sestričku nedáš dopustiť tak sa teraz nepretvaruj" povedal som potichu so smiechom. Nechcel som ju zobudiť. ,,To je tiež pravda..ale ja to tak nepreháňam" odpovedal so zívnutím Will. 

Opatrne som sa posadil aj s Gwen na rukách. Chytil som ju ako nevestu a postavil som sa. Bál som sa že sa zobudí, ale jediné čo spravila bolo nespokojné zamraučanie. Will išiel predo mnou a otvoril mi dvere od jej kráľovstva. Mala naozaj peknú izbu. Vyžaroval z nej pokoj a bolo v nej toľko z Gweninej osobnosti. Pamätám si, ako keď bola malá, chcela do svojej izby hojdačku. Nikto nevedel ako ju to napadlo ale ona bola tvrdohlavá a nedala s tým pokoj do kým nemala v izbe na strope zavesenú vajíčkovitú hojdačku do ktorej som sa jej tu chodil vyvaliť aj ja. Stále ju tu mala. Pousmial som sa nad tým a uložil ju do postele. Will niekam zmizol, ani som si nevšimol kedy odišiel. Keď som ju chcel prikryť, chytila ma za nohu a otočila sa smerom ku mne. Stále spala. ,,Pusti ma Gwen" povedal som po tichu so smiechom. Moje srdce plesalo ale ja som potreboval ísť spať. Naklonil som sa bližšie k nej a ona mi dala ruky za môj krk. Držala sa ma ako kliešť a nechcela ma pustiť. Čo to dnes s tebou je Gwen, pomyslel som si s úsmevom a s menšími komplikáciami som sa vyslobodil z jej slabučkého zovretia. Už som chcel odísť, ale nedalo mi to a dal som jej pusu na čelo pričom som jej zašepkal dobrú noc maličká a odišiel som za Willom. V poslednej dobe som u nich naozaj ako doma, neuveriteľné.