From another world

24

V ďalšie ráno sa mi vstávalo veľmi ťažko, neviem či to bolo vedomím, že na ďalší deň idem s hnedovlasým kamarátom môjho brata vonku, dokonca by sa to dalo nazvať aj ako rande, alebo to bolo len tým, že bol pondelok. Večer som našťastie stihla Harrymu zavolať a oznámiť mu, že sa pôjdeme po škole niekde najesť, pretože mu musím veľa vecí povedať a potrebujem radu. Harry samozrejme súhlasil a dokonca aj počká na vysvetlenie, prečo som sa tak rýchlo rozhodla že niekam chcem ísť. 

,,Krásne ráno srdiečko" povedal milý hlas patriaci Ericovi. ,,Ahoj, blondie" usmiala som sa. Eric vyzeral ako vždy dokonalo, Boh vie či vôbec niekedy spí, za to ja, keďže som sa práve zobudila, som vyzerala ako strašidlo. Bola som ešte v polo-spánku, vlasy mi trčali na všetky svetové strany a moje orieškové oči boli ešte zalepené a privreté. Nechápala som ako sa pri pohľade na mňa dokázal usmievať. ,,Pekné pyžamo" povedal keď som sa vymotala z teplučkej postele. Pozrela som sa svoje modré pyžamo s jednorožcom ktorý hral na gitaru a vyzeral akoby sa snažil zapadnúť do metalovej kapely, a so smiechom som poďakovala. Ani mi nenapadlo sa hanbiť, prečo aj? Eric sa usmieval a počkal kým sa prezlečiem. 

Keď som vyšla z kúpeľne, kde som sa prezliekla do čiernych legín a čierneho obtiahnutého trička s krátkym rukávom, Eric stále čakal v mojej izbe. Prešla som k stolíku kde mám veci na maľovanie, česanie a zrkadlo. S maľovaním som to nikdy nepreháňala, a nikdy mi to ani moc nešlo. Vždy som si dala len špirálu a spodné linky. Vďaka dlhým mihalniciam to vyzeralo dobre a ja som bola spokojná. Moje tmavé vlnité vlasy som si rozčesala a nechala som ich padnúť na moje plecia. Zo skrine som vytiahla čiernu koženku a obliekla si ju. ,,Vyzeráš krásne" povedal Eric. Nadvihla som naňho obočie a odvetila : ,,V jednoduchosti je krása." Objala som ho, vzala si tašku a zišla som do kuchyne.   

Cestou do školy som rozmýšľala. O všetkom čo sa v poslednej dobe udialo. Milujem ducha. Nemám poňatia ako to vníma on. Do mňa sa zamiloval iný chlapec. A môj najlepší kamarát a starší brat sú do seba zamilovaní až po uši, a vidno to na nich. Prečo sa veci tak skomplikovali? Žila som nudný pokojný život a zrazu je všetko hore nohami. Nemám toľko času na Lucy a dvojčatá, stále riešim čo povedať Camovi, vymýšľam tajné plány ako dať dokopy Harryho a Willa a ešte sa do toho snažím nezblázniť z Ericových modrých hlbokých očí. 

Nepremýšľala som dlho pretože prišiel autobus a ja som sa snažila svoje plné vedomie zamerať na kučeravcove slová. ,,A kam pôjdeme po tej škole?" zachytila som zrazu. ,,Ehm, mekáč?" rýchlo som zažmurkala a odpovedala mu. Harry prikývol a ďalej niečo rozprával. Vnímala som ho, len som si v hlave nedokázala udržať jeho slová a už tobôž nie ich význam. 

Vyučovanie prebehlo veľmi rýchlo, chvála Bohu. Rozprávala som sa s Lucy, Petrom a Adamom a zistila som, že za ten čas, čo som sa venovala iným problémom, mi neskutočne chýbali moji kamaráti.    

,,Tak? Čo máš na srdci?" spýtal sa ma Harry keď sme sa aj s jedlom usadili za jedným zo stolov. ,,Vieš, je to komplikované a ja neviem..proste chápeš je to teraz moc ťažké a naozaj neviem čo robiť a som neuveriteľne zmätená a.." povzdychla som si. ,,Gwen, jednoducho mi vysvetli čo sa deje a ja sa ti pokúsim pomôcť, dobre to bude, uvidíš" povedal a chytil ma za ruku ktorú som mala položenú na stole. Usmiala som sa na svojho najlepšieho kamaráta a prikývla som. Budem to musieť povedať na rovinu, bez všetkej tej omáčky okolo. ,,Cameron ma pozval von, vlastne sa to môže rátať ako rande keďže tam budeme len my dvaja" povedala som s pohľadom upreným na našich ešte stále spojených rukách. ,,A čo si mu na to povedala?" spýtal sa. ,,Nakoniec som súhlasila" skúsla som si peru. ,,A veď možno to bude fajn, nie je to také zlé" povedal milým hlasom a palcom pohladil vrchnú stranu mojej dlane. ,,Najväčší problém ale je ten, že ja som zamilovaná do niekoho iného, bojím sa že Camovi ublížim, keď sa o niečo pokúsi a ja ho budem musieť zastaviť a povedať mu to" povedala som potichu s očami stále zabodnutými do našich rúk. Harry mi venoval zmätený pohľad. ,,Ty si zamilovaná a nič si mi nepovedala?" povedal afektovane aby odľahčil situáciu. Zasmiala som sa a pozrela naňho, tiež sa už usmieval. ,,Neboj, Cameron to pochopí. A myslím si, že by si mu to mala povedať čím skôr, nie je od teba pekné že ho nechávaš v nádeji že má šancu aj keď tvoje srdce patrí inému." povedal poučujúco. ,,Ja viem, keď ja len neviem ako by som mu to mala povedať," povedala som, ,,ale keď budeme vonku, a dá mi správnu príležitosť, poviem mu to."

Harry sa opatrne nahol cez stôl, aby nevylial colu, a objal ma. Keď sa odtiahol, spýtal sa : ,,A ktorý je ten šťastný?" Už som si myslela že sa to ani neopýta. ,,Volá sa Eric, ale ty ho nepoznáš" povedala som a usmiala sa. ,,Tak mi o ňom niečo povedz" povedal nedočkavo s rozžiareným úsmevom. Zasmiala som sa, vyzeral hrozne zlato. ,,Je úžasný, v očiach mu stále hrá radosť a na perách mu neustále sídli úsmev. Je neuveriteľne rozkošný, vtipný a starostlivý. Je to jeden z tých ľudí, ktorí majú vlastnosť, že stačí iba jeden pohľad do ich šťastnej tváre, a hneď máš lepší deň aj ty. Cítim sa pri ňom veľmi príjemne. Akoby som ho poznala už celé veky, akoby sme boli stvorený na to, aby sme sa dopĺňali. Pri ňom som konečne pochopila čo to znamená mať motýlikov v bruchu, vždy keď ho vidím pociťujem extrémne veľa vecí. Radosť, pretože som rada že ho znova môžem vidieť. Zároveň sa bojím aby som nepovedala niečo zlé. Spokojnosť, pretože sa pri ňom cítim naozaj dobre. Stále sa musím usmievať a nedokážem sa sústrediť na nič iné ako na neho. Stále myslím len na jeho modré oči a ružové pery. Som ako posadnutá ale tým pekným spôsobom plným lásky." dokončila som svoj monológ. Asi som sa až moc opúšťala, pretože som sa usmievala ešte viac než predtým. Harry sa usmieval so mnou a v očiach sa mu odrážala úprimná radosť. ,,To je úžasné Gwen, si zamilovaná a asi ani nevieš ako moc" povedal s úsmevom. Cítila som ako sa mi vpíja krv do líc a pozrela som opäť dole. ,,Ale z nás dvoch, ja nie som jediný zamilovaný blázon" povedala som so širokým úsmevom a pozrela sa do zelených očí. Harry sa celý červenal a s úsmevom odvrátil pohľad na biely stôl.