From another world

18

,,Ahoj" povedala som Cameronovi ktorý stál vo dverách. Je len deväť hodín ráno a on tu už je. Zaujímavé. Cam sa usmial a jeho hnedé oči sa rozžiarili. ,,Ahoj, maličká" povedal s úsmevom. Pretočila som očami a pustila ho dnu. Na mojej reakcii sa zasmial a už už mi chcel niečo povedať ale vtom mi  zazvonil mobil. Harry. Vďaka Bohu že ťa mám Harry. Odišla som do svojej izby aby som pri hovore mala súkromie a zdvihla som.

Harry : Prečo mi voláš tak skoro?

Gwen : Potrebujem odpoveď na veľmi dôležitú otázku. Nepočká to.

Harry : No pýtaj sa.

Gwen : Inak vieš o tom že si ma znova zachránil, ani o tom nevieš a funguješ ako superman.

Harry : Si ok?

Gwen : Áno, nemala by som? No ale pointa, chcela som sa ťa spýtať aký máš názor na Willa.

Harry : Tvojho brata?

Gwen : Áno.

Harry : Prečo sa ma to pýtaš?

Gwen : To je jedno, len to potrebujem na prieskum. Koľko ľudí ho vníma ako nízkeho idiota a tak.

Harry : Nooo, tak je nízky to hej, ale inak proti nemu nič nemám.

Gwen : Rozvinieš to? Prosím.

Harry : Jeho výška alebo teda nížka je zlatá a dobre sa s ním rozpráva. Spokojná?

Gwen : Okey, aká vec na ňom ťa zaujme ako prvá? Keď ho vidíš.

Harry : Hm, zaujímavé otázky. Asi oči. Tie ľadovo modré oči ktoré pôsobia ako obloha pred búrkou, páči sa mi na nich že keď sa zapozeráš pozornejšie, uvidíš že ten ľad je omnoho tenší než sa na prvý pohľad zdá. Niekedy akoby tam ten ľad ani nebol. 

Gwen : To bolo pekné. Myslíš si že je Will ako človek príťažlivý?

Harry : Čo? Gwen čo sú to za otázky, o čo ti ide?

Gwen : Ehm, o nič. Dobre, keďže si odpovedal formou nervózneho snaženia sa vykrútiť sa odpovedi, rátam to ako áno.

Harry : Achhh

Gwen : Aj ja ťa ľúbim. Ahoj.

Harry : Ahoj.

Musím z neho dostať ešte pár vecí. Ale musím si počkať. Ach, do čoho som sa to zaplietla. 

Zišla som schody dole do obývačky, aj tak nemám čo robiť. Keď som sa blížila k obývačke, započula som hlasy. Na sto percent to bol televízor a Will s Camom. Hovorili až moc potichu aby som im rozumela. Ale keď počuli moje kroky, utíchli. Takže sa pravdepodobne rozprávali o mne. Musím sa priznať že sa cítim trochu previnilo, keďže Will mi o jeho citoch k Harrymu povedal, ale ja jemu to, že som ich počula a viem o Camovi, nie. 

,,Už si dovolala?" spýtal sa Cameron. Ako odpoveď som mu len kývla hlavou na súhlas a usadila sa celkom ďaleko od obidvoch chalanov vyvalených na gauči. Konkrétne som si sadla do kresla pre jedného takže budem mať pokoj. ,,A s kým si  volala?" opýtal sa teraz pre zmenu Will. ,,Dnes ste nejako zvedaví, no ale s Harrym" odpovedala som a zahľadela som sa na film v televízii. Cam sa mierne zamračil, ale Willovi podskočili kútiky pier do jemného úsmevu. Takže Cameron nevie o tom, čo Will cíti. Keďže dosť zjavne mu vadí že som volala s iným chlapcom. Žiarli, zase. ,,S Harrym?" spýtal sa s úsmevom Will. Harryho meno z Willových úst znelo inak. Tak magicky. Môj brat je vážne zamilovaný až po uši. ,,Áno" usmiala som sa na brata. Willovi žiarili oči akoby práve videl jeho milovanú osobu. A to vlastne iba na ňu myslel. 

Po chvíli, keď Will odišiel na toaletu, Cam sa na mňa zadíval a po chvíli na mňa prehovoril. ,,Gwen? Nechcela by si niekedy ísť na pizzu alebo do kina?" povedal. Pozrela som naňho a keď som videla, že jeho nervozita by sa kľudne mohla krájať, nechcela som ho hneď drzo odmietnuť. ,,Akože aj s Willom? Alebo nejaký vaši kamaráti a tak?" rozhodla som sa vypytovať a hrať sa na hlúpu. Bolo mi jasné, že chce ísť len so mnou. Všimla som si že sa mu trasú ruky. Chudáčik, isto musel nabrať veľmi veľa odvahy aby ma zavolal vonku. ,,No, heh keď chceš...ale ja by som bol rád aj keby ideme len my, my dvaja, spolu." odpovedal potichu. ,,Samy dvaja?" povedala som a znova sa naňho pozrela. Bolo to odo mňa hnusné, takto ho trápiť. ,,Keď nechceš tak môžeme ísť všetci, alebo len my traja s Willom, bude sranda a tak" uchechtol sa nervózne. ,,Nie, pôjdem, sama s tebou" snažila som sa naňho usmiať. Prečo som mu nemohla vysvetliť že k nemu nič podobné necítim, že zrovna moc nechcem byť s ním sama a že som zamilovaná do niekoho iného. Počkať čo som? Asi áno. Ach Eric..

 ,,Vážne?" opýtal sa Cameron s radosťou v očiach. Povzdychla som si a mykla ramenami. ,,Takže áno?" povedal s nadšením. ,,Áno" povedala som a pozrela naňho. Bol až tak nadšený, že sa na mňa hodil a musel ma objať. Vôbec som to nečakala, tak som od ľaku vykríkla. Cam sa nado mnou iba zasmial a ďalej ma objímal. ,,Ste v pohode?" opýtal sa Will ktorý stál vo dverách. Kriste Pane. Odlepila som sa od najlepšieho kamaráta môjho brata a niečo zamumlala. Všimla som si ako Will ukazuje palec hore svojmu kamarátovi, ktorý sa usmieva akoby vyhral milión. Toto dopadne jednou veľkou katastrofou.

Keď Cameron odchádzal, bol už skoro večer. Ja s posledným kúskom pizze ktorú sme si objednali ešte na obed, som sedela na gauči a čítala si. Zas som premárnila ďalší deň môjho života ničnerobením. ,,Čo ti hovoril Harry?" spýtal sa ma Will hneď ako sa vrátil od dverí keď vyprevádzal Camerona. ,,Kedy?" spýtala som sa s pohľadom stále upreným do knihy. ,,Ráno, keď ste volali" odpovedal jednoducho a nedočkavo na mňa pozeral. ,,No, takže pýtala som sa ho na teba" pozrela som na Willa. Môj brat očervenel a vyzeral že znervóznel. Naznačil mi nech pokračujem, Will vyzeral že ani nedýcha. ,,Všetko som to zakecala, aj keď úplne trápnou a nerealistickou výhovorkou, ale keďže ma pozná tak mi buď uveril alebo to proste nechá tak" povedala som. ,,Dobre, dobre hovor" povedal nedočkavo a gestikuloval aj rukami. ,,Tak najskôr som sa ho pýtala aký má na teba názor. Zistila som že si myslí že sa s tebou veľmi dobre rozpráva a to, že nie si práve najvyšší, mu príde zlaté." hneď ako som to povedala Will očervenel ešte viac a rozžiarili sa mu tie oceánovo modré očká. ,,Aj keď na začiatku bol nekreatívny a povedal len že proti tebe nič nemá, ale potom to rozvinul" dodala som. Willov úsmev akoby o milimeter upadol ale stále vyzeral ako malé, nadšené a veľmi nedočkavé dieťa ktoré našlo pod stromčekom hromadu darčekov. 

,,Ďalej povedal že sa mu páčia tvoje oči, povedal že vyzerajú ako obloha pred búrkou ale zároveň akoby boli pokryté ľadom. Páči sa mu, že keď sa zapozerá lepšie, zistí že ten ľad je vážne tenký, dokonca niekedy tam ani žiaden nie je." povedala som s pohľadom zapichnutým v rozžiarenej tvári svojho brata. ,,Na otázku, či si myslí, že si príťažlivý, odpovedal nervóznou hatlaninou ktorou sa snažil vyhovoriť a neodpovedať. Takže z toho súdim že áno." Will vypleštil oči. ,,Ty si sa ho spýtala či ho priťahujem?" spýtal sa koktavo. ,,Vlastne áno" odpovedala som mu. Teraz, keď sa nad tým tak zamyslím tak to bolo neskutočne trápne. Prečo som sa ho na niečo také vôbec pýtala? Will sa nakoniec usmial ešte viac než doteraz bol.