From another world

21

Okolo obeda, keď už sme boli dávno najedení, som zavolala Harrymu. Potrebovala som ho dostať sem. Potrebovala som, aby tu so mnou a hlavne s Willom trávil čas. Možno niečo ako Cameron. Rodičia sú zvyknutý že je tu nasáčkovaný skoro každý deň, tak prečo by som si tu nemohla dovliecť aj ja svojho kamaráta. A okrem toho, toto je v mene šťastia môjho brata. Mama by bola pyšná. Asi. Keď som sa tak zamyslela, Harry by nebol schopný tu tráviť toľko času. Cítil by sa že je naviac. S vedomím že je v cudzom dome a že tu môže obťažovať, aj keď on nikdy neobťažoval a moja mama mu to niekoľko krát prízvukovala, by tu nemohol tráviť svoj čas uvoľnene. Ale keď si na to zvykne. Začneme zľahka. Som rada že mi niečo napadlo.

Gwen : Ahoj, kučierka. Prídeš dnes? Prosím, prosím, prosím. Filmový večer. Ja, ty a Will. A možno sa tu doprace aj Cameron takže ma zachrániš. Čo povieš?

Harry : Spomaľ srdiečko *zasmial sa* A nebudem obťažovať?

Gwen : Ale prosím teba, Cameron tu teoreticky skoro býva. Všetci budeme len radi ak prídeš.

Harry : Tak fajn, kedy?

Gwen : Teraz?

Harry : Teraz??

Gwen : Áno

Harry : Dobre, ehm tak sa nachystám a za chvíľu som u vás.

Gwen : Teším sa, ahoooj

Harry : Ahoj.

Dobre takže Harry tu príde každú chvíľu, keďže býva len pár ulíc odo mňa. Musím to oznámiť Willovi. Vyšla som z izby a rovno si to zamierila ku schodom a do obývačky. Prekvapilo ma keď som dole našla iba otca. ,,Kde sú všetci?" spýtala som sa. Ocko odtrhol zrak od futbalu a s úsmevom na mňa pozrel. ,,Mama išla vonku zavesiť prádlo a Will je prekvapivo vo svojej izbe" povedal. Prikývla som a vybrala som sa teda do izby môjho brata.

Chcela som zaklopať a vojsť, ale započula som gitaru. Znova hrá? Kedysi ho bavilo úplne všetko čo bolo s hudbou spojené, postupom času mal veľa učenia, musel tráviť čas s vtedajšou priateľkou a na svoj koníček nakoniec nemal absolútne žiaden čas. A nikdy sa k hudbe nevrátil. Možno tak cestou do školy keď niečo počúval v sluchátkách. Will mal krásny hlas. Vedel nádherne spievať. Vždy ma udivovalo ako dobre jeho vyšší uštipačný hlas znie. Bolo to akoby sa okolo vás rozsvietili milióny malých svetielok a vy ste si ich s úžasom v očiach prezerali, presne tá jemná melódia ktorú ste počuli, bol Willov spev.

Túto melódiu nepoznám, pomyslela som si. Možno napísal ďalšiu pieseň. Kedysi ich písal veľa. Veľmi veľa. Písal o každej maličkosti ktorá mu napadla. Bol veľmi talentovaný, len škoda že s tým prestal. Aj keď teraz sa zdá, že ho to znova chytilo.

Pousmiala som sa keď začal aj spievať. Ešte stále spieval krásne a na mňa to fungovalo ako upokojujúci liek na dušu. Ako Ericov smiech.

Oh, there he goes again
Every morning it's the same
You walk on by my house
I wanna call out your name (*v originále je oh, there's SHE goes again a nie he, to som si len ja podľa situácie upravila*)

Zaspieval do melódie vychádzajúcej z jeho gitary.

I want to tell you how beautiful you are from where I'm standing
You got me thinking what we could because

Zamilovaná pieseň. Tie mu išli najlepšie. Počkať there he goes again? On? Harry? Usmiala som sa a ďalej počúvala sladký hlas ktorý spieval jednu z najkrajších piesní ktoré som od môjho brata počula.

I keep craving, craving, you don't know it but it's true
Can't get my mouth to say the words they want to say to you

Vážne to bolo o Harrym. Bolo to v mužskom rode, verš you don't know it but is true hovorí za veľa vecí, Harry o Willovych citoch nevie a Will si konečne pripustil že je to pravda, to čo cíti ale stále nemá odvahu to Harrymu povedať ako som počula hneď v ďalšom verši.

This is typical of love
Can't wait anymore, I won't wait
I need to tell you how I feel when I see us together forever

Aww, to bolo zlaté, ale asi nechcem vedieť všetky detaily jeho predstáv, kde ich Will videl spolu.

In my dreams you're with me
We'll be everything I want us to be

Takže o Harrym už aj sníva? To je tak moc roztomilé že sa už neudržím a každú chvíľu sa tu roztopím.

And from there, who knows, maybe this will be the night that we kiss for the first time

Prvá puse hej.. Ach Will. Vyzerá tak detsky zamilovane. Tak čisto a nevinne. Ale za to až po uši, a to mi už aj viac krát dokázal.

Or is that just me and my imagination

Zasmiala som sa. Zatiaľ je to len tvoja predstavivosť milý môj braček. Ale ja pevne verím že sa to stane skutočnosťou a budete spolu šťastní. Keď som nad tým rozmýšľala, uvedomila som si ako sú si podobní, majú radi podobnú hudbu, obidvaja sú extrémne roztomilí, pre ľudí ktorých majú radi by spravili čokoľvek.. Ale prišla som aj na to, že vo veľa veciach boli úplné opaky. Harry bol za každých okolností na všetkých milý, za to Will bol drzý a vždy povedal čo si reálne myslel. Will bol vážne vtipný ale Harryho vtipy neboli vždy práve vtipné, niekedy mu to vyšlo to áno, ale niekedy to vážne nešlo. Harry bol vysoký, Will povedzme že, nie práve basketbalista, vlastne od basketbalistu mal Will veľmi ďaleko. Harry sa rád obliekal elegantnejšie, Will bol oblečením vždy za drsňáka. Harry mal krásne kučeravé vlasy a Will zase rovné a rozstrapatené do všetkých smerov. Ale keďže na vzhľadových rozdieloch vo vzťahu nezáleží, neriešila som to. Skôr ma trápila osobnostná odlišnosť. Ale ako sa hovorí, opaky sa priťahujú, takže by z toho mohlo vzniknúť niečo na štýl Harry bude Willov miláčik a zlatíčko a medzitým ho Will bude rozosmievať svojím nadaním na humor a Harry sa bude smiať akoby sa smial prvýkrát v živote a teraz sa toho nevedel nabažiť. Harry bude tak na Willa naviazaný že sa nebude vedieť prestať na neho dívať a usmievať sa alebo prestať s "náhodnými" dotykmi. Will bude Harrym tak posadnutý, že nebude rozprávať o ničom inom než o ňom, vlastne tak to bolo aj teraz. Will bude pociťovať potrebu ochrániť mladšieho z nich a bude sa o Harryho starať. Nebudú bez seba vedieť vydržať. Myslím si, že z nich bude úžasný pár. Už teraz mi pripadali ako spriaznené duše.

So zatlieskaním som vtrhla do Willovej izby. Will sedel na posteli a ešte stále mal na nohách položenú gitaru. Mierne v šoku na mňa pozeral s dokorán roztvorenými očami a asi nechápal situáciu. ,,Tá pesnička bola úžasná, perfektná, dokonalá" povedala som s nadšením a začala som poskakovať. Will sa nervózne uchechtol a pozrel na gitaru v jeho rukách. ,,Som si istá že Harrymu by sa páčila" povedala som a Will svoj pohľad plný lásky, šťastia a nádeje zdvihol ku mne. Prikývla som. Will ani nemusel vysloviť otázku, a ja som hneď vedela že sa ma tým pohľadom pýtal či to myslím vážne. Úsmev môjho bračeka sa zväčšil a začervenal sa. ,,No ale prišla som kvôli niečomu inému" povedala som a Will upriamil svoju pozornosť na mňa. ,,Harry každú chvíľu príde, vybavila som nám filmový večer, môžete sa spolu rozprávať, zblížiť a také tie veci. Keď budeš chcieť byť s ním sám, daj mi nejaké znamenie a ja pôjdem na chvíľu preč." Will sa na mňa vďačne usmial ale potom zamrzol. ,,Každú chvíľu? Ako vyzerám?" opýtal sa nervózne. ,,Prekvapivo dosť dobre, no poď Romeo, ideme vyhnať ocka spred telky" zasmiala som sa a spoločne sme vyšli smerom k obývačke.