From another world

17

Usmiala som sa ešte viac než som celú dobu bola. Takže môj brat je zamilovaný do chlapca. Priznávam že som bola prekvapená, pretože pred pár mesiacmi chodil s dievčaťom menom  Jane, ale z nejakého dôvodu ma potešilo že je zamilovaný do chalana. 

,,Vážne? O môj Bože Will, to je úžasné, a krásne. Kto to je? A ako si zistil že si sa zamiloval? A povedal si to už niekomu? A ako vyzerá? Koľko má rokov? A kedy mu to povieš? Bože už teraz vám fandím."

,,Kľudni sa sestrička. Takto nadšená si nebola ani z Jane. A to sme sa o nej rozprávali až keď som s ňou chodil a ty si ju poznala. Teraz ani nevieš o koho ide" povedal so smiechom.  

,,No tak mi to povedz, sľubujem že to nikomu nepoviem. A pomôžem ti s ním. Alebo ti aspoň niečo zistím alebo ti poradím."

,,Achhh, no dobre. Vieš, on je mladší, a moc sme sa doteraz ani nebavili. Ale vídam ho často."

,,Je to nejaký chalan z tvojej školy? Z nižšieho ročníka?"

,,Nie, chodí na inú školu."

,,Tak potom kto to je?"

 ,,Si si istá že to chceš vedieť? Vieš lebo neviem ako to vezmeš a bojím sa ako budeš reagovať" povedal nervózne. ,,Will, som tvoja sestra, nemusíš sa ničoho báť" odpovedala som mu a rukou ho potľapkala po chrbte. ,,Dobre, ale ak odpadneš alebo ma už nikdy nebudeš chcieť vidieť, tak ja som ťa varoval" povedal a stále sa díval na mňa. ,,Ale prosím teba, kto by to taký hrozný mohol byť.. Nejaký feťák, alkoholik, nevyspelé decko v teenagerskom tele alebo Harry.." povedala som so smiechom. Will sa na mňa nervózne nasilu usmial a prikývol. V tú chvíľu som zamrzla. ,,Harry?" spýtala som sa pre istotu. Will znova prikývol. Asi očakával že naňho nakričím alebo niečo v tom zmysle, ale ja som sa zamyslela a usmiala sa naňho. Chvíľu sa na mňa zmätene pozeral ale po chvíli vykoktal : ,,Ta-takže ty sa nehneváš?" ,,Nie, zaskočil si ma, to hej. Ale aspoň ti s ním budem vedieť pomôcť. Len, ja....Will, ja neviem či je Harry na chlapcov" odpovedala som mu. ,,Rozprávali ste sa o tom?" povedal potichu a pozeral do zeme. ,,Vlastne nie, nikdy sme sa o tom na rovinu nerozprávali. Ale myslím že by mi niečo také povedal. Prepáč. Ale môžem sa ho na to spýtať" povedala som a Will zdvihol hlavu. Nečakane ma objal, zaborila som si hlavu do jeho ramena a ruky som omotala okolo jeho pliec. ,,Ďakujem. Za to že mi pomáhaš a že si tu pre mňa. Si úžasná sestra." povedal potichu môj milovaný braček. Pohladkala som ho po chrbte a ďalej si užívala túto chvíľu.

,,Eric?" povedala som keď som v izbe ostala sama. Cítila som, že tu je. ,,Áno?" odpovedal a objavil sa v mojej hojdačke. ,,Ako sa mám Harryho nenápadne spýtať či nie je náhodou gay?" opýtala som sa. ,,Nemusí byť gay" povedal. ,,Ja viem, no tak ako sa ho nenápadne opýtam či náhodou neprechováva určité city k môjmu bratovi?" povedala som s povzdychom. ,,Skús sa ho spýtať aký má naňho názor. Z toho zistíš veľa. Teda ak bude úprimný" odpovedal a zahojdal sa. ,,Hm, skúsim. Ďakujem" odpovedala som mu a pozrela naňho. ,,Vieš o čom som sa tu bavila s Wilom že?" spýtala som sa. ,,Ehm, no ja hej" povedal a trochu sa začervenal. ,,Čo si o tom ty myslíš?" spýtala som sa ho. ,,To s tými pohľadmi je pravda, a myslím si že sa k sebe hodia. Láska je krásna, aj keď ja zatiaľ taký typ lásky poznám asi len neopätovanú, ale aj tak je to krásny pocit." povedal s úsmevom. Pozrela som sa naňho s očakávaním že mi povie do koho je zamilovaný, ale Eric na mňa len upieral zamyslený pohľad a pokrútil hlavou. Akoby presne vedel čo od neho chcem. 

Nasledujúce ráno som volala Harrymu. Nemohla som sa dočkať čo mi povie ale zároveň som sa trochu bála. Telom mi prúdil adrenalín, prvé pípnutie, druhé pípnutie, tretie pípnutie, štvrté, piate... Ten kučeravý krásavec ešte spí. Tak ten adrenalín musím nechať na potom, čo už. 

Zišla som schody a objavila som sa v kuchyni. Pri stole sedel Will, nikde inde nebolo ani živej duše. Bolo to divné, keďže bola sobota a rodičia by nemali byť v práci. ,,Už si mu písala?" opýtal sa s plnými ústami hneď ako ma zbadal. ,,Volala som mu ale nezdvihol to, ale som si istá že keď sa zobudí tak mi zavolá. Neboj, zistím ti všetko čo sa bude dať." odpovedala som svojmu bratovi a pozerala som do chladničky. ,,Kde sú naši?" spýtala som sa po chvíli ticha. ,,Otec v práci, vraj majú niečo dôležité, a mama išla nakúpiť" odpovedal popri umývaní taniera. ,,Ako dlho už..chápeš, to s Harrym. Ako dlho ho už ľúbiš?" spýtala som sa potichu. ,,Ja ti ani neviem, ale už dlho. Vždy to bol stereotyp že sem prišiel za tebou, a ja som si nikdy nevšímal aký je krásny. Tie jeho kučery ktoré mu padajú do smaragdových očí, vyzerá akoby spojili všetku dokonalosť sveta a umiestnili ju do toho chlapca. A jeho osobnosť, ako môže byť niekto vždy tak milý a starostlivý. A do toho ako pekne o ňom ešte aj ty rozprávaš, myslím že to bola len otázka času kým si uvedomím aký dokonalý je." povedal so zasneným pohľadom upriameným niekde za mňa. Myslím že momentálne sa vznášal v jeho vlastnom vesmíre kde existoval len on a Harry. Mal pravdu že Harry vyzerá úžasne, je jeden z najkrajších chalanov akých poznám ale nikto nemôže byť dokonalý. Čo sa týka jeho osobnosti, vždy je na všetkých milý, to áno. Niekedy je to extrémny blázon a nie všetky jeho vtipy sú vtipné ale vždy tu pre mňa je a je mi neuveriteľnou oporou. 

,,Bolo medzi vami niekedy niečo viac?" povedal keď sa zjavne doplavil obláčikom na ostrov zvaný realita. ,,Nie, vždy sme boli len kamaráti, ani z jednej strany nedošlo k láske, neboj." ubezpečila som ho a Will sa mierne usmial, ale snažil sa to skryť, nedarilo sa. Počula som zvonček, to ma vytrhlo z premýšľania nad novým možným párom a išla som otvoriť. Mama to byť nemohla, keďže ona má logicky kľúče. Takže ak to dobre počítam, buď to bude Harry alebo Cameron. Na moje nešťastie to bola tá druhá možnosť. Je mi ľúto že k nemu necítim nič podobné ako on ku mne. Vždy sa v jeho prítomnosti bojím niečo povedať aby si z toho nevyvodil niečo zle. Vždy som nervózna keď máme byť na blízku pretože by sa niečo mohlo skaziť a ja mu skutočne nechcem ublížiť, ale zase sa nechcem ani pretvarovať že ho bezhlavo milujem.