From another world

25

Ďalší deň prišiel až moc rýchlo. Nestihla som sa pripraviť, aj keď pravdu povediac, nikdy by som nebola schopná sa dostatočne pripraviť na to, aby som niekomu len tak zlomila srdce tým, že mu poviem že milujem niekoho iného. ,,Si v pohode?" spýtal sa ma Eric keď som stála pred zrkadlom a roztrasenými rukami si nanášala riasenku na mihalnice. ,,Áno, len veľký deň a som trochu nervózna" odpovedala som a cez zrkadlo som sa na to modro-oké klbko radosti usmiala.

,,Dnes mu to musím povedať, nemôžem ho nechať myslieť si, že sa doňho možno zamilovávam, keď moje srdce-" zasekla som sa. Vážne som Ericovi chcela povedať že k nemu cítim niečo viac a že mu patrí moje srdce?

,,Tvoje srdce čo?" opýtal sa. Bože Eric prečo mi to tak komplikuješ. ,,Necíti to isté čo on" rýchlo som odvetila a nervózne sa zasmiala. Eric ma zrazu zo zadu objal a so slovami bude to v poriadku, neboj sa mi vtisol bozk do vlasov. Úprimne, najskôr ma to upokojilo, ale keď som si uvedomila čo sa práve deje, moje srdce začalo splašene biť, ako vždy v jeho prítomnosti už dlhšiu dobu. Asi si to všimol, keďže som cítila ako sa pousmial a stisol ma ešte silnejšie. Vie o tom? Nie, nemôže, nemá ako. Alebo? Čo ak to naozaj vie.. Kriste pane len to nie.

,,Naozaj si pripravená?" spýtal sa ma keď som sa chystala na odchod. ,,Áno, teda vlastne nie ale tak musím" odpovedala som nervózne. ,,Nie je tu šanca aby niekto dokázal milovať ďalšiu osobu, keď je už dávno zamilovaný do niekoho iného" povedala som potichu. Ale Eric to počul a spýtavo a trochu smutne sa na mňa pozrel. ,,Ty si do niekoho zamilovaná?" spýtal sa a v jeho hlase bol dobre počuteľný smútok až slabé zúfalstvo. ,,Ja no eh..áno" povedala som a pohľadom som uhýbala všade možne len aby som sa náhodou nestretla s tými bledými diamantmi ktoré predstavovali jeho krásne oči.

,,Keď som sa ťa kedysi pýtala, či si bol niekedy do niekoho zamilovaný, povedal si áno, aká je? To dievča, alebo chlapec" povedala som zamyslene aby som tému odpútala od mojej osoby. ,,Je krásna, múdra, vtipná, na celý svet sa usmieva ako slniečko..vždy sa mi podlamujú kolená keď ju vidím. Je dobrosrdečná, každému chce len dobre a je veľmi milá, priateľská a záleží jej na ostatných viac než na sebe." povedal s úsmevom a očami uprenými na mňa.

,,Stále ju miluješ?" spýtala som sa. Prešla mnou obrovská vlna smútku a trápenia, keď odpovedal kladne. Ericove srdce patrí inej a ja sa s tým budem musieť zmieriť. Zrazu sa priblížil, jeden krok, druhý, tretí až stál pár centimetrov odo mňa. Pozeral mi do očí a neskôr mu modrý pohľad padol ma moje pery. Prehltla som a na sekundu moje oči tiež ušli na jeho ústa. ,,Stojí rovno predo mnou" zašepkal keď sa približoval. Na chvíľu zastal ale keď som sa s úsmevom pozrela na jeho plné rúžové pery, znovu a priblížil. Konečne spojil naše pery v jedny pomocou jemného bozku plného emócií. Svoju veľkú dlaň mi položil na líce a palcom mi moje červené líčko pohladkal. Mala som pocit akoby som sa vznášala. Práve ma bozkával človek ktorého milujem.

~~~

Kráčala som vedľa Camerona, povedal, že pôjdeme do kina, niekde sa najeme a potom má pre mňa prekvapenie. Trochu som sa bála. Toho prekvapenia samozrejme. Nemám ich totižto rada, nikdy neviete čo môžete čakať.

Cam nám kúpil pukance a colu a usadili sme sa vo veľkej sále. Bola som neuveriteľne nervózna, ale bozk od Erica mi dodával odvahu. Musela som mu to povedať, keď už sa to s Ericom stalo. Nemala som to srdce nechať Camerona trápiť sa. Moja hlava bola úplne inde, premýšľala som nad sladkým bozkom ale zároveň som sa nevedela zbaviť myšlienok plných obáv a strachu z toho, čo malo prísť neskôr. Nechcela som, aby prišiel okamžik kedy mu to poviem, chcela som mu to konečne všetko vysvetliť, ale hrozne moc som sa bála.

Film som moc nevnímala, viem že to bola nejaká komédia, to je všetko. Bola som tak zažratá do myšlienok, že som si ani len neuvedomila, že Cam mal okolo mojich pliec svoju ruku a naše hlavy sa dotýkali.

Po celkom skorej večeri ma niekam viedol, ešte stále mi nechcel povedať kam ideme, ale tým, že sme sa rozprávali ako kamaráti a vtipkovali, ma upokojoval. Vonku sa už stmievalo a obloha bola krásne sfarbená do tmavo-rúžovej farby. Prešli sme z normálnej cesty na poľnú a stúpali kopcom hore. Okolo nás sa začali objavovať vysoké stromy a rôzne poľné kvety. Vyzeralo to, že ideme na nejakú lúku.

Mýlila som sa. Nebola to lúka, bolo to skryté miestečko s výhľadom na celé mesto. Okolo rástli stromy a kríky, takže nás tu nikto nemohol nájsť. Bol to akoby útes, ktorý sa pred ľuďmi schováva zeleňou. Sadli sme si na obrovský kameň a sledovali zapadajúce slnko. Bol to krásny výhľad. Pri pomyslení vety kiež by tu teraz bol so mnou Eric som sa skoro prefackala. Prišlo mi Camerona ľúto. Zaviedol ma na tak krásne miesto, tak moc sa snažil a ja aj tak myslím a túžim po prítomnosti niekoho iného. Cítila som sa za to hrozne zle.

Cameron mi chytil ruku, pozrela som naňho. Zrak upieral na moju dlaň ukrytú v tej jeho väčšej. Všimla som si, ako sa usmieva. Nechcela som to pokaziť, nechcela som mu ublížiť. Tak hrozne moc som mu nechcela zlomiť srdce, ale musela som mu povedať pravdu. Stále som sa dohadovala sama so sebou, jedno moje ja mu to chcelo povedať hneď teraz, pretože na čo zbytočne čakať. A to druhé, to druhé sa bálo a chcelo znovu ešte chvíľu počkať. Spomenula som si na Ericove pery na tých mojich, zapadli do seba akoby boli stvorené pre tie toho druhého, a už som sa chystala niečo povedať ale prerušil ma jeho pohľad. Díval sa na mňa s toľkou láskou a šťastím.

,,Gwen, ja-ja ti musím niečo povedať" ozval sa potichu. ,,Nie počkaj Cameron, ja-" nenechal ma dokončiť vetu a znovu začal on. ,,Už nejakú dobu na teba myslím. Si úžasné dievča, dokonalé. A myslím, že ťa mám rád. Dokonca viac než to, zamiloval som sa." povedal a pozeral mi pritom do očí. ,,Ja-ja viem" povedala som rozhodnutá sa prezradiť. Cameron sa na mňa neisto pozrel a tak som pokračovala. ,,Počula som ako sa o tom bavíte s Willom, prepáč" povedala som s očami na chladom kameni na ktorom sme sedeli. Cam sa prekvapivo usmial a jemne mi nadvihol bradu aby som mu pozrela do očí. Na moje prekvapenie bol o dosť bližšie než predtým, nebezpečne blízko. Ani som sa nestihla spamätať a už boli naše pery spojené.