From another world

13

Pozrela som sa na hodinky na mobile a zistila som že ma mama príde za necelú hodinu budiť do školy. Najskôr som si síce povedala že idem ešte spať, ale po dlhom prevaľovaní v posteli som to vzdala a išla sa prezliecť. Dala som si čierne roztrhané rifle, čierne obtiahnuté tričko a červenú kockovanú košeľu. Po niekoľkých minútach v kúpeľni som zišla dole do kuchyne kde na mňa vypleštila oči moja matka. ,,Čo ty tu?" povedala hneď ako prvé keď sa znova spamätala. ,,Aj tebe dobré ráno matka" nad mojím oslovením sa zamračila ale neriešila to. ,,Nemohla som už ďalej spať" dopovedala som. ,,Spávaš ako zarezaná, nechápem ako to robíš" povedala a odpila si z kávy. ,,Proste a jednoducho milujem spánok" odpovedala som s úsmevom a vybrala som sa k chladničke s úmyslom si niečo vybrať na raňajky. 

Po bezduchom hladení do chladničky som si vybrala jogurt a išla k stolu kde ešte stále sedela moja mama. ,,Čo si tam tak dlho robila?" spýtala sa ma a pohľad mala stále upriamený na jej kávu. ,,Ochladzovala som planétu" prehodila som jednoducho. Moja milovaná matka sa len zasmiala a odišla zobudiť Willa a Camerona. Avšak počula som ako sa pri obývačke stopla a povedala : ,,Will prečo spíš tu?" Ďalej som počula už len tvrdý pád a bolestivé zaskučanie. ,,Cam má asi nádchu pretože hrozne chrápe" odpovedal môj brat rozospatým hlasom. ,,Gwen? Môžeš ísť prosím ťa zobudiť Cama? Je vo Willovej izbe, ja teraz musím zobudiť a dať dokopy tvojho brata." zakričala na mňa aby som ju dobre počula. Takže to znamená že Will zase zaspal, bude to s ním ťažké pretože ja nie som jediný medveď rodiny a mojou úlohou bude ísť zobudiť kučeravca. Úžasné. S povzdychom som vyhodila kelímok z jogurtu do koša a pobrala som sa hore schodmi zobudiť tú spiacu nádheru. Počkať čo?! 

Otvorila som dvere a prvé čo som uvidela bol Cameron rozvalený na Willovej posteli. Vysunutá spodná časť Willovej postele ostala v hanbe. Podišla som bližšie a zistila som že je zamotaný ako klbko. Sem tam perina, niekde trčí neznáma zelená deka a do toho jeho nohy. A zazrela som aj vlasy. Ako niekto takto môže spať. Pokrútila som hlavou a štuchla mu do ramena. ,,Cameron, vstávaj" povedala som. Cam sa len otočil na chrbát a niečo zamumlal. ,,Cam" oslovila som ho znova a nahla som sa k jeho hlave bližšie s plánom zatriasť s ním. Samozrejme moje plány ostali nevyplnené pretože ma rukou stiahol na seba. Od ľaku som zapišťala a Cam ma objal okolo pása. A je to tu zas. Povzdychla som si a snažila sa od neho odtiahnuť. Neúspešne. Pritiahol si ma ešte bližšie takže teraz som mu úplne ležala na hrudi a jeho ruky ma objímali tak silno, akoby ma videl naposledy. Keď som sa naňho pozrela a uvidela som, ako sa usmieva, hneď som vedela že už ten spánok iba hrá. ,,Cameron ja viem že nespíš" povedala som priškrtene pretože som cez jeho zovretie ledva dokázala dýchať. Cameron otvoril jedno oko a pokrútil hlavou na nesúhlas. ,,Spím" povedal s úsmevom a už obidvoma zatvorenými očami. Pár sekúnd som bola ako zhypnotizovaná a sledovala som jeho tvár. Nebol škaredý, vlastne bol celkom pekný, to som musela priznať. Keď som nič nehovorila, Cam otvoril oči a keď videl že ho pozorujem, uškrnul sa. Nervózne som prebehla očami po stenách Willovej izby a žasla nad tým neporiadkom ktorý tu sídli už veľmi dlho a môj milovaný braček s tým nič nerobí. Neprekáža mu to, tak to nerieši. ,,Ehm, zmeškáš školu tak vstávaj" povedala som koktavo. Nemôžem uveriť že sa pred ním správam tak trápne. ,,Škola počká" povedal a pretočil sa so mnou takže teraz ležal nado mnou a rukami sa zapieral o matrac vedľa mojej hlavy aby ma nepripučil. ,,Č-čo?" povedala som zmätene. Pozeral sa na mňa akoby som bola umelecké dielo a on ma obdivoval niekde na výstave. Bol to zvláštny pocit. Pomaly som sa nechala pohltiť krásou jeho hlbokých čokoládových očí a mala som pocit že sa každú chvíľu utopím. Jemný úsmev ktorý sídlil na jeho ružových perách mi uberal z množstva kyslíka ktoré sa potrebovalo dostať do mojich pľúc. Bola som ako obarená. Ani som si to neuvedomila a mne sa na perách tiež objavil slabý úsmev.

Len tak sme na seba pozerali kým sa zdola neozval hlas mojej mamy. ,,Cameron! Gwen! Rýchlo lebo nestihnete školu" zakričala. ,,Cam pusti ma už" povedala som. Usmial sa ako slniečko a zliezol zo mňa. Neviem čo by som robila keby namiesto zakričania sem niekto príde a nájde nás v hentej polohe. Asi by som sa prepadla. Alebo by som sa zmenila na jednu z ponožiek ktoré vládnu v ponožkovom kráľovstve pod posteľou môjho brata. 

Podal mi ruku aby mi pomohol vstať z postele a ja som ju automaticky prijala. Stále sa tváril akoby práve vyhral milión. Zišli sme spolu dole, kde som si ja už len vzala tašku a rozhodla sa ísť do školy skôr. 

V autobuse som napísala Harrymu :

Gwen : Dnes som išla skorším, počkám ťa v škole kučierka

Harry : Zase si sa vyhýbala Cameronovi? :D

Gwen : Nie

Gwen : Vlastne áno

Harry : Vedel som to, vedel som to, vedel som toooooo. Inak by si päty z domu nevytiahla skôr ako je nutné

Gwen : heh, prečo ma tak poznáš...

Harry : Mám ťa prečítanú slniečko, mala si si zvyknúť už dávno

Gwen : Ahaaaa a vlastne dáva to logiku, čakám ťa v škole 

Vypla som mobil a zapozerala sa von oknom. Vonku začalo pršať a mne sa naskytol pohľad na rozkvitajúce stromy, po listoch im stekal jarný dážď a vtáčiky sa rýchlo leteli schovať. Bolo to krásne. Dážď jarný odtieň zelenej ešte zvýraznil a spôsoboval lesknutie lístia a drobných kvetov. Mohla by som sa na to dívať aj celý život ale my sme zabočili a už som mala pred očami rôzne budovy a domy.  

Vystúpila som a už z diaľky som spoznala Petra. Alebo Adama, nie som si istá. Sú to predsa dvojčatá a ešte sa aj obliekajú podobne, kto ich má potom rozlíšiť? Zakývala som mu a on pribehol ku mne. Bol to Peter. Myslím. ,,Ahoj" povedala som s úsmevom. ,,Ahoj Gwen, čo ty tu tak skoro?" povedal a vybrali sme sa smerom do školy. ,,Mala som náladu ísť prázdnejším autobusom, a ty máš kde svojho brata?" povedala som ešte stále trochu neistá či sa rozprávam s Adamom alebo Petrom. ,,Adam má chrípku" odpovedal teraz už na 100% Peter. 

Cestou sme sa ešte bavili a ja som zaňho bola vďačná všetkým nebesám pretože inak by ma pohltili myšlienky na Erica alebo Camerona.