From another world

7

Asi po pol hodine elektrina znova nabehla ale mňa aj tak neopúšťal zlý pocit. Akoby som spravila niečo zlé, akoby tu s nami bolo niečo zlé, celá atmosféra u nás v kuchyni bola zlá. Teda aspoň podľa mňa. Chalani sa výborne zabávali. Po tom ako som išla Harryho kúsok odprevadiť domov, som odmietala ostať sama. Tvárila som sa že ma zaujíma film na ktorý sa v obývačke dívali tie dve kreatúry, ale realita bola iná. Im som tu neprekážala a to mi vyhovovalo. Nejako som sa ocitla na gauči medzi Willom a Cameronom, sama nechápem ako som sa tam dostala. Ani som si nevšimla kedy prišli naši, zaregistrovala som ich až keď Will vykríkol : ,,Mamaaaaaa?? Môže tu dnes Cam prespať?" Zhrozila som sa. Samozrejme že moja úžasná matka súhlasila. Čo som mohla čakať že.. Ona si Camerona celkom obľúbila, narozdiel od iných členov našej rodiny, teda napríklad mňa. Brala som ho v pohode, až dokým som nemala na každodennom poriadku jeho podpichovanie a výsmech. 

Zrazu som sa ocitla na krásnej rozkvitnutej lúke plnej sedmokrások. Mala som na sebe krátke biele šaty a moje dlhé tmavé vlasy boli rozpustené. Pripadala som si ako víla. Bledá pokožka, takmer havranie vlasy a jednoduché ale nádherné šaty. So smiechom som sa zatočila na mieste s rozpaženými rukami a smiala sa ako dieťa. Široko-ďaleko nikoho nebolo. Len lúka a drobné kvietky. Cítila som slobodu. V diaľke som zbadala strom. Rozbehla som sa k nemu a čím bližšie som bola, tým viac som bola ohúrená. Tak vysoký strom som asi ešte nevidela. Jemný letný vánok mu strapatil zelené listy na mohutných konároch. Pôsobil tak silno ale zároveň ako symbol krehkosti a jemnosti. Z vysokého konára visela hojdačka. Krásne jednoduchá. Len kus plochého dreva uviazaný šedým lanom. S úžasom som na hojdačku hľadela. ,,Konečne si tu" zľakla som sa keď som započula známy hlas. Znova ma hrial na duši. Tak dobre sa počúval.. Obzrela som sa a uvidela som ho opierať sa o kmeň stromu. Díval sa do zeme takže jeho svetlé vlasy mi bránili v pohľade do jeho tváre. Rukou ukázal na hojdačku a počula som ako sa usmial. Usadila som sa na hojdačke a čakala čo sa stane. Jemne sa dotkol mojich rúk a umiestnil ich na laná, aby som nespadla. Pousmiala som sa a pozrela na svoje nohy. Bola som bosá. Pokrčila som nos a už som chcela niečo povedať ale zabránil mi v tom ten elektrizujúci pocit ktorý mnou prešiel keď sa dotkol môjho pása aby ma mierne rozhojdal. Cítila som sa ako malé dieťa ale z nejakého dôvodu mi to nevadilo.

,,Ako sa vlastne voláš?"

,,Prečo sa ma pýtaš otázky na ktoré poznáš odpoveď, Gwendolyn?"

,,Ehm..čože?"

.

.

,,Dobre tak, odkiaľ vieš ako sa volám ja?"

,,To je jednoduché, povedala si mi to."

,,Nepamätám si na nič takého."

,,Bolo to už dávno, ale ja si to pamätám akoby to bolo dnes."

.

.

,,Ako si sa dnes mala?"

,,Fajn, až na to že večer u nás doma trochu-"

,,Viem, prepáč mi to."

,,Čože? T-to si bol ty? Ako je to možné?"

,,Som mŕtvy, ak si si ešte nevšimla."

,,Ešte som ťa poriadne ani nevidela."

,,Myslím že to je dôkaz o tom že som mŕtvy, ale ty si ma už videla, veľa krát."

,,Čo ak si len výplod mojej fantázie.."

,,Nie som, pretože dnes si ma videla v reálnom svete, nie v tomto."

,,Aký je toto svet?"

,,Svet snov, ľudia sem chodia odpočívať, snívať."

,,Tá postava si bol vážne ty?"

,,Uhm."

,,Vydesil si ma" sklonila som hlavu a pozerala sa na moje kolená.

,,Prepáč, nechcel som ale keď...nie, to je jedno, nemal som-."

,,Čo sa stalo? Nie je to jedno.."

,,Nechaj to tak, prosím."

,,Ale keď-"

,,Nie, Gwen."

Radšej som to vzdala a privrela oči. Užívala som si ten pocit. Všetko bolo tak krásne. Vidno že to bol len sen. Ale keď všetko bolo také reálne, teda aspoň sa zdalo byť. Zrazu som sa ocitla v tráve. Sedela som a chrbtom sa opierala o chlapcov chrbát. Zrazu sa za mnou pohol, otočil sa a privinul si ma do náručia. Jednu ruku nechal okolo mojich pliec a ja som sa hlavou opierala o jeho rameno. ,,Aký máš vzťah s tým tvojím, neviem ako sa volá.." zrazu sa spýtal tichým hlasom. ,,Harry?" prikývol. ,,Je to môj najlepší kamarát, prečo sa pýtaš?" odpovedala som. ,,Necítiš k nemu niečo viac?" tak toto ma skutočne prekvapilo. Pravdepodobne výplod mojej fantázie žiarli na môjho najlepšieho kamaráta. To sa mi musí naozaj len snívať. ,,Ehm, nie..žiarliš?" spýtala som sa s úsmevom a mierne drzým tónom. Pozrela som sa jeho smerom, aj keď som ho videla len z boku, bol nádherný. Hneď po mojej otázke sčervenel ako jahoda a ja som sa ešte viac usmiala. ,,Trochu ma nahnevalo to ako sa na teba pozeral" povedal po chvíli pokojného ticha. ,,Harry?" spýtala som sa s prekvapením v hlase. ,,Nie, ten druhý." odpovedal jednoducho. ,,Cameron?" inú možnosť som predsa nemala. Keďže Harryho nemyslel, môjho brata určite nemyslel takže ostáva on. ,,Myslím že tak sa volá." odpovedal so smútkom v hlase. ,,S Cameronom sa moc v láske nemáme, stále sa podpichujeme a robíme si zle, nič viac" povedala som. ,,On k tebe niečo cíti, ten nahnevaný ale zároveň smutný pohľad keď ťa videl s Harrym hovoril za všetko. Ani nič nemusel reálne povedať. Bolo to na ňom vidno." dopovedal blonďavý chlapec smutne. ,,To je hlúposť" nedala som sa. ,,Vždy keď ťa vidí sa usmieva ako také zubaté slniečko. Ani nevieš ako rád k vám domov chodí, pretože vie, že ťa tam znova uvidí." Tak týmto ma zaskočil, buďme k sebe úprimní. Cameron a ja? Pre Krista Pána zeleného Shreka..len to nie. ,,Nenávisť má veľmi blízko k láske, Gwen." 

A to bolo posledné čo som od neho počula pretože som sa zobudila. Rozhliadla som sa a uvedomila si že sa nenachádzam vo svojej izbe ale ešte stále som v obývačke. Z kuchyne som počula hlasy, chcela som zistiť kto tam je ale zabránili mi v tom niečie ruky na mojom páse. Až teraz som si uvedomila že ležím na mierne vyvalenom Cameronovi ktorý spí na našom gauči. V televízore ešte stále išiel nejaký film ale nikto tu nebol. Nevedela som sa od toho spiaceho stvorenia odpútať keďže som na ňom čiastočne ležala, hlavu som mala na jeho hrudi, svoje ruky som mala uložené pri hlave na Camovej hrudi a jeho silné paže mal omotané okolo môjho pásu a nevyzeral že ma plánuje len tak pustiť.