From another world

19 - Will

Sobota ráno vyzerala byť úplne normálne. Okolo pol jedenástej sa tu dopratal Cam a pozerali sme filmy. Celú dobu som mal pred očami toho kučeravého anjela. Tie jeho nádherné zelené očká. Rozkošné kučierky. A srdcovité pery. Nemohol som si pomôcť a stále som naňho musel myslieť. Ako môže byť niekto tak moc dokonalý? Je tak krásny, že to ani nie je reálne. Jeho bledá pokožka vyzerá akoby patrila anjelovi. Tomuto zlatíčku chýbajú už len krídla a svätožiara. Ale tieto veci nerobia anjela anjelom. Harry je anjel sám o sebe. Aj bez krídel. 

,,Pozval si ju už niekde?" spýtal som sa potichu svojho najlepšieho kamaráta. ,,No, vieš ono nebol čas a akosi-" odpovedal ale prerušil som ho. ,,Tak to sprav hneď ako sa vráti z izby" povedal som mu. ,,Myslíš?" opýtal sa znepokojene. ,,Áno, keď budeš odhodlaný, daj mi nejaké znamenie, ja akože pôjdem na wc-ko a ty ju pozvi na pizzu alebo do kina, to je jedno" odpovedal som mu s úsmevom. 

Bol som rád že má o moju sestru záujem niekto, koho veľmi dobre poznám. Lepšie Cameron ako nejaký drzý chalan ktorý mi moju malú sestričku len skazí. A navyše, keď jej Cam zlomí srdce, viem kde býva takže mu môžem nakopať zadok kedykoľvek by som chcel. 

Znova som sa v mysli vrátil k tomu kučeravému zázraku a s úsmevom som sa zapozeral na televíziu aj keď som absolútne nevnímal čo sa tam deje. Moje myšlienky na toho chlapca mi znemožňovalo vnímať okolitý svet, ale nesťažoval som si. 

Všimol so si ako Cameron pozerá na Gwendolyn. Vyzeral byť extrémne nervózny. Takého som ho ešte nevidel. A to ho poznám už hrozne dlho a vídam ho každý deň. Niekedy sa zamýšľam ako je možné že rodičom nikdy nevadilo že je u nás skoro stále. Mama ho dokonca niekedy berie ako ďalšieho syna. Teda aspoň to tak vyzerá. 

Pozrel som na Cama a ten akoby vycítil môj pohľad. Tiež sa na mňa otočil a prikývol. Usmial som sa naňho, ako povzbudenie, a išiel som na toaletu. Počul som ako kokce a nervózne sa mojej sestre snaží vysvetliť, že chce ísť s ňou sám, proste rande. Ale Gwen mu to neuľahčuje. Chudák Cam, tak sa snaží a musel pozbierať aj tú zabudnutú odvahu ktorá sa nachádzala niekde v útrobách jeho tela. 

Keď som počul, že nakoniec súhlasila, rozhodol som sa pre návrat. Potichučky som sa postavil do dverí a pozeral sa ako Cam od radosti silno objíma moju sestru. Niečo úplne vzadu mojej mysle mi hovorilo nech sa zamračím, ale ja som bol za nich aj tak šťastný. Vyškieral som sa tam ako slniečko a keď si ma všimol Cam, zahral som že poskakujem a mával som rukami vo vzduchu. Cam sa zaškeril a ja som si odkašľal aby som upútal aj Gweninu pozornosť. Odtrhla sa od neho nebezpečnou rýchlosťou, ale aj tak, prekvapilo ma že ho objala naspäť. To by dopadlo, Gwen by chodila s mojím najlepším kamarátom a ja s tým jej. 

Keď sa Gwen nedávala, usmial som sa na Cama a ukázal som mu na obidvoch rukách palce hore. Cameron sa usmial a vyzeral ako najšťastnejší človek pod slnkom. 

Rozmýšľal som, či by som mal Harrymu zatiaľ aspoň napísať. Nebolo by to moc? A čo mu mám napísať? Čo ak si o mne bude myslieť že som otravný a dotieravý, alebo divný, keďže len tak z ničoho nič píšem najlepšiemu kamarátovi mojej mladšej sestry. Musím vymyslieť nejaký plán ako sa s ním zblížiť. Keby tu chodí častejšie, a s Gwen sa dohodnem nech nás nechá chvíľu samých, alebo sa aspoň odvážim s ním viac rozprávať. Ach.. Musím to potom s Gwen prebrať. 

Keď Cameron odišiel, hneď som sa musel chopiť príležitosti a popýtať sa na Harryho. Gwen sedela na gauči, mierne rozvalená a jedla posledný kúsok pizze. Na nohách mala otvorenú hrubú knihu s obálkou zladenou do modra. ,,Čo ti hovoril Harry?" spýtal som sa nedočkavo. ,,Kedy?" ani sa neuráčila odtrhnúť zrak od stránok knižky. ,,Ráno, keď ste volali" odpovedal som rýchlo a pozeral na ňu s nedočkavosťou v očiach. ,,No, takže pýtala som sa ho na teba" pozrela sa na mňa. Určite som bol celý červený. Bavili sa o mne? Nečakal som že až tak rýchlo bude niečo zisťovať. Znervóznel som, nevedel som čo o mne povedal. Po pár sekundách ticha som jej roztrasenou rukou naznačil nech pokračuje. Bol som nervózny a potreboval som to vedieť čím skôr. Cítil som, že dnes sa dozviem či mám u neho nejakú šancu alebo nie. Znervóznel som ešte viac.

,,Všetko som to zakecala, aj keď úplne trápnou a nerealistickou výhovorkou, ale keďže ma pozná tak mi buď uveril alebo to proste nechá tak" povedala. Bol som hrozne nedočkavý, už som to chcel vedieť. Ale Gwen to akoby naťahovala zámerne. ,,Dobre, dobre hovor" povedal som nedočkavo a hlas sa mi trošku triasol. ,,Tak najskôr som sa ho pýtala aký má na teba názor. Zistila som, že si myslí že sa s tebou veľmi dobre rozpráva a to, že nie si práve najvyšší, mu príde zlaté." povedala a mne sa úsmev zväčšoval každým jej slovom viac a viac. 

Dozvedel som sa aj, že sa mu páčia moje oči, vraj sú ako obloha pred búrkou. Časť s ľadom ma zamrzela, ale keď povedala že sa mu páči, že keď na ne pozerá, vidí že tam ten ľad ani nie je, bol som opäť šťastím bez seba. Myslím, že som si postavil ochrannú vrstvu, už ako malý som sa stretával so zlým správaním od spolužiakov a často mi svojimi činmi a slovami ubližovali. Ale oni si to neuvedomovali. 

Keď povedala, že ho s najväčšou pravdepodobnosťou priťahujem, skoro som skolaboval. Najskôr som sa vystrašil, veď otázky typu myslíš si že je môj brat príťažlivý? nedávate často svojím najlepším kamarátom. Zľakol som sa že by na to prišiel, na to čo cítim a že Gwen vyzvedá kvôli mne. Ale nakoniec som bol tak unesený a nadšený z toho, že sa mu ako človek asi páčim, že som sa musel znova usmievať. Zalichotilo mi to a neuveriteľne som sa potešil. Človek, do ktorého som úplný blázon, ma považuje za príťažlivého. A dokonca sa mu páčia moje oči a aj z tých pár prehodených viet ktoré medzi nami prebiehali ako "rozhovory" povedal že sa mu so mnou dobre rozpráva. Naozaj sme sa moc nebavili. Iba pár viet a pozdrav. Väčšinu vecí, čo o ňom viem, viem vlastne od Gwendolyn. Chcel by som ho lepšie spoznať, chcem ho spoznávať sám. Nie z Gweninho rozprávania. Ale aj tak jej ďakujem za veľa informácii a takto ho aspoň trochu poznám. Ale aj tak by som chcel vedieť viac, a od neho.