From another world

11

,,Ehhhm, pozriete si s nami film?" povedala som po krátkej dobe ticha. Prišlo mi to, akoby som za tých pár sekúnd úplného ticha stihla prežiť ďalšie tri životy. Neviem či si to všimol aj niekto iný, ale ja by som dusno a napätie v tejto miestnosti mohla aj krájať. ,,Jasné" odpovedal môj brat a hodil sa na gauč vedľa Harryho. Cameronovi neostávalo nič iné ako miesto vedľa mňa. Pane Bože, za čo ma to trestáš? 

Počas filmu som viackrát na sebe cítila Camov pohľad, dokonca som si všimla aj pohľady volajúce aspoň o nejakú pomoc smerované na Willa. Keď som sa nedaj Bože trochu viac pritisla k Harrymu, všimla som si aj tie nenávistné pohľady so štipkou žiarlivosti. Ako som si toto všetko mohla nevšimnúť. Doteraz som to vôbec nevnímala, nechápem ako som mohla byť taká slepá. 

Po skončení filmu Harry už musel ísť domov. ,,Nie prosím, ako to zvládnem" povedala som už pri vchodových dverách potichu aby ma nebolo počuť až do obývačky. ,,Neboj sa, veď tam je ešte aj Will, ja sa už musím ísť domov učiť" povedal s úsmevom môj kučeravý najlepší kamarát. Chcela som ešte namietať ale skôr ako som stihla niečo povedať ma objal, dal mi pusu na líce a so slovami vidíme sa zajtra v škole odišiel. Povzdychla som si a zatvorila za ním dvere. Vošla som do obývačky kde bol iba Cameron. Len pred sekundou odišiel a už som tu s Camom sama.. Úžasné. Kde je môj brat keď ho potrebujem. Aj keď vlastne on mi to komplikuje tým že Camovi pomáha. A ja nemôžem len tak za Cameronom prísť a povedať mu že som ich počula ale že ja k nemu nič podobné necítim. Na to som až moc zbabelá. Achhhh čo som komu spravila že sa všetko tak moc skomplikovalo. Sadla som si na svoje predošlé miesto, vedľa Camerona, a snažila sa tváriť že som úplne v poriadku. Najradšej by som išla hore do izby ale to by si mohol niečo zle vysvetliť a žiarlil by na Harryho, napríklad. Moja myseľ nefunguje, prečo vymýšľam takéto očividne nezmyselné debiliny. 

,,Čo sa ti dnes stalo, maličká?" započula som jeho sladký hlas na ľavo od môjho tela. ,,Čo by mi malo byť?" opýtala som sa a dúfala že v mojom hlase nepočul žiadne známky nervozity. ,,Správaš sa trochu divne, tak neobvyklo, a ani ráno som ťa nevidel" odpovedal pokojne s čokoládovým pohľadom upreným na moju tvár. ,,Bolo mi zle tak som ani nešla do školy, ani teraz mi nie je úplne najlepšie, asi preto som divná" nervózne som sa zasmiala. Premeral si ma pohľadom a ďalej už nestihol nič povedať pretože prišiel Will aj s misou pukancov. 

Znova tam zapli nejaký film a ja som začala uvažovať, že dnes som extrémne neproduktívna. Začali sa mi zatvárať očné viečka a padať hlava. Znova som zaspala, nechápem prečo v poslednej dobe tak moc spím.

,,Už chápeš tú Šípkovú Rúženku?" opýtal sa so smiechom Eric. ,,Ja by som sa skôr prirovnala k medveďovi" odpovedala som so smiechom. ,,No poď ty môj unavený macko" zasmial sa a chytil ma za ruku a viedol ma zelenou lesnou cestičkou. Všade kam som sa obzrela, boli iba stromy. Bolo to tu krásne, ako v rozprávke. ,,Ak by si mohla byť na jeden deň inou osobou, kým by si chcela byť?" opýtal sa zrazu. 

,,Prečo sa ma pýtaš takéto otázky?"      

,,Chcem sa o tebe niečo viac dozvedieť."

,,Hm..niekým kto je reálne šťastný."

,,Ty nie si šťastná?"

,,Niekedy ani nie, a ty by si chcel byť kým?"

,,Hocikým živým."

Ruka v ruke sme sa prechádzali lesom kde bolo počuť spev vtákov a šušťanie listov a trávy keď sme prechádzali. Zrazu, z ničoho nič sa zohol a odtrhol jasne žltú púpavu. Pozrela som naňho s očakávaním v očiach a čakala čo urobí. Postavil sa, usmial sa na mňa a pozrel mi do očí, potom mi dal na jednej strane moje dlhé tmavé vlasy za ucho a priložil k nim aj kvietok. Usmiala som sa a pokračovala v ceste. 

,,Máš obľúbenú pieseň?" spýtal sa po pár minútach ticha.

,,Hmm, je ťažké vybrať iba jednu, ale asi Mercy od Shawna Mendesa alebo hocičo od One Direction."

,,A od tej skupiny keby si máš vybrať iba jednu?"

,,Little things, neuveriteľne sa mi páči jej text."

,,Zaujímavý výber."

,,Poznáš tie piesne?"

,,Na to, že som mŕtvy už dosť dlho, tak je to neuveriteľné, ale áno, poznám."

,,Takže svet hudby sleduješ ďalej a ani smrť ťa nezastaví." 

Eric vybuchol do smiechu a cez smiech povedal : ,,Presne tak."

,,Dal som ti už tri otázky, to je magické číslo, teraz si na rade ty" povedal. ,,Čo by som sa ťa mala pýtať?" spýtala som sa automaticky. ,,Podstatou hry na otázky a odpovede je, sa o tom druhom niečo dozvedieť, a nie pýtať sa čo sa ma máš pýtať" povedal so smiechom. ,,Okey, okey...tak teda, ako to bolo s tvojou smrťou?" spýtala som sa jednu z mnoha otázok ktoré mi prúdili mysľou. ,,Ja sa ťa pýtam osobné otázky z ktorých môžeš odhadnúť osobnosť človeka a sa pýtaš na tak fyzickú vec." povedal a pohľad upieral do hlbokého lesa pred nami. ,,Môžem sa ťa spýtať aj niečo iné." odpovedala som okamžite. ,,Bol som ešte veľmi malý, skutočne to už bolo veľmi dávno. Vlastne väčšinu života som prežil ako mŕtvy. Vtedy, keď sa to stalo a ja som sa ocitol medzi svetmi, bol som vystrašený, bol som sám a stratený." povedal potichu. Z nejakého dôvodu som mala nutkanie ho objať. Bolo mi ho hrozne moc ľúto. Normálne by som najskôr uvažovala nad tým, že som až príliš hanblivá ale teraz som konala rýchlejšie než rozmýšľala. Zastala som a jedným rýchlim krokom som prešla k nemu. Svoje tenké ruky som okolo jeho pása položila až na jeho chrbát a hlavu zaborila do jeho hrude a snažila sa zastaviť slzy ktoré sa chystali ukázať svetu v plnej kráse. Eric chvíľu ostal zaskočene stáť ale keď sa po pár sekundách spamätal, jeho chlapčenské paže obmotal okolo mojich pliec. Hlavu zaboril do mojich vlasov a snažil sa "nenápadne" vdychovať ich vôňu. ,,Zachránila si ma, Gwen" počula som ako šepol ale keď som chcela dvihnúť zrak k jeho očiam, uvidela som len strop a biele steny v mojej izbe.