From another world

22

Za pár minút prišiel Harry. Bolo to úžasné, vidieť ako sa tvár môjho staršieho brata rozžiarila, keď započul zvonček. Nikdy som ho tak šťastného nevidela, a to ani nie sú spolu. Kedysi by som si tieto pohľady nevšimla, ale dnes, dnes som bola ostražitá. Bolo to presne ako vravel Eric, dosť často a dlho si vzájomne pozerali do očí. Pozorovali ich akoby ich dúhovky boli najzaujímavejšie umelecké dielo v celom vesmíre. Niekedy tie ich očné kontakty boli dosť desivé. Zamýšľala som sa, že možno skutočne fungujú ako spriaznené duše. Áno, verím na spriaznené duše, lásku na prvý pohľad a na podobné pre niektorých ľudí nezmysli. Keď sa jeden otočil na toho druhého, ten druhý sa tiež pozrel. Akoby presne vedeli, čo ten druhý spraví. Dokonca po sebe opakovali aj najmenšie pohyby ako napitie sa alebo naklonenie hlavy do strany. A ja som si tieto veci začala uvedomovať až teraz, ako dlho to takto už mali? Nevyzerajú, že o tom vôbec oni sami vedia. Toto ich opakovanie pôsobilo akoby to bolo pre nich nanajvýš prirodzené. Nechápala som tomu, ale stále mi to prišlo rozkošné.

Rozhodli sme sa, že si dáme pauzu a pôjdeme niečo uvariť. Museli sme si pohnúť, pretože by nás predbehla mama a my by sme mali po zábave. Vyzeralo to, akoby sme boli traja najlepší kamaráti ktorí sa spolu takto bavia každý deň. Kto by to bol povedal, že jeden z nich je môj brat ktorý sa k nám dnes pripojil. 

Jediný, ktorý z nás troch vedel variť, bol Harry. Ja aj Will sme boli v kuchyni rovnaké nemehlá. Neviem po kom sme to podedili, pretože obaja naši rodičia vedia variť veľmi dobre a v kuchyni sú ako doma. Zhodli sme sa na cestovinách so syrovou omáčkou a nejakým mäsom. Harry povedal, že je to veľmi jednoduché a zvládnu to aj taký antitalenti ako som bola ja a môj brat. Počas varenia som si všimla ako sa na seba tí dvaja usmievajú. Harrymu do líc stúpala červeň a Will sa nemohol prestať usmievať ako také zubaté slniečko. Boli rozkošní. 

Všimla som si aj nepatrné dotyky, napríklad keď išli okolo seba, vždy sa automaticky o seba šuchli lakťami alebo nohami. Nespoznávala som ich, nikdy sa takto spolu nesprávali. Alebo som to len ja nevidela, aj keď oni vyzerajú, že ani len netušia že sa tu o seba obtierajú.. Keď sa im nejako stretli ruky v jemnom dotyku alebo až pohladení, široko som sa usmiala na Willa, Harry to vidieť nemohol, keďže bol otočený chrbtom. Will mi daroval nechápavý výraz. Zdvihla som obočie a neveriacky som si ho premerala. Takže si to skutočne neuvedomuje, a ako poznám Harryho, ani on nie. V týchto veciach je až moc plachý a opatrný. Keby si to uvedomuje, chodí tu celý červený až za ušami, nie len s miernym nádychom červene v líčkach. Žasla som z nich. Dosť zjavne sa majú radi a funguje medzi nimi niečo ako puto spriaznených duší, a oni sa ani len neuráčia si to všimnúť. Achhhh.

Cestoviny boli trochu prevarené a kocky mäsa príliš osmažené. Ale omáčka bola dobrá, pretože na to dával pozor Harry. V celej kuchyni bol neuveriteľný bordel. Ale bola to zábava. Rozprávali sme sa, blbli sme, Will zo seba robil klauna a na koniec, keď už sme boli v nálade, nám prišli vtipné aj Harryho vtipy. Keď prišla mama, skoro dostala infarkt. Nemohla uveriť, že sme varili len cestoviny. Povedala : ,,Taký intergalaxický bordel nemá ani Will v izbe, ako je potom možné, že mi jedny cestoviny zariadili výbuch kuchyne?" Šokovane sa usmievala a my traja sme tiež vybuchli do nekontrolovateľného smiechu.

Práve sme pozerali Krásku a zviera, nejako sa mi to podarilo presadiť, a Will si ťahal za ucho. Každú chvíľu. Harry nevyzeral, že by si to všimol, ale mňa to vytáčalo. Pozrela som naňho a keď som zistila že na mňa upiera jeden z jeho nedočkavých ľadových pohľadov, docvaklo mi to. Keď sme boli malí, mali sme tajné indiánske znamenie. Zaťahanie sa za ucho. Znamenalo to, že sa musíme stretnúť v domčeku na strome a prebrať ďalšiu dôležitú misiu. 

Chytila som sa za čelo a ospravedlňujúco som sa pozrela na Willa. Pokrútil hlavou a svoj pohľad znova "nenápadne" upriamil na kučeravého anjela. So slovami že idem pre pukance, som sa zdvihla z gauča, a odbehla do kuchyne. Počula som ako sa o niečom rozprávajú, ale nemohla som zachytiť o čom. Pôsobilo to, akoby boli starí známi, a teraz automaticky o niečom diskutovali. Rýchlo som spravila popcorn, a vybrala sa naspäť. 

Keď som večer išla Harryho odprevadiť, neodolala som, a musela som sa ho hneď na všetko vypytovať. ,,Harryyy?" zatiahla som hneď ako sa zabuchli dvere a my sme kráčali tmou od nášho domu. ,,Anoooo?" odpovedal s úsmevom. ,,Nechceš mi niečo povedať?" podskočila som. Harry sa na mňa zmätene pozrel a povzdychol si. ,,Ako to, že ma máš tak dobre prečítaného" povedal krútiac hlavou. ,,Vieš, vtedy keď si sa ma pýtala tie veci na Willa, uvedomil som si aký je on vlastne super. Potom ma však zarazilo to, že si myslím že je úžasný a ani ho poriadne nepoznám. Možno to vyznie divne, ale chcel by som ho viac spoznať." povedal so zasneným úsmevom. ,,Aww, to je zlaté. A myslím si, že by ste sa mali viac baviť. Všetky tie psycho očné kontakty, nepatrné dotyky-" nestihla som ani dopovedať a už ma Harry prerušil. ,,Čo??" vydal zo seba trochu zdesene a prekvapene. ,,Ja som vedela že si to neuvedomuješ, inak by si sa správal inak a namiesto tej krásnej bledej tváričky by sme videli paradajku" povedala som nadšene. 

Harry sa pousmial a vyzeral že nad niečím premýšľa. Ale nepremýšľal dlho, po pár sekundách sa ma potichu spýtal : ,,Tvoj brat má priateľku že?" Vyhľadala som jeho zelený pohľad a povedala : ,,Mal, ale spomínal mi, že je okúzlený jedným chlapcom. Teoreticky je tu aj tá možnosť, že má krásne veľké zelené oči plné šťastia a radosti, tmavé jemné kučierky a povedzme že je vysoký a dobre varí." Harrymu sa rozžiarili oči a jeho úsmev sa mimovoľne zväčšil. ,,Ja sa bojím" povedal trochu smutne. Zarazila som sa. Zastala som na mieste, rovno pod lampou ktorá osvetľovala večernú ulicu, a pozrela naňho. ,,Čoho?" povedala som nechápavo. ,,Čo ak sa nejako zamilovávam do Willa?" povedal s pohľadom upreným na jeho topánky. ,,Tak to by bolo krásne" povedala som milo. Zdvihol na mňa pohľad a keď som sa naňho srdečne usmiala, nečakane ma objal. Zasmiala som sa a on svoje zovretie okolo môjho pása ešte kúsok zosilnel. Zaboril si hlavu medzi moje vlasy do môjho krku a ja som ho hladkala po chrbte. Nikdy mi nespomínal, že by sa mu páčil chalan, musel byť zmätený a vystrašený, zjavne. Len tak sme tam stáli a objímali sa pod hviezdnou oblohou. Bol to jeden z tých magických okamžikov na ktorý nechcem nikdy zabudnúť.