VOĽNÉ POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{druhý diel série #hra} 🔹
,,V láske si častokrát musíme vyberať, musíme sa rozhodnúť, čo je lepšie a čo je správne. A ak si mám vybrať, jednoznačne to bude toto. Vždy si vyberiem toto, lebo je to tak správne."
Hoc...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
𝔼𝕄𝔸
Norina svadba bola prekrásna! Nezabudnuteľná, presne taká, akú som si raz priala mať aj ja s Lucasom. V Amerike sme sa zdržali dva týždne, počas ktorých som Nore pomáhala s deťmi, ktoré sa narodili naozaj v neobyčajnú chvíľu. Krátko potom, ako si ich rodičia povedali svoje áno. Dievčatá sú prekrásne, sú dvojičky a sama Nora priznala, že má niekedy problém rozlíšiť ich, ktorá je ktorá. Nemôžem sa čudovať, naozaj sú ako jedna!
Počas nášho pobytu v Amerike sme prešli niekoľko zaujímavých miest a pamiatok, z ktorých som bola ohúrená! Nikdy som nič také nevidela, ale oči by sa vám tam mohli naozaj pásť na každom rohu, hlavne v noci. Nádherné nočné mesto, vysvietené tisíckou svetiel v najrôznejších farbách a variantách. No skrátka veľká slávna Amerika, ktorej ja osobne fanúšikom nie som. Milujem Slovensko, je to štát, v ktorom som sa narodila. Zbožňujem našu nádhernú prírodu, keď len tak prechádzate z miernych kopčekov do strmých, na chôdzu náročných, kopcov. Niekedy je to aj dvadsať minút neustáleho stúpania, aby ste mohli vidieť nádherný výhľad zo samotného vrchu.
Rovnakú turistiku sme si dopriali s Lucasom, v rámci nášho rekreačného pobytu v Tatrách. Oslavovali sme rok nášho prvého výročia, tak sme si povedali, že by nebolo na škodu ísť niekam preč. Mimo Trenčín, v ktorom teraz hrá za Duklu. Prevzal Dominikovo miesto a stal sa kapitánom trenčianskeho klubu. Bola som naňho neskutočne hrdá. Prvotnú ponuku, ktorú dostal od jedného z amerických klubov, podobne ako Dominik, nakoniec odmietol. Túžil ostať pri svojej rodine, pri mame, ktorá ostala vážne chorá, a potrebovala synovu prítomnosť. Rovnako tak ostal kvôli zázemiu, ktoré si tu stihol vybudovať. V Dukle je spokojný a hoci som bola ochotná odísť s ním do Ameriky, všetko sa ubralo úplne opačným smerom, ako boli naše plány.
Neplánujte! Srandujem, ja sa nehnevám, som spokojná, ak je spokojný aj on. Nič iné mi netreba. Iba ak bude pri mne a spoločne zvládneme všetky nástrahy nášho života. Teraz už ako snúbenci. Lucas ma požiadal o ruku v čase, kedy slnko pieklo ako na Sahare, presne po tej únavnej túre po Štrbskom plese, ktorou sme smerovali k jazerám lásky. Vždy som ich túžila vidieť. Našťastie pre mňa, táto cesta už nebola taká náročná. Mala som čas si vydýchnuť a bez zahmlených unavených očí sa pokochať tou krásou. Turistická sezóna bola v plnom prúde, o čom svedčili aj dlhé rady na Rozsutci, ktoré sme videli na nete.
Bola som zmätená, prečo je Lucas taký zvláštny, prečo sa ošíva a takmer nič nehovorí. No a on mal pritom po celý čas v hlave toto. Pri samotných jazerách, po krátkej pauze vstal, pritiahol si ma okolo pliec k sebe a spustil zvláštny romantický monológ o živote a o láske. Bolo to čarokrásne, aj by som vám to prezradila, ale nechávam si tieto slová pre seba, ako malilinké tajomstvo. Stále mi nič nedochádzalo, áno, až taká hlúpa som bola. Či skôr vyčerpaná?
Do obrazu ma uviedol až jeho pevný dotyk a následný stisk oboch mojich rúk. Bol neuveriteľne zlatý ako volil a komolil slová. Nevedela som, či je spotený z toho tepla alebo zo samotného gesta, ktoré sa chystal urobiť. Pokľakol, z ruksaku vytiahol malú červenú krabičku, a požiadal ma, aby som sa stala jeho druhou polovičkou. Bola som taká v šoku, že som mu dala riadne zabrať. Samozrejme, že som súhlasila! A ešte sme mali aj menšie obecenstvo práve prechádzajúcich turistov, ktorí tlieskali a pískali nad týmto láskyplným činom. Oficiálne som Lucasovou snúbenicou. Tie dni boli najkrajšie môjho života, milovali sme sa viackrát ako dovtedy, ale to len preto, že sme sa nevedeli jeden druhého nabažiť.
Avšak ako to býva zvykom, nič pekné netrvá večne. Musia prísť aj zlé chvíle, ktoré nás na moment zarazia - vytasia veľkú stopku a varovný červený signál, ktorý jasne hlási, že sa musíme držať pri zemi. Lucasova mama zomrela v deň, keď sme si s Lucasom užívali západ slnka nad kopcami. Ešte v ten večer sme si pobalili veci a vrátili sa domov. Zomrela pokojne, bez bolestí. Lucasa to veľmi vzalo, zbožňoval svoju mamu, tentoraz už nemal nikoho. Ostal sám, s mojou podporou, ktorú som mu denne dávala. Snažil sa tváriť, že je vyrovnaný so smrťou svojej matky, ale vo vnútri trpel ešte nejaký čas. Chápala som ho a dávala mu toľko času, koľko potreboval. Chvíľami si aj vyčítal, že rezervoval ten pobyt, ale ako mi neskôr povedal, bola to práve jeho mama, ktorá mu to navrhla. Vedela, že jej čas sa kráti a nechcela, aby jej syn kľačal pri jej nohách a čakal na posledný výdych. Nepoznala som ju tak dlho, ale bola to veľmi zlatá a dobrá žena. Syna milovala nadovšetko a dala by zaňho aj život.
Vyšlo slnko a dážď ustál. Ale ani to slnko nemohlo zmeniť fakt, že od pohrebu Lucasovej mami sa veci začali pomaly meniť. Pribúdali jedna za druhou a bolo len otázkou času, kedy sa to všetko na nás zosype. Láska je mocná, ak je opätovaná, avšak zradnou je, pokiaľ sa ukáže čo i len náznaky neistoty.
Tá sa v našom vzťahu od istého momentu prejavovala často, neskôr sa pridala i tvrdohlavosť a hádky, ktorými sa narobilo viac škody ako úžitku - pretože každou zlou výmenou názorov sa na povrch dostával pocit, že pieseň zaľúbených nebola stvorená pre nás. Je to vzťah, nikdy nie sú veci len ružové.
A možno by boli, ak by sa dali isté veci zmeniť, ale nebolo to možné. Realita je krutá sekera, ktorá zatne a poraní. Nemožno zmeniť veci, ktoré sú dané dopredu. Tobôž nie vtedy, ak sa postoje nezhodujú. Ak každá strana bojuje na inom fronte a popritom na treťom brehu za spoločnú vec, ťažko sa takáto bitka skončí dobre pre všetky strany.
Jediné šťastie bolo, že sa naši dobrí kamaráti plánovali vrátiť domov. Nastálo! Konečne som mohla mať Noru pri sebe, aby mi poradila so serpentínami, nad ktorými sme strácali kontrolu. Nekonečné rozhovory cez FaceTime nie sú ako reálny rozhovor, kedy vás môže kamarátka objať. Potrebovala som ženskú podporu a Lucas zasa potreboval Dominika.
V našom vzťahu ostalo dusno a možno práve ich príchod zažehná napätie, keďže by sme už nelipli len jeden na druhom, ale dokázali by sme dostať rady aj od našich drahých priateľov, ktorí boli pre nás druhou rodinou.
Milovala som z hĺbky duše a hoci sa smer zdal nejasný, snažila som sa presvedčiť svoju myseľ a dodať jej malú nádej skrz prsteň na ruke, symbolizujúci túžbu po spečatení vzťahu dvoch ľudí. Práve ten malý kúsok kovu bol iskierkou viery, že krok, ktorý sme s Lucasom urobili, nebol nesprávny.
A presne o tom vám budem rozprávať náš príbeh.
Aký bude koniec?
Kto vie, no ak dokážete tŕnitou cestou prejsť aj za cenu vlastného utrpenia, váš život nemôže skončiť inak, ako šťastne.
Je však isté, že sa rovnaký príbeh týka aj nás dvoch?
Pretože niekedy dokážete žiť šťastne aj napriek tomu, že vás láska opustila.
Nie je nutnosťou v našich životoch, ale je rozhodne tým, prečo sa oplatí obetovať.
No a život... ten rozhodne nie je rozprávka, kde sa veci dejú presne podľa našich predstáv. Občas je zmena scenára nutná, pretože ak by bol každý jeden príbeh jednotvárny, kto by oň mal záujem?
Pohodlne sa usaďte, nakoľko hra sa ešte neskončila.
3...2...1...
Rozohrávame.
××× A je to tu, predstavujem vám prológ😊❤️
Upravovala som ho niekoľkokrát, pretože som s jeho verziou stále nebola spokojná... 😃 Až teda to konečne nejako dopadlo...
Ďakujem za každú podporu, like komentár, názor, zdieľanie😊❤️
Budem rada, ak s príbehom vydržíte a dúfam, že neprídete o nervy😂❤️
