VOĽNÉ POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{druhý diel série #hra} 🔹
,,V láske si častokrát musíme vyberať, musíme sa rozhodnúť, čo je lepšie a čo je správne. A ak si mám vybrať, jednoznačne to bude toto. Vždy si vyberiem toto, lebo je to tak správne."
Hoc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
𝕃𝕌ℂ𝔸𝕊
Do haly som vstúpil so zmiešanými pocitmi. Ema kráčala vedľa mňa, držala ma za ruku a akoby bolo všetko po starom vyčarila na perách úsmev. Od lekára sme šli na môj tréning, prvá sa ponúkla, že pôjde so mnou a ja som nemohol namietať, pretože z tohto hľadiska to bolo lepšie pre nás oboch. Doma v samote by znova premýšľala nad trápením. Lieky bude mať dostupné ešte tento týždeň, bolo nutné ich zajednať a poslať do lekárne elektronický recept, aby sa nachystali dopredu, doktor nás potom bude informovať, aby sme si ich vyzdvihli. Všetko s ich užívaním sa dozvieme až tam.
Konečne sme sa pohli dopredu. Nič viac som si neželal, len aby upustila od pocitu prehry a hrdo vykročila vpred. Bol som na ňu nevýslovne hrdý a Nora tiež. Vďačil som jej za veľa, bez jej dohovoru by sa Ema možno ani zďaleka nerozhodla pre túto možnosť.
Ako sme prechádzali okolo posilňovne, v ktorej hrala hlasná hudba a pritom bol priestor prázdny, odprevadil som ju dnu do haly, aby sa pohodlne usadila. Zvuk korčúľ ryjúcich sa po ľade mi jasne naznačil, že chalani sú dnu. Hudba z posilňovne hrala aj v hale, zjavne mala spríjemniť dnešný ťažký tréning - kam oko dovidelo, plazil sa jeden znudený hráč za druhým.
,,Poriadne švihaj tými nohami, čo si roztrasená bábovka?" hecoval Paľo rozladeného Michala.
Chudák pôsobil ako po prebdenej noci za prítomnosti neukojenej sexuálnej túžby. Alebo naopak až príliš ukojenej?
,,Zdravím!" hlasným pozdravom som sa snažil uchytiť kus pozornosti, tréner mi mávol rukou a chalani sa otočili naším smerom.
,,Máme novú posilu do tímu?" prihrnul sa k nám vysmiaty tréner.
,,To je Ema, snúbenica." Podali si ruky, úsmev mojej kráske opätoval a tá len zahanbene sklopila zrak.
Premeriaval si ju až príliš okato, ale vedel som, že je to len na oko a žiaden hlbší význam za tým nie je. Za ten čas som si všimol ako Paľo reaguje na ľudí.
,,Teší ma, budeš sledovať tuto kapa?"
Na jej zamračenie som sa len nevinne zasmial. ,,Myslí kapitána. Kapo ako kapitán."
,,Ah tak, áno, no chcem povedať, že som sem dlho nezavítala a dnes to prišlo vhod. Aspoň nebudem doma." Zahryzla si do pery, kým si Paľo premeral pohľadom mňa s otáznikom v prižmúrených očiach.
Tušil o čo ide, v celom tíme sa o tom vedelo a on nemohol byť výnimka. Prečo inak by som si mohol dovoliť meškať alebo niektoré tréningy vynechať? Šťastie, že bol natoľko chápavý, aj keď bol medzi nami nový.
,,Tak ťa vítam, pokojne sa posaď a ak by si niečo potrebovala len povedz."
,,Nechýba vám tu niekto?" prešiel som zrakom ľadovú plochu, kde niektorí z chalanov môj príchod ďalej neriešili, dokým sa nepriplazil Dominik.
