VOĽNÉ POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{druhý diel série #hra} 🔹
,,V láske si častokrát musíme vyberať, musíme sa rozhodnúť, čo je lepšie a čo je správne. A ak si mám vybrať, jednoznačne to bude toto. Vždy si vyberiem toto, lebo je to tak správne."
Hoc...
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
𝔼𝕄𝔸
Práve som najšťastnejšia žena pod slnkom! Je to oficiálne.
Budem mama.
Krvné testy potvrdili, že naozaj čakám dieťatko. Ani neviem opísať pocit, ktorý to vo mne vzbudilo, keďže sama som materinskú lásku nikdy nepocítila. Je to nový pocit, s ktorým sa musím naučiť žiť celkom sama. Nikto mi nevysvetlí aké to je, aké to bude potom a čo všetko to bude obnášať. Na takú matku som šťastie nemala a hoci o tom nehovorím, trápi ma to.
Neviem, kde som urobila chybu, že ma rodičia odstrčili. Bola som až také zlé dieťa? No ak aj áno, žiaden rodič nemá riešiť problémové dieťa tým, že ho odloží inde. Dieťa nie je dekorácia, ktorú môžete len tak niekam postaviť a ostane na mieste. Nie je to starožitnosť, ktorú môžete predať za prvú najlepšiu ponuku. O dieťa sa treba starať, počúvať ho, zahŕňať ho láskou. Bránim sa vedomiu, že možno práve kvôli môjmu detstvu nebudem dobrou matkou - takou, ktorá sa vie postarať.
Čo ak naozaj zlyhám?
Kto napraví moje chyby?
Ostáva mi len dúfať, že s Lucasom to zvládneme. Preto sme sa zasnúbili a preto aj kráčame bok po boku – aby sme nástrahy života prekročili spolu. Nemôžem sa dočkať okamihu, keď budeme kupovať maličkému vecičky a zariaďovať izbu. Som z toho nadšená! Budeme rodina, presne ako Dominik a Nora. Život sa konečne hýbe a dáva do správnych koľají.
,,Ema, dostal som tvoju správu, že dnes prídeš neskôr. Všetko v poriadku?" náhly hlas pána Hausmana mnou trhol, kým som si užívala výhľad z okna kancelárie.
Nikolas sa tu zatiaľ neukázal, veci tu síce mal, ale on tu nebol.
,,Áno, pán riaditeľ, buďte pokojný. Bola som len na kontrole." Pousmiala som sa, avšak videla som, že moja odpoveď nebola dostačujúca.
,,Snáď nie si chorá, Em. Ozaj je všetko v poriadku?"
,,V úplnom, bola som len... u gynekológa." Stisla som pery v menšom úsmeve, predsa len som nevedela, ako takúto novinku vezme môj nadriadený v tomto hektickom období, kedy je tu práce vyše hlavy.
Pán riaditeľ nadvihol obočie od prekvapenia. Spojil si dve a dve. ,,Chceš povedať, že si tehotná?"
,,Ehm, áno. Pred pár dňami som si robila testy a dnes som bola pre istotu aj u lekára a ten to potvrdil."
,,Páni, gratulujem ti, dievča!" podal mi ruku, obe líca pobozkal a v priam otcovskom objatí mi pohladil chrbát zahalený v béžovej blúzke. ,,To je skvelá správa. Lucas to už vie?" prikývla som.
,,Ešte som mu nedala vedieť, že je to oficiálne, ale dozvie sa to."
,,Skvelé! Teším sa z toho, poznám ťa odkedy si sa s Norou prihlásila na kasting. Mladé dievčatko a teraz... je z teba dospelá žena, ktorá si čoskoro založí rodinu. Je úžasné vidieť ťa, ako si usporadúvaš život." Jeho slová ma dojali.
