VOĽNÉ POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{druhý diel série #hra} 🔹
,,V láske si častokrát musíme vyberať, musíme sa rozhodnúť, čo je lepšie a čo je správne. A ak si mám vybrať, jednoznačne to bude toto. Vždy si vyberiem toto, lebo je to tak správne."
Hoc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
𝕃𝕌ℂ𝔸𝕊
Nerozumiem, či som v nejakej virtuálnej realite, kde mi podhodia všetko to, čo by som chcel vidieť najmenej, ale kurva dajte mi tie okuliare dole, pretože toto nie je sranda. Ako sa môže len tak ukázať pred mojím domom? Akoby nikdy neodišiel, akoby sa nikdy nič nebolo stalo? Vybral si tú najmenej vhodnú dobu, ktorá sama o sebe by nebola nikdy, ale dnes to fakt nebude na rozhovor s týmto človekom.
Ak by ku mne neprišla Em a nedržala ma za ruku, asi by som stratil všetku kontrolu, ktorá mi zostala. Pohľad som hodil na Nikolasa stojaceho vzadu, ktorého výraz nevyzeral o nič lepšie ako môj. Na sekundu, ale vážne len na sekundu, sa mi zdalo, že je mu trápne aj za otca.
,,Lucas, vypočuj ho. Je to tvoj otec." Vážne to bola len sekunda a ja som trpel halucináciami, keď som niečo také ako zahanbenie zočil v jeho tvári.
Vraj otec...
Mali by odísť skôr kým ich naozaj vyhodím.
,,Dnes nie. Bodka, odíďte tam odkiaľ ste prišli." Už-už som zatváral dvere, ak by ma niečia ruka nezastavila.
Ten dotyk bol ako otrava dostávajúca sa pod kožu, nedokázal som ho zniesť. Pálil a dráždil.
,,Dajte tú ruku preč!" povedal som tvrdo, ponad plece pozrel do zvráskavených posmútených očí toho, kto sa nazýval mojím otcom.
Uposlúchol prvú výzvu a Ema len ľútostivo pozerala na všetky tri osoby predo dvermi. Mlčala a ticho sledovala Nikolasa.
,,Lucas, kedy bude vhodná doba, ak nie dnes? Prišiel som za tebou."
,,Prišiel, po toľkých rokoch si si spomenul, že máš syna, áno?" osopil som sa naňho s dávkou irónie, urobil pár krokov k nemu, načo začal cúvať. ,,Som dospelý muž, nepotrebujem tvoje výmysly. Moja matka zjavne mala dôvod zatajiť mi ťa."
,,Tak nehovor, veď ani ona sama nevedela dôvody."
,,Dôvody? Čo môže prinútiť chlapa opustiť ženu, ktorú miluje, a ešte k tomu tehotnú? Si taký úbohý alebo to iba hráš?"
,,Lucas, dosť." Postavil sa mi do cesty môj úhlavný nepriateľ a ako poslušný synáčik chránil svojho blízkeho. ,,Neprišli sme sa hádať, ale všetko ti vysvetliť. Otec to chce urovnať." Premeral som si pohľadom moju kópiu a potom pohŕdavo skĺzol očami aj po starom mužovi za ním.
,,Na to mu nebudú stačiť ani dva životy. Vypadnite, nemám náladu ani čas vás teraz riešiť."
,,Si naozaj taký hlupák? Otec sa už dosť načakal!"
Vážne mi toto mohol povedať?
Skôr, ako ma rozum mohol varovať, telo reagovalo a Nikolas bol opäť v mojich rukách, ako vtedy kvôli tej správe. Starý muž i Ema sa k nám prirútili a nástojčivo opakovali slová hovoriace, aby sme nerobili škandál. Emine drobné rúčky mi pevne držali plecia a snažili sa ma dostať do bezpečnej vzdialenosti. Ona bola stopkou, pre ktorú som toho chumaja pustil a sledoval ako si napravuje pokrčené sako. Nemohol som si dovoliť jej priťažiť. Od posledných incidentov viem, že je nutné dostať moje granátové emócie pod kontrolu.
